3 + 10 stierok do interiéru: čo je vhodné do vlhkých domov a čo použiť na staré múry? Odborníci prezradili aj svoje rady
Stierky boli donedávna vnímané predovšetkým ako technický krok pri úprave stien, len nenápadná vrstva medzi murivom a finálnym náterom. Moderné stierky už nie sú iba podkladom. Stávajú sa plnohodnotným dizajnovým prvkom.
Architekti aj domáci nadšenci čoraz častejšie siahajú po materiáloch, ktoré steny nielen vyhladia, ale aj ozvláštnia. Či už preferujete jemnú eleganciu sadrovej stierky, prírodný charakter hlinenej, alebo industriálny šmrnc mikrocementu, výber správneho typu môže zásadne ovplyvniť kvalitu, vzhľad aj trvácnosť vášho bývania.
Čo je vlastne stierka?
Stierka je jemná hmota, ktorá sa nanáša na stenu alebo strop s cieľom vytvoriť hladký, rovný alebo štruktúrovaný povrch. Kvalitná stierka má vplyv nielen na vzhľad povrchu, ale aj na mikroklímu, odolnosť proti vlhkosti a mechanickému poškodeniu. Môže ísť o podkladovú vrstvu, na ktorú príde farba, tapeta či obklad, alebo o finálny dekoratívny povrch v prípade mikrocementu alebo benátskej štuky. Preto stierky v základe delíme na: 1. podkladové a finálne, 2. interiérové a exteriérové.
Podkladové stierky (základné)
Ich hlavnou úlohou je vyrovnať povrch, zaceliť nerovnosti, trhliny alebo póry a pripraviť podklad pre ďalšie vrstvy (náter, tapetu, dekoratívnu stierku). Ako vrchná vrstva by mala zostať len v technických priestoroch.
Cementové stierky
Vyrábajú sa zo zmesi cementu, piesku a ďalších prísad, vďaka čomu vytvárajú tvrdý, pevný a oderuvzdorný povrch odolný proti vlhkosti. Vhodné do interiéru aj exteriéru. Používajú sa aj na sanáciu poškodených omietok.
Vápenno-cementové stierky
Ich zloženie kombinuje tuhosť cementu s antiseptickým účinkom vápna, čo im dáva širšie využitie. Sú vhodné najmä na podklady, ako sú staré murivá, ktoré potrebujú „dýchať“, ale zároveň vyžadujú vyššiu mechanickú pevnosť. Tieto stierky sa bežne používajú aj pri rekonštrukciách historických objektov alebo v trvalo vlhkých priestoroch, ako sú kúpeľne či schodiská.
Sadrové hrubé stierky – vyrovnávacie
Slúžia na vyrovnanie výraznejších nerovností na vnútorných stenách a stropoch. Aplikujú sa v hrubšej vrstve – často od 5 mm do 2 cm – a vytvárajú rovný podklad pre následné jemnejšie úpravy. Sadra ako materiál je ideálna do suchého vnútorného prostredia, má výborné tepelnoizolačné a akustické vlastnosti a ľahko sa spracúva. Je však nevhodná do vlhkých alebo trvalo namáhaných priestorov, kde by mohla časom degradovať.
Finálne stierky (vrchné, dekoračné)
Ich úlohou je vytvoriť hladký alebo štruktúrovaný povrch, ktorý je finálne pohľadový – často sa už ďalej nenatiera. Môžu byť aj výrazným dizajnovým prvkom.
Sadrové jemné stierky (gletované)
Umožňujú dosiahnuť dokonale rovný povrch s minimálnou hrúbkou. Ľahko sa brúsia a dobre sa s nimi pracuje, no sú citlivé na vlhkosť. Sú obľúbené najmä v novostavbách alebo pri rýchlych rekonštrukciách interiérov.

Polymérové stierky
Ide o moderné materiály, ktoré kombinujú rôzne spojivá a plnivá pre maximálnu pružnosť, priľnavosť a odolnosť. Dobre držia na rôznych podkladoch vrátane sadrokartónu či betónu, sú odolné proti praskaniu. Nie všetky sú paropriepustné.
Hlinené stierky
Stierky z ílu alebo iných prírodných zložiek sa opäť dostávajú do popredia vďaka svojmu udržateľnému charakteru. Okrem estetického vzhľadu vytvárajú príjemnú mikroklímu a sú ideálne do prírodne ladených interiérov.

Vápenné finálne stierky
Vďaka vysokému pH pôsobia prirodzene antisepticky, zabraňujú množeniu plesní a zároveň zabezpečujú veľmi dobrú paropriepustnosť. Sú ideálne na steny v starších domoch, ekologických stavbách či pri rekonštrukcii historických objektov. Vápenné stierky vytvárajú jemne štruktúrovaný matný povrch a ich vzhľad možno ovplyvniť spôsobom nanášania aj tónovaním. Ich nevýhodou je dlhší čas vyzrievania a o niečo nižšia mechanická odolnosť v porovnaní s modernými materiálmi.
Mikrocementové stierky
Tenkovrstvová stierka s vysokou odolnosťou a industriálnym vzhľadom betónu je hitom posledných rokov. Používa sa nielen na steny, ale aj na podlahy, kúpeľne, kuchynské dosky či schodiská. Je vodoodolná, bezškárová a veľmi trvácna. Povrch sa lakuje alebo voskuje.

Travertínové stierky
Imitujú povrch prírodného travertínu. Najčastejšie sa skladajú z vápencovej alebo cementovej bázy obohatenej o kremičitý piesok a ďalšie minerálne plnivá. Po nanesení prvej vrstvy sa druhá upravuje hladidlom alebo špachtľou tak, aby vznikla požadovaná štruktúra. Povrch sa môže patinovať alebo tónovať.
Benátska štuka
Jej charakteristický vzhľad pripomína mramor alebo alabaster. Skladá sa z vápenatej bázy s jemným mramorovým práškom, no moderné varianty často obsahujú aj akrylátové zložky na zlepšenie mechanickej odolnosti. Aplikácia si vyžaduje viacero tenkých vrstiev a skúseného remeselníka.

Metalické stierky
Základom sú akrylátové hmoty obohatené o kovové pigmenty a perleť. Aplikácia prebieha hladidlom alebo štetcom, pričom záverečný efekt môže byť hladký aj jemne štruktúrovaný. Ide však skôr o dekoratívny povrch, nie o riešenie na plochy s vysokou mechanickou záťažou.
Perleťové a saténové stierky
Vyrábajú sa ako akrylátové zmesi s prídavkom perleťových či metalických pigmentov. Na stenu sa nanášajú rôznymi technikami – od špongie cez štetec až po rukavicu –, čo umožňuje dosiahnuť širokú škálu vizuálnych efektov.
Štruktúrované dekoračné stierky
(pieskovec, imitácie dreva, machu a pod.)
Štruktúrované stierky ponúkajú možnosť napodobniť prírodné materiály ako pieskovec, drevo, koža, mach alebo dokonca betón s reliéfom. Vyrábajú sa na báze akrylátu, silikátu alebo cementu, pričom obsahujú rôzne plnivá na tvorbu textúry. Aplikujú sa pomocou hladidla, špeciálnych valčekov, šablón alebo aj voľnou rukou. Povrch sa často ďalej upravuje – patinovaním, tónovaním alebo lakovaním –, aby sa dosiahol čo najvernejší vzhľad.
Ako si vybrať tú správnu
- Aký povrch chcete dosiahnuť? Ak preferujete hladký a rovný povrch, vhodné sú sadrové alebo polymérové stierky. Pre štruktúrovaný alebo dekoratívny vzhľad zvoľte dekoratívne alebo hlinené stierky.
- Aký je stav a typ podkladu? Na rovné a pevné podklady, ako je betón alebo tehla, sú vhodné všetky typy stierok. Na menej stabilné podklady, ako je sadrokartón, sa odporúčajú polymérové stierky pre svoju pružnosť.
- Aké sú klimatické podmienky priestoru? V miestnostiach s vysokou vlhkosťou, ako sú kúpeľne, sú vhodné cementové alebo mikrocementové stierky. V suchých priestoroch môžete použiť sadrové alebo hlinené stierky.
- Aký máte rozpočet a plánujete realizáciu svojpomocne? Cena stierky sa môže líšiť niekoľkonásobne. Ak plánujete dekoratívnu alebo mikrocementovú stierku, odporúča sa zveriť aplikáciu odborníkovi. Kvalitná aplikácia je pri týchto materiáloch rozhodujúca.

Tipy od profesionálov
Nešetrite na penetrácii. Aj tá najkvalitnejšia stierka zlyhá, ak nemá dobre pripravený podklad. Vhodná penetrácia zabezpečí priľnavosť, zjednotí savosť a predĺži životnosť.
Menej je viac. Pri dizajnových stierkach interiér nepreplňte zbytočnými dekoráciami. Mikrocement či štruktúrovaný betón najlepšie vyniknú v jednoduchom a čistom priestore.
Sledujte mikroklímu. V novostavbách alebo po zateplení sa môže meniť vlhkosť. Ak plánujete aplikovať paropriepustnú hlinenú alebo vápennú stierku, predídete problémom s plesňami.
Vyhnite sa kompromisom. Stierku aplikujete raz za 10 či 20 rokov, preto zvoľte kvalitu a systémové riešenie – od prípravy podkladu až po finálnu povrchovú úpravu.
Prestávky sú dôležité. Dodržujte technologické prestávky a používajte kvalitné náradie.
Impregnácia a lak. Pri mikrocementoch dbajte na impregnáciu a finálny lak, ktorý zabezpečuje odolnosť.
Dajte si záležať na rohoch. Hrany a kúty patria medzi najčastejšie poškodzované miesta. Použitím ochranných rohových líšt a precíznym spracovaním predídete prasklinám aj olupovaniu.
Nechajte materiál vyzrieť. Finálna vrstva stierky potrebuje čas na úplné vyschnutie a spevnenie. Pred maľovaním či lakovaním dodržte odporúčanú prestávku uvedenú výrobcom.
Neexperimentujte s vlhkosťou. Ak si nie ste istí, či je podklad dostatočne suchý, použite vlhkomer. Aplikácia na vlhký povrch môže viesť k odlupovaniu a tvorbe máp.
Zdroj: časopis Môj dom
















