17. 09. 2009
Zdieľať

Využitie podkrovia na obytné účely so sebou prináša zmenu skladby strešného plášťa, a najmä jej zateplenie. Rozhodnutie o hrúbke a spôsobe uloženia tepelnej izolácie by malo vychádzať z výpočtu tepelných strát pri prechode tepla strešným plášťom s cieľom vytvoriť potrebnú klímu, odhlučnenie a tepelnú pohodu v obytnom priestore pod novou alebo zrekonštruovanou strechou.


Teplo pod strechou

218133

Hrúbka izolácie podkrovia závisí od klimatickej náročnosti prostredia a je ovplyvnená rozdielom a striedaním teploty vonkajšieho a vnútorného vzduchu, prúdením a vlhkosťou vzduchu. Teplota vonkajšieho vzduchu závisí od klimatických podmienok a nadmorskej výšky. Na hrúbke strešnej izolácie by však nemali šetriť ani obyvatelia z klimaticky teplejších oblastí, napríklad z juhu Slovenska. Hrúbku tepelnej izolácie určí presný výpočet, ktorý zohľadní vlastnosti konštrukcie, podnebie i ostatné faktory. Na každú strechu treba zvoliť individuálny variant tepelnej ochrany s ohľadom na vonkajšie a vnútorné podmienky.

V horských oblastiach musíme počítať s dlhodobým pôsobením snehu a minimálnych teplôt, v nížinách, naopak, so slnečným žiarením. Dôležitá je aj orientácia objektu na svetové strany a smer prevládajúcich vetrov. Vnútorné podmienky podkrovia, najmä hodnoty vnútornej teploty a vlhkosti a prerušovaného vykurovania, úzko súvisia s voľbou vetranej alebo nevetranej strešnej konštrukcie. Minimálna účinná hrúbka tepelnej izolácie zodpovedajúca aktuálnym tepelnotechnickým štandardom je pri novostavbách 20 až 25 cm a pri rekonštrukciách 12 až 15 cm, podľa druhu použitého izolačného materiálu. Niektorými kvalitnými izolantmi možno rovnaký účinok dosiahnuť aj menšou hrúbkou. Hrúbka izolácie závisí najmä od hodnoty tepelného odporu, súčiniteľa prechodu tepla a od tepelnej vodivosti posudzovanej vo vzájomných súvislostiach celej konštrukcie strešného plášťa. Čím väčšia je hrúbka izolácie, tým nižšia je hodnota súčiniteľa prechodu tepla U.


Teplo pod strechou

218135

Medzi, pod a nad

Z praxe poznáme tri spôsoby montáže tepelnej izolácie do strešnej konštrukcie: medzi krokvami, nad krokvami a pod krokvami, prípadne sa môže využiť ich kombinácia. V minulosti najčastejšie využívaná izolácia medzi krokvami je z hľadiska celkovej hrúbky krovu najvýhodnejšia, ale najmenej výhodná z tepelnoizolačného hľadiska. Dôvodom sú tepelné mosty v mieste krokiev, pretože drevo má výrazne nižšiu tepelnoizolačnú schopnosť ako použitá tepelná izolácia. Navyše, nosná konštrukcia krovu je počas ročných období vystavená nerovnomernému zaťaženiu vplyvom rozdielnych teplôt vonkajšieho a vnútorného vzduchu, ako aj striedaním nocí a dní. Okrem toho kondenzáciou vodnej pary v konštrukcii sa zvyšuje riziko vzniku plesní v interiéri. Preto sa tento spôsob zateplenia využíva minimálne. Nedostatky uloženia izolácie medzi krokvami môže upraviť doplnková tepelná izolácia (najčastejšie rohože zo sklených vláken), ktorá sa pridáva pod krokvy a vkladá sa medzi laty nesúce podhľad. V takejto skladbe strechy je nevyhnutné použiť zo strany interiéru parozábranu (hydroizolačnú fóliu). Až potom sa môže pristúpiť k montáži nosných profilov a sadrokartónu.


Teplo pod strechou

218132

Izolácia pod krokvami síce vytvára celistvú vrstvu strešného plášťa, ale zmenšuje vnútorný priestor a znižuje akumulačnú schopnosť miestnosti. Rovnako ako v predchádzajúcom prípade je nosná konštrukcia vystavená výkyvom teplôt vonkajšieho vzduchu, a keďže zároveň znižuje aj svetlú výšku podkrovia, tento spôsob ukladania izolácie sa veľmi nevyužíva. Tepelná izolácia nad krokvami síce zväčšuje hrúbku strešného plášťa, ale túto skutočnosť preváži celý rad výhod. Keďže pri uložení tepelnej izolácie nad krokvy môžeme vytvoriť celistvú tepelnoizolačnú vrstvu strešného plášťa, pravdepodobnosť vzniku tepelných mostov je minimálna. Súvislá vrstva izolácie bez tepelných mostov ochráni nosnú konštrukciu krovu pred striedaním teplôt, čo predĺži jej životnosť. Navyše, ukladanie tepelnej izolácie nad krokvy umožňuje priznať konštrukciu krovu v interiéri a ponechať krokvy viditeľné. Ide o veľmi elegantný aj ekonomický spôsob zateplenia šikmej strechy.

 

Čím izolovať
Každá strecha má svoje špecifiká, pretože sa nachádza v rozličnom prostredí a kladieme na ňu odlišné požiadavky. Treba sa rozhodnúť pre konkrétny typ izolácie, určiť, akú bude mať hrúbku, a vybrať spôsob jej uloženia. Penový polystyrén sa vyrába s rôznou objemovou hmotnosťou. Ľahko sa rozpúšťa organickými rozpúšťadlami, ktoré sa môžu uvoľňovať napríklad z asfaltových krytín. Extrudovaný polystyrén sa vyrába odlišnou technológiou ako penový. Jeho tepelnoizolačné schopnosti sú vynikajúce. Izolácia z minerálnej alebo sklenej vlny sa vyrába tavením skla alebo hornín. Rôznym spôsobom spracovania vznikajú rohože, plsti a dosky s najrôznejšími povrchmi.

Vyznačujú sa mimoriadnymi tepelnoizolačnými vlastnosťami. Minerálna vlna je neoceniteľná aj pre svoju odolnosť proti požiaru. Skladba šikmej strechy zateplenej fúkanou celulózou sa nelíši od iných prípadov použitia tepelných izolácií. Navyše, dôsledne rieši vyplnenie detailov, pričom kopíruje nerovnosti izolovaného povrchu.
Pri zatepľovaní šikmých striech sa objemová hmotnosť mení podľa sklonu konštrukcie. Izolačné dosky z drevných vláken sa používajú podobne ako izolácie na báze minerálnej vlny alebo polystyrénu. Drevovláknité dosky pohlcovaním tepla účinne zabraňujú prehrievaniu obytných podkrovných priestorov. V interiéri zabezpečujú príjemnú klímu a na rozdiel od dreva majú niekoľkonásobne lepšie tepelnoizolačné vlastnosti a lepšie prepúšťajú vodnú paru z konštrukcií.

Článok bol uverejnený v časopise Eko dom.

Kategória: Stavba a rekonštrukcia Strecha, podkrovie
Tagy: strecha tepelná izolácia
Zdieľať článok

Diskusia