Uličné fasády

Neveľmi príjemná „módna“ farba i trošku „demode“ prvky (neužitočný výklenok) nás tentoraz nezaujali tak ako proporčné riešenie fasády. Pomerne veľkej hmote domu by pristali i väčšie rozmery okien alebo – najmä v prízemí – o nejaké to okno viac. Typickým neduhom je posun okna z jednotného rastra v hornom podlaží pre šikminu strechy. Sklamanie.

Veľká hmota je členená len jednoduchými pásovými oknami, typickým prvkom slávneho funkcionalizmu. Výsledok je veľmi pôsobivý – i tu nájdeme výklenok s balkónom. Striedanie materiálov na fasáde nepôsobí rušivo, skôr naopak.

Ružovému domčeku pre bábiky síce chýbajú zvyčajné kučeravé ozdoby – stĺpy, balustrády a pod. –, na fasáde však vidíme, že architekt sa s pohľadmi príliš nepohral. Podľa okien by sme dokázali aj zvonka hravo nakresliť pôdorys, samotná fasáda trpí nejednotou výrazu – dom proste vyzerá tak, ako to architektovi vyšlo, bez nejakého uvažovania nad jeho tvárou.

Nepatríme medzi fanúšikov katalógovej architektúry, v tomto prípade však hodnotíme len uličné fasády. Domy na rohových pozemkoch sa musia snažiť ešte o čosi viac než ostatné – v tomto prípade je čelná fasáda bez výhrad, v druhej zamrzí výškovo neukotvená horná hrana menšieho okna. No celkom určite si tu dal architekt záležať, aby domček vyzeral k svetu. Nemusíte byť priaznivcami takejto estetiky, z proporčného hľadiska však tvorcom nemožno veľa vytknúť.

Čo chcel autor vyjadriť touto fasádou, môžeme len hádať. Určite však nejde o nejaký nový trend v architektúre, toto je aj na známy brutalizmus priveľa. Farby a materiály pripomínajú skôr záplaty, okná do ulice len tak žmúria. Tragédia.

Opäť rohová parcela a veľmi šalamúnsky vyriešená fasáda. Čelo harmonické (s drobnou výhradou k výške zábradlia), fasáda ozdobená popínavkou bezchybná. Okolo takéhoto domu je radosť sa prechádzať.

Tu zaujme práca s materiálom fasády a plota. Drobné rozdiely v štruktúre podčiarkujú rozdielnu funkciu, ale jednotný výraz. Okná sú proporčne dostatočne veľké, poskytujú obyvateľom slušný svetelný komfort. Z tohto pohľadu trošku váhame nad rastrom schodiska a stĺpmi pri vstupe, napriek tomu nezostáva iné, len zdvihnúť palec.

Stavba odkazujúca na funkcionalistickú tradíciu utrpela nevhodne zvolenou farbou. Hoci farebné rámy okien (žltá, červená) sa objavujú aj u klasikov tohto architektonického štýlu (napríklad Müllerova vila od Adolfa Loosa v Prahe-Střešovciach), tu sa koncept rozpadá pre kontrastný odtieň omietok. Proporčne sú fasády takmer bez výhrad.

Hotový architektonický babylon predstavuje pyšná stavba s takmer dekonštruktivistickými prvkami. I keď v tomto prípade ide skôr o nepochopenú postmodernu. Nijaký prvok sa na fasáde neopakuje, horizontálne línie poskakujú hore-dole, nájsť aspoň dve rovnaké okná sa nám podarilo až po skúmaní pod lupou… Do toho odkvapy a strešné okná rozmiestnené skôr náhodne než premyslene.

Ďalší fasádny hybrid kombinuje rozličné omietky s rôznymi typmi a tvarmi okien. O nejakom výtvarnom zámere nemôže byť ani reči, skôr ide o fasádu v štýle rýchlej večere z vecí narýchlo vytiahnutých z chladničky, teda čo dom dal. Aj keď evidentne ide o pokus pomocou fasády zjednotiť dom s rôznymi prístavbami, dostavbami a fázami rekonštrukcie, výsledkom je fasáda nudná, smutná, bez nápadu a akejkoľvek estetickej kvality.

Ešte na skok na vidiek, aby ste nepovedali, že vychvaľujeme len domy s plochou strechou – tu je jeden z projektov modernej architektúry, ktorý skvele nadviazal na miestne tradície a do podhorskej krajiny priniesol súčasnosť bez pompéznosti. Posuvné panely dokážu v prípade neprítomnosti majiteľa celý objekt dokonale uzavrieť, estetická kvalita fasády sa však ani v najmenšom nezmení. Skrátka, tu si dali záležať, aby dom skvele vyzeral obývaný i opustený. Málokedy sa podarí dospieť k takému príjemnému výsledku. Klobúk dolu!