Zakladanie stavieb

Zakladanie stavieb

16. 06. 2006
Zdieľať

Prenášajú zaťaženie zo stropov, zvislých konštrukcií a strechy. Je všeobecne známe, že podzemné podlažie je nákladovo drahšie ako nadzemné. Navrhnúť stavbu s dobrým a využiteľným podzemným podlažím bez minimálneho prieskumu podložia je riskantné. Preto je dôležité, aby si stavebníci na tejto časti stavby dali veľmi záležať – je potrebné dodržiavať projekt, použitie a typ predpísanej izolácie proti vode, rozmery základov atď.

Geologický prieskum

Je nevyhnutný, aby sa mohla posúdiť vhodnosť umiestnenia stavby. Zisťuje sa ním zloženie základovej pôdy, únosnosť, stlačiteľnosť, vplyv a výška spodnej vody na stavbu.

Rozlišujeme tieto druhy geologického prieskumu:

– predbežný – zahŕňa štúdium dostupných máp a iných materiálov o danom území, získavanie miestnych skúseností a prehliadku územia. Je vhodný pre jednoduchšie stavby v zastavaných oblastiach, pri ktorých je takýto prieskum možný;

– podrobný – dopĺňa a rozširuje predbežný geologický prieskum. Jeho úlohou je presne stanoviť geologické pomery tak, aby boli dostatočné pre voľbu a návrh založenia stavby, nosnej konštrukcie stavby. Vykonáva sa sondovaním. Sondy sa nesmú robiť pod budúcimi základmi a majú byť minimálne tri pre jeden objekt. Robia sa pri každom rohu objektu.

Geologický prieskum sa má robiť ešte pred projektovaním stavby. Sondy musí robiť špecializovaná firma, ktorá zároveň investorovi účtuje sumu za sondy a vyhodnotenie prieskumu.

Základy

Sú to konštrukcie, ktoré spolu so zvislými, vodorovnými a šikmými nosnými konštrukciami a zastrešením objektu tvoria hlavné konštrukcie objektu. Ich úlohou je spoľahlivo a bezpečne prenášať všetky stále i občasné zaťaženia objektu do základovej pôdy.

Druh základov ovplyvňuje:
– konštrukčný systém budovy (druh zvislých a vodorovných nosných konštrukcií),
– veľkosť zaťaženia objektu,
– druh, zloženie a únosnosť základovej pôdy.

Hĺbka základov musí byť taká, aby základová škára ležala v nezamŕzavej hĺbke, ktorá závisí od oblasti umiestnenia objetu. V našich podmienkach to je 50 cm pre skalnaté horniny, 80 cm pre piesky a štrkopiesky a 120-140 cm pre íl. Základová škára je rozhranie medzi základovou konštrukciou a základovou pôdou (leží v spodnej úrovni základu).

Hĺbka základov sa meria od terénu po základovú škáru. Základové telesá však môžu končiť vyššie nad terénom.

Základové konštrukcie delíme na:
plošné základy – prenášajú zaťaženie objektu do základovej pôdy hlavne svojou plochou.


Zakladanie stavieb

55051

Tip: Všetok nábytok a bytové doplnky na jednom mieste

Sú to: základové pásy – používajú sa pri stenovej nosnej konštrukcii objektu. Musia byť pod každou nosnou stenou, nástupným stupňom na schodoch, komínom, stacionárnym kotlom a pod priečkami hrúbky 150 mm a viac. Šírka základov je minimálne šírka nosnej steny. Ak je základ rozšírený, hovoríme o jednostranne alebo obojstranne rozšírenom; základové pätky sa používajú pri nosných stĺpových (skeletových) konštrukciách, keď nosná konštrukcia nie je súvislá, základ stačí umiestniť pod každý stĺp samostatne. Základným tvarom pätky je kocka, tvar sa môže prispôsobiť podmienkam (zošikmenia, odstupy,…). Pätky môžeme vyrobiť betónovaním priamo na stavbe – monolitické, alebo ich doviesť z výrobne a osadiť do jám – prefabrikované; základové dosky – používajú sa, ak je zaťaženie objektu väčšie a základová pôda menej únosná, alebo je spodná voda tlaková. Základové dosky sú obvykle železobetónové. Pri železobetónových zvislých stenách na základovej doske hovoríme o železobetonovej vani. Pretože tieto konštrukcie určujú a navrhujú statici, pri jej zhotovení treba dodržiavať projekt uloženia ocele;

hlbinné základy – prenášajú zaťaženie do väčšej hĺbky. Používajú sa pri málo únosnej základovej pôde alebo ak sa na úrovni základov vyskytuje spodná voda.
Sú to: pilóty – štíhle betónové, drevené, oceľové, železobetónové prvky kruhového prierezu. Na ich hlavice sa ukladajú základy. Osádzajú sa baranením (vrážaním) alebo vŕtaním; studne – sa používajú pri veľmi veľkých zaťaženiach a hĺbkach. Sú to duté valcovité telesá najčastejšie z betónových skruží s ostrím, ktoré sa do pôdy spúšťajú podhrabávaním. Dno studne sa zabetónuje a vnútro sa vyplní únosným materiálom (štrkopieskom). Vrch studne tvorí železobetónová doska, na ktorú sa uloží nosná konštrukcia; kesóny – sa používajú zriedka a sú podobné studniam, len majú prierez štvorca alebo obdĺžnika, plné steny a strop s otvorom. Používajú sa pri zakladaní pod hladinou vody. S hlbinnými základmi sa pri výstavbe rodinného domu nestretneme, tieto údaje sme uviedli pre váš väčší rozhľad.

Zakladanie stavieb pri rekonštrukcii

So zakladaním stavieb sa pri rekonštrukcii stretneme:

  • ak nie je dostatočne únosná pôda a stavba má trhliny, príčinou ktorých je nedostatočne únosná základová pôda (určí statik),


  • ak nie je základová škára na úrovni nezamŕzavej hĺbky (určí sa odkopaním základov),


  • ak chceme pristavovať.


Spevňovanie základovej pôdy sa robí:
a) výmenou základovej pôdy: neúnosná základová pôda sa tesne pod základovou škárou odstráni a nahradí sa únosnejšou (najčastejšie vrstvou štrku, štrkopiesku). Pri rekonštrukcii je potrebné odkopať základy po úroveň základovej škáry a postupne podkopávaním vymieňať pôdu;

b) injektovaním: neúnosná základová pôda sa prepichuje dutými tyčami s otvormi na povrchu, do ktorých sa pod vysokým tlakom vháňa spevňujúca látka, najčastejšie riedka cementová kaša. Po vytuhnutí sa základová pôda stáva únosnejšou.

Dodatočné dobetónovanie základov po úroveň nezamŕzavej hĺbky:

  • podkopeme časť základu a dobetónujeme alebo domurujeme do nezamŕzavej hĺbky,


  • postupne odkopávame a zároveň zakrývame hotové základy,


  • nesmieme odkopať veľkú časť, aby nám objekt nesadol (max. 3 m dĺžky).
Sadanie základu pri nedodržaní nezamŕzavej hĺbky nám zapríčiňuje voda, ktorá sa nachádza v zemine pod základmi. V zime zamrzne, vytvorí puklinu zväčšením objemu a v lete pri vysušení stavba sadá.

Prístavba:

je dodatočné rozšírenie zastavanej plochy objektu. Pod novými múrmi treba urobiť aj nové základy. Je nevhodné, ak stavbu i základy novej časti pevne spojíme so starou časťou. Prístavba bude sadať inak ako stará časť, a tak môžu počase vzniknúť trhliny nielen na múroch, ale aj v základoch. Preto treba starú časť od novej oddilatovať. To znamená urobiť základy prístavby i popri základoch starej časti a medzi ne vložiť pružný materiál (napr. polystyrén, heraklit,…). Rovnako je to i s vencom. Aj ten treba pri prístavbe urobiť okolo celej prístavby, nielen „priraziť“ k pôvodným konštrukciám. Múr netreba viazať do káps v starej časti, ale tiež oddilatovať.

Kategória: Stavba a rekonštrukcia
Tagy: základy
Zdieľať článok

Diskusia