Základom sú základy

Aký druh základov je vhodný pre konkrétny objekt, závisí od konštrukčného systému objektu, veľkosti zaťaženia budovy a druhu, zloženia a únosnosti základovej pôdy. Všeobecne však platí, že hĺbka základov musí byť taká, aby základová škára (to znamená miesto, kde sa spája spodná úroveň základov s pôdou pod nimi) ležala v nezamŕzajúcej hĺbke, čo závisí od oblasti, v ktorej sa bude objekt nachádzať. V našich zemepisných šírkach to je 50 cm, ak je pôda pod základmi zložená zo skalnatých hornín, 80 cm, ak je podkladová pôda z pieskov a štrkopieskov, a 120 až 140 cm, ak podklad tvorí íl.

Ako ich delíme?

Najprv na dve základné skupiny, na plošné základy – pásy, rošty, pätky, dosky – a na hlbinné základy – pilóty, studne, kesóny.

80505

Plošné základy – prenášajú zaťaženie do pôdy svojou plochou. Patria sem základové pásy, ktoré musia byť pod každou nosnou stenou, nástupným stupňom schodov, komínom a pod priečkami hrubými 150 mm a viac. Základové pásy sú ekonomické pri prípustnom normovom namáhaní základovej pôdy aspoň 0,15 MPa, inak je spravidla výhodnejšie založenie na základovej doske alebo na pilótach. Materiál vhodný na tieto základy je kameň (malé stavby), prostý betón, pri väčších zaťaženiach, resp. pri neúnosných základových pôdach železobetón. Ak pásy prebiehajú v dvoch smeroch kolmých na seba a sú tuho spojené, vytvárajú základové rošty. Tvar prierezu je pri kameni a prostom betóne obdĺžnikový, pri väčších rozmeroch stupňovitý.

Šírka základových pásov závisí od statického výpočtu na základe únosnosti podložia. Zvyčajne však šírka základových pásov vychádza z hrúbky muriva, ku ktorej sa pripočíta po 100 až 150 mm na obe strany (napr. pri stene hrubej 400 mm je šírka základového pása pod takou stenou 500 mm).

Ďalším druhom plošných základov sú základové pätky, ktoré sa používajú pri skeletovej konštrukcii objektu, kde nie je súvislá nosná konštrukcia, ale stĺpy. Základ potom stačí umiestniť pod každý stĺp samostatne. Základové pätky vyžadujú dostatočne únosnú a rovnorodú základovú pôdu v celom rozsahu. Všeobecne sú pätky výhodné ekonomicky aj výrobne, ak ich strana nie je väčšia ako polovica osovej vzdialenosti stĺpov, inak sú účelnejšie doskové alebo pilótové základy. Môžu byť štvorcové, obdĺžnikové, kruhové alebo iné. Osádzajú sa do štrkopieskového lôžka alebo betónu hrubého 100 až 150 mm.

Tretím typom plošných základov sú základové dosky, ktoré sa používajú najmä vtedy, ak je základová pôda menej únosná alebo sa tam nachádza spodná tlaková voda. Pretože doska je tuhá konštrukcia, ktorá bráni väčšiemu rozdielu pri sadaní jednotlivých častí, pripúšťa sa jej celkové sadnutie až 100 mm. Pod doskou sa upraví vrstva podkladového betónu hrubého 50 až 150 mm. Hrúbka dosky sa navrhuje v rozmedzí 600 až 1 200 mm. Ďalším typom plošných základov sú krabicové (škatuľové) základy. Podobajú veľkej škatuli, ktorej dno tvorí rovná základová doska, boky škatule tvoria steny podzemného podlažia a hornú časť stropná konštrukcia. Všetky časti sú z monolitického železobetónu spojené do tuhého priestorového celku. Zhotovujú sa pri ťažkých stavbách, ktoré sú založené na stlačiteľnom podlaží, a v prostredí s podzemnou vodou.

80504

Hlbinné základy sa používajú pri málo únosnej základovej pôde alebo ak sa v úrovni základov vyskytuje spodná voda. Zaťaženie z objektu sa v takýchto prípadoch prenesie do väčšej hĺbky. Pri výstavbe rodinného domu sa asi nestretnete s hlbinnými základmi, iba keby ste si chceli postaviť dom na jazere, ale v bežných prípadoch nie. Preto len informačne – môžu to byť: pilóty, čo sú betónové, oceľové, železobetónové alebo drevené stĺpy, ktoré sa vrážajú do podkladu a na ich hlavice sa ukladajú základy. Ďalej to sú takzvané studne – duté betónové skruže, v ktorých sa po uložení do pôdy zabetónuje dno, vyplnia sa štrkopieskom a navrchu sa vytvorí železobetónová doska, na ktorú sa uloží nosná konštrukcia. Používajú sa pri obrovských zaťaženiach a veľkých hĺbkach. Tretím typom sú kesóny – podobné studniam, majú však štvorcový alebo obdĺžnikový prierez a používajú sa pri zakladaní stavieb pod vodou.

Už našim starým otcom bolo známe, že výstavba spodnej stavby alebo podzemného podlažia je oveľa drahšia ako to, čo je nad zemou. Púšťať sa do výstavby podzemného podlažia bez prieskumu podložia je riskantné. Preto je dôležitý geologický prieskum, na základe ktorého sa zistí zloženie základovej pôdy, stlačiteľnosť, únosnosť a výška spodnej vody (ktorá vie poriadne zamotať hlavu). Tento prieskum sa má urobiť ešte pred projektovaním stavby. Ak je podložie nevhodné alebo málo kvalitné pre danú stavbu, môže sa umelo upraviť (odvodnením, zhutnením, injektovaním) alebo vymeniť. Odvodnením drenážou alebo čerpaním sa dosiahne trvalé zníženie hladiny podzemnej vody. Ak je podložie z málo zľahnutej hlinitej, hlinito-piesčitej zeminy či ílových pieskov, je potrebné mechanické alebo hydraulické zhutnenie vibrovacími doskami, valcami alebo hĺbkovou vibráciou. Ak podložie tvoria hrubozrnné piesky, injektujú sa látkami na báze cementu a ílu, aby sa zvýšila jeho pevnosť. Štrkopiesky a piesky sa injektujú chemickými látkami, ako je vodné sklo a chlorid vápenatý. Ak je zemina, ktorá má byť pod stavbou, nerovnomerne stlačiteľná, s malou pevnosťou, nahradí sa vrstva zeminy pod základovou škárou stabilným štrkovým vankúšom, čiže štrkopieskovou vrstvou.

Hĺbka základov sa meria od terénu po základovú škáru (plochu, kde sa spodná časť základov stretáva s podkladovou pôdou). Základy sa však môžu končiť aj vyššie nad úrovňou terénu.

Ešte k plošným základom

V základoch často treba vytvoriť otvor na vedenie inštalácií, takzvaný priestup cez základy. V takýchto prípadoch nesmie byť otvor v základoch väčší ako polovica výšky základov, pretože by sa oslabili. Ak je potrebný väčší otvor, musia sa základy pod otvorom prehĺbiť alebo zvýšiť nad otvorom.

Zvláštnu úpravu vyžadujú základy aj pri zmene úrovne základovej škáry a pri zakladaní v blízkosti iných stavieb. Ak sú základy novej stavby navrhnuté hlbšie, než sú základy susedného objektu, možno ich podchytiť a podbetónovať. Naopak, ak sú základy novostavby v menšej hĺbke ako susedné, musí sa základ novostavby prehĺbiť až po úroveň základov susedného objektu alebo sa musí s hraničným základom odstúpiť, tak aby na seba nepôsobili.

Pri zmene úrovne základov sa prechod medzi nižšou a vyššou časťou rieši z prostého betónu stupňovito a zo železobetónu nábehom.

Ak sa nachádza hladina spodnej vody v hĺbke okolo dvoch metrov pod okolitým terénom, treba rátať s tým, že budovanie pivnice pod domom bude náročnejšie na izoláciu proti tlakovej alebo agresívnej vode, a tým aj drahšie. Naopak, ak sa geologickým prieskumom dokáže, že vrchnú dvojmetrovú vrstvu tvoria neúnosné a nehomogénne alebo ílovité zložky zeminy, kvalitné založenie domu sa bude musieť realizovať vo väčšej hĺbke – a tu nie je dôvod brániť sa podpivničeniu domu.

Čo ak rekonštruujeme?

Poviete si, že pri rekonštrukcii už predsa základy pod dom sú, tak nie je čo riešiť. Príčinou trhlín v múroch však môže byť nedostatočne únosná pôda, to však musí posúdiť statik, a vtedy sa musíte pustiť aj do úprav základov. Spevňovanie základovej pôdy sa realizuje buď výmenou vrstvy pôdy tesne pod základovou škárou, alebo injektovaním. Pri rekonštrukcii treba základy odkopať po základovú škáru a postupným podkopávaním vymieňať vrstvu pod základmi. Injektovanie sa realizuje prepichovaním základovej pôdy dutými tyčami s otvormi, do ktorých sa pod tlakom vháňa najčastejšie riedka cementová kaša, ktorá po stuhnutí zvýši únosnosť základovej pôdy. Ďalším prípadom je často podcenená výška základovej škáry v nezamŕzajúcej hĺbke, čo sa dá zistiť odkopaním základov. Dôsledkom je nerovnomerné sadanie objektu, pretože voda, ktorá sa nachádza v zemine pod základmi, v zime zamrzne a zväčšením objemu vytvorí puklinu. V lete, keď sa voda roztopí, objekt nerovnomerne sadne práve v tých miestach so vzduchovou medzerou. Riešením je dodatočné postupné dobetónovanie alebo domurovanie základov do väčšej hĺbky. Nesmie sa odkopať väčšia časť ako 3 m dĺžky naraz, aby objekt nesadol. A nakoniec, máloktorá rekonštrukcia sa zaobíde bez novej prístavby, ktorá musí byť na nových základoch. Tu si treba uvedomiť, že nová prístavba bude sadať inak ako stará časť a potom vznikajú trhliny nielen v múroch, ale aj v základoch. Preto je nevyhnutné vytvoriť medzi starou a novou časťou dilatáciu, čo znamená vložiť medzi základy pružný materiál, napríklad polystyrén alebo heraklit. Oddilatovať treba aj veniec a múry novej stavby od starej.

80513

Urobiť základ neznamená iba naliať betón do vykopanej jamy

Základy sa obyčajne vytvárajú z monolitického betónu uloženého do debnenia. Alternatívou sú prefabrikované základové prvky. Debnenie sa najjednoduchšie vytvára zo systémových prvkov, ktoré sa jednoducho a rýchlo skladajú a rozoberajú. Výhodou takýchto prvkov je možnosť opakovaného použitia. Pri priestorovo komplikovanejších základoch alebo pri menších domoch je bežné debnenie vyrobené z dosák priamo na mieste. Podľa statických výpočtov sa niekedy musí uložiť do základov aj výstuž, ktorá sa pokryje predpísanou vrstvou betónu. Pre rovnomerné rozloženie zaťaženia zo všetkých konštrukcií sa pod základové pásy dáva vrstva štrkopiesku alebo piesku v hrúbke určenej projektantom.

Hydroizolácia sa kladie v dvoch vrstvách pásov položených kolmo na seba a dopĺňa sa ďalšou fóliovou izoláciou, ktorá zvyšuje odolnosť napríklad proti tlakovej vode alebo zvyšuje odolnosť proti radónu. Geotextília sa pridáva k základom ako ochrana stavebných materiálov alebo proti prerastaniu rastlín. V oblasti základov a pod základovou doskou sa kladie aj spevnená tepelná izolácia v extrudovanej podobe.

Niekoľko múdrostí na záver

Základová konštrukcia má za úlohu bezpečne preniesť všetko zaťaženie zo stavby do základovej pôdy cez základovú škáru, to znamená v rovine, v ktorej základ spočíva na základovej pôde.
Základová pôda je zemina, do ktorej sa prenášajú účinky vonkajších síl. Podľa STN 73 1001 sa základové pôdy delia na:

• horniny spevnené: skalné, poloskalné;

• horniny nespevnené: zeminy súdržné a nesúdržné;

• horniny zvláštneho zloženia: umelé, poľnohospodárske.

Nevhodné základové pôdy sú neuľahnuté násypy a sedimenty organického pôvodu (rašeliny, slatiny, bahnité náplavy).