Dva dni s Ronanom Bouroullecom

Ronan a Erwan Bouroullecovci

Ich nábytok je zastúpený v početných zbierkach múzeí, napríklad v Museum of Modern Art v New Yorku, Musée National d’Art Moderne-Centre Georges Pompidou v Paríži, v londýnskom Dizajn Museum, lisabonskom Dizajn Museum či rotterdamskom Boijmans van Beuningen Museum. Samostatnú výstavu mali v roku 2002 v Londýne a v roku 2004 v Los Angeles.

Parížski Tvorcovia roka

Za niekoľko rokov spoločnej tvorby už „dosiahli“ bratia Ronan a Erwan na tie najvyššie ocenenia. V roku 1998 získali cenu Grand Prix du Dizajn mesta Paríž a Prvú cenu Medzinárodného bienále dizajnu v Saint Etienne. V roku 1999 zvíťazili v súťaži New Designer Awards na medzinárodnom veľtrhu nábytku v New Yorku, v roku 2003 ich inštitúcia Elle Decoration v Japonsku vyhlásila za dizajnérov roka a tento rok získali najvyššie ocenenie za dizajn čalúnených prvkov Faset The best of the bests na kolínskom veľtrhu nábytku. Najcennejšie je asi najvyššie ocenenie udelené na domácej pôde – titul Tvorca roka z roku 2002 z Parížskeho salóna nábytku.

Práve tento titul bol dôvodom, prečo manažment brnianskeho Mobitexu oboch bratov pozval do Brna. Trvalo však viac než dva roky, kým pozvanie prijali, a do Brna nakoniec prišiel len starší Ronan. Nemožno sa čudovať, sláva zaväzuje a voľného času nie je mnoho. Kto vstúpi do kolotoča dizajnérskej tvorby, ten sa nezastaví, kým sa nevyčerpá inšpirácia. Aktivita oboch bratov sa neobmedzuje „len“ na dizajn nábytku. Neodmietajú ani tie najnezvyčajnejšie zákazky, napríklad na plávajúci dom, alebo súťaž na dojačku mlieka či karafu na pitnú vodu pre Parížanov. Venujú sa aj scénografii. O tom presvedčili odbornú verejnosť na vlaňajšom veľtrhu v Kolíne, kde predviedli svoj názor na riešenie ideálneho domu, tohtoročné Miláno zasa skrášlili pôsobivou scénografiou showroomu Vitra.

33733

Bratské päste a šťastie na partnerov

Ich tvorba je od samého začiatku celkom jedinečná a neopakovateľná. Bratská spolupráca je konštantný dialóg mieriaci k spoločnému cieľu. Dobre sa dopĺňajú. Ronan kreslí, Erwan používa pri práci počítač. Na presadenie svojho názoru využívajú všetky prostriedky vrátane pästí, dominantnú úlohu v kritických momentoch preberá starší Ronan.

Okrem toho majú šťastie. Zrejme stretli tých správnych partnerov. Rozhovor s Giulliom Cappellinim bol základom dlhodobej spolupráce s firmou Cappellini, stretnutie s Rolfom Fehlbaumom, prezidentom švajčiarskej Vitry, odštartovalo tvorivý vzťah s Vitrou a Michel Roset, spolumajiteľ firiem Ligne Roset a Cinna, sa postaral o prienik do prestížnej francúzskej spoločnosti, ktorá realizuje návrhy popredných svetových dizajnérov.

Posteľ z detstva

Uzatvorená posteľ bola prvým dielom súrodencov, ktoré vyvolalo polemiku. Domček na vysokých nohách pripomína poľovnícky posed. Bratia sa inšpirovali klasickou bretónskou posteľou v skrini, kde manželia nachádzali okrem tepelnej izolácie aj potrebnú intimitu. Lôžko sprístupnili po rebríku, čo bola spomienka na detské roky strávené na vidieku. Fotografia postele z Parížskeho salóna nábytku v roku 2000 nechýbala takmer v žiadnom odbornom časopise a súrodencom už vtedy predpovedali slávnu budúcnosť. Ronan ako klaustrofobik na tlačovej konferencii posteľ označil za hrôzu a rovnako kritický bol i k iným projektom. Vyznal sa aj z permanentného stresu a obáv zo straty inšpirácie. Jeho výpoveď bola naozaj strhujúca.

Francúzsky dizajnér a česká stolička

Dvojdenný pobyt Ronana Bouroulleca v Brne si bohato užili všetci zúčastnení. Kto očakával dynamického suveréna, ten žasol nad skromným vystupovaním usmievavého charizmatického mladíka, ktorý na tlačovú konferenciu prišiel neskoro, pretože trpí klaustrofóbiou. A tak hľadal schody, pretože neznáša výťah. Ronan sa priznal, že vo svojom byte nemá žiadny svoj nábytok. Nechce, aby mu doma niečo pripomínalo prácu. Nemá rád autá ani domáce zvieratká. Súčasťou návštevy Brna bola prehliadka výstavného areálu, svetoznámej vily Tugendhat a návšteva mesta. Ronan nešetril slovami chvály na funkcionalistickú architektúru a veľtržný areál označil za skvost.

Druhý deň patril Zlínu a návšteva slávneho Baťovho výťahu (mobilnej pracovne s umývadlom) spôsobila klaustrofobikovi Ronanovi ďalší problém.
Na terasu osemnásťposchodového „mrakodrapu“ tvrdošijne vyšliapal pešo. Vzhľadom na to, že je silný fajčiar, sledovali sme jeho výkon s veľkým napätím. Viac než výťah ho však zaujala stará stolička v expozícii nábytku na prízemí. Sedel na nej zaryto tak dlho, kým náš hostiteľ profesor Škarka, dekan Katedry multimediálnych komunikácií Univerzity Tomáša Baťu, nesľúbil, že mu takú stoličku zoženie. Pozná totiž paniu, ktorá ich nedávno zachránila asi 40 pred likvidáciou. A tak sme čakali, kým stolička príde z Uherského Hradišťa do Zlína, aby potom odišla do Brna, v Prahe vo firme Vitra ju starostlivo zabalili do bublinkovej fólie a potom odletela do Paríža. Jej miesto zrejme bude v Ronanovom víkendovom dome v rodnom Bretónsku. Ronan Bouroullec je bezpochyby prvý francúzsky dizajnér, ktorý si domov odviezol český nábytok. Priznávam, že by som jeho stoličku rada videla v bretónskom domčeku. Možno sa mi to podarí.