Poézia z polykarbonátu
Materiál s týmto neveľmi príťažlivým názvom patrí medzi najrozšírenejšie plasty a interiérové prvky z neho už pár rokov žnú úspechy vo svete špičkového dizajnu aj v každodennom živote. Na rozdiel od minulosti, keď sa „umelá hmota“ považovala za lacnú náhradu klasických materiálov, sa dnes pomaly vzďaľuje od hranice cenovej dostupnosti.
{R1}
Na odovzdávaní Oscarov v roku 2002 spôsobila rozruch Gwyneth Paltrowová, ktorá prišla v šatách od britského návrhára Alexandra McQueena s priesvitnou hornou časťou. Možno to nie je zjavné na prvý pohľad, ale tieto šaty súvisia aj s dnešnou témou – s polykarbonátom a s bývaním. Ako to totiž zvyčajne chodí, trendy sa preženú celým spektrom ľudských aktivít, a tak približne v rovnakom čase fascinovali priehľadné materiály tvorcov nielen v oblasti dámskej módy.
Už na konci deväťdesiatych rokov priniesla móda transparentnosti boom v používaní skla v architektúre a s ním sa spájal aj pokrok v technológiách pri výrobe tabuľového skla. A logický bol aj záujem o priehľadný nábytok. Trend si padol do oka s materiálom a na svet prišla okrem iného aj polykarbonátová La Marie od Philippa Starcka (2001), stolička pôsobiaca dojmom nežnej mydlovej bubliny. Polykarbonátové objekty boli praktickejšie pri používaní a ponúkali omnoho širšie možnosti spracovania než nábytok z ohýbaného skla od klasických výrobcov (napríklad firma Fiam Italia dodnes ponúka sklenené kreslo Ghost od Cini Boeriovej a Tomu Katayanagiho, ktoré je vytvarované z jedného kusa skla hrubého 12 milimetrov). Polykarbonát sa však uplatnil nielen pri výrobe stolíkov, sedacieho a ďalšieho nábytku.
Možnosti tohto pozoruhodného plastu oslovili aj výrobcov svietidiel – napríklad benátska spoločnosť Foscarini pracovala už v deväťdesiatych rokoch popri skle aj s plastmi, najmä s polyetylénom. V roku 1996 vytvoril pre túto značku svietidlo s názvom Dolmen významný taliansky dizajnér Feruccio Laviani (jeho význam dokazuje aj fakt, že už v roku 2001 bol v jury známeho milánskeho veľtrhu). Doska z eloxovaného hliníka s niekoľkými veľkými otvormi krytými polykarbonátom sa v interiéri opierala o stenu alebo sa na ňu upevňovala.
Ďalším významným polykarbonátovým objektom z rovnakej tvorivej dielne je aj lampa Bourgie (2004) s plisé povrchom, ktorý odráža svetlo, paradoxne kombinujúca moderný materiál a technológiu s historizujúcim tvarom. Laviani však vo svojich návrhoch neostal pri neobarokových tvaroch a opäť predstavil široké spektrum výrazových možností polykarbonátu. Ďalšie svietidlo pre značku Foscarini navrhol v industriálnom štýle.
Polykarbonát jednoducho predviedol v interiéri svoje skvelé možnosti pri tvorbe nábytku, svietidiel aj bytových doplnkov a po hviezdnej súčasnosti sa očakáva aj jeho sľubná budúcnosť. Tento pomerne nový trend je totiž vzhľadom na búrlivý vývoj technológie zrejme iba v začiatkoch.
Základné vlastnosti polykarbonátu Je jedným z najpevnejších polymérov, dvestotridsať ráz pevnejší než kvalitné tabuľové sklo a tridsaťkrát pevnejší ako akryl. Len máloktorý plast sa mu vyrovná v pevnosti, a to aj pri extrémnych teplotách. |
Ako sa to začalo
1953
Polykarbonát Lexan vynašiel Daniel W. Fox pre General Electrics pri hľadaní nových metód izolácie. V laboratórnej nádobe mu ostala látka, ktorú nebolo možné odstrániť, rozbiť ani iným spôsobom sa jej zbaviť. V približne rovnakom čase vyvinul Hermann Schnell vo firme Bayer materiál s názvom makrolon.
1962
Polykarbonát začala používať NASA na prilby a priezory pre astronautov, etabloval sa v obalovej technike.
1968
Spoločnosť GE vyrobila z polykarbonátu dosku a materiál sa začal používať na štítky a v skleníkoch.
1984
Spoločnosť GE vyrobila čistý polykarbonát, ktorý sa začal používať ako nosič informácií – kompaktné disky (CD) prišli do módy v druhej polovici 80. rokov. Strieborné kotúče stelesňovali budúcnosť – malé a výkonné digitálne produkty s povrchom s nespočetným množstvom fascinujúcich farieb.
1988
Motorola použila polykarbonát v mobilných telefónoch. Vďaka tomuto materiálu vznikol prvý ľahký mobil.
1990
Polykarbonátom sa začína nahrádzať sklo v okuliaroch. V tejto oblasti ľahko tvarovateľný materiál po prvý raz veľmi výrazne ovplyvnil dizajn.
1995
Spoločnosť IBM po prvý raz použila polykarbonát v notebooku ThinkPad 701C Butterfly.
1996
Sanfranciský architekt Peter Pfau vytvoril pre firmu Swatch na olympijské hry v Atlante celý pavilón z polykarbonátu. Na trhu je k dispozícii polykarbonát vlnitý (Thermonda), mliečny (LanterPlus HT) aj číry (Caoduro).
1998
V Európe sa objavili prvé DVD (v Japonsku boli o dva roky skôr).
2001
V počítačovej technike stavila na tento materiál v rôznych farbách spoločnosť Apple (iBook).
2004
Bayer vyvinul extrémne pevný tereftalát, zmes polykarbonátu a polyetylénu.
2005
Taliansky architekt Massimiliano Fuksas zastrešil polykarbonátom halu milánskeho výstaviska Rho-Fiera, na aténskom olympijskom štadióne Spiridona Louisa zmontovali najväčšiu strechu štadióna na svete, podopieranú dvoma oblúkmi vysokými 78 metrov a dlhými 300 metrov (autorom je architekt Santiago Calatrava).
2006
Rem Koolhaas (spolu s Cecilom Balmondom) vytvoril zo žltého priehľadného polykarbonátu dvojité steny objektu v Serpentine Gallery v londýnskej Kensingtonskej záhrade.
Polykarbonátová súčasnosť mobily |
