
Farma vysoko v Alpách je bohatá na úrodu ovocia, zeleniny, húb, a byliniek
Podstatou prírody je hojnosť. Že je schopná dopriať všetkého nadmieru, dokazuje v Rakúskych Alpách jeden muž, prezývaný agrárny rebel – bohatá úroda mu vyrastie aj vo výške 1 500 metrov nad morom.
Jedlý raj pod snehom
Je september, skoré sobotné ráno. Sedíme v aute, vetrák doň vháňa teplý vzduch a stierače čistia predné sklo. Leje ako z krhly. Rútime sa po diaľnici A1 smerom na Graz. Naším cieľom je poľnohospodárska usadlosť, preslávená nielen po celom Rakúsku, ale dnes už známa na celom svete. Je to farma Krameterhof v dedinke Ramingstein, ktorá patrí do oblasti Lungau v Rakúskych Alpách. Čím je taká zvláštna? Je bohatá na úrodu ovocia, zeleniny, húb, byliniek a darí sa tu aj chovným zvieratám. Čo je na tom, poviete si. Raritou to však začína byť, keď vám prezradíme, že farma sa nachádza vysoko v Alpách, kde sa prevaľujú husté hmly a sneh zvykne padať počas celého roka.
Na pozemku u Holzerovcov vás všade obklopuje pestrosť a druhová rôznorodosť. Vedľa brezy rastie smrek a jabloň, pri nich zase jarabina, pod stromami spod trávy vykúkajú huby a neďaleko je záhon rajčín. Ako hovorí domáci pán, príroda vo svojej hojnosti nepozná medze a pri spolupráci s ňou je človek zasypaný potravou. Ostro to kontrastuje s holinami a smrekovou monokultúrou na náprotivnom svahu.
Martina Mojžišová
Na pozemku u Holzerovcov vás všade obklopuje pestrosť a druhová rôznorodosť. Vedľa brezy rastie smrek a jabloň, pri nich zase jarabina, pod stromami spod trávy vykúkajú huby a neďaleko je záhon rajčín. Ako hovorí domáci pán, príroda vo svojej hojnosti nepozná medze a pri spolupráci s ňou je človek zasypaný potravou. Ostro to kontrastuje s holinami a smrekovou monokultúrou na náprotivnom svahu.
Sepp Holzer
Po príchode nás privítal domáci pán osobne – farmár Sepp Holzer už vyše 40 rokov obhospodaruje dedovizeň. O svoju „horu“ sa stará spôsobom, ktorý môžeme nazvať prirodzenou formou hospodárenia a ktorý sa zakladá na práci s kolobehmi a interakciami prebiehajúcimi v prírode. „Moju krajinu vytváram tak, aby tu bolo umožnené súžitie všetkého živého,“ vysvetľuje majiteľ, ktorý v súčasnosti od júna do septembra sprevádza po svojom pozemku návštevníkov. Denne sa ich tu premelie aj stovka. V dôsledku obrovského záujmu ľudí o prakticky fungujúce a ekonomicky výnosné hospodárenie sa na farme rozvinula agroturistika. Majiteľ usporadúva vzdelávacie kurzy a z celého sveta ho prizývajú na pomoc pri projektoch záchrany rozvojových krajín a krajov po prírodných katastrofách.
Návod, ako zmeniť kalamitný porast smrekovej monokultúry vo vysokohorských podmienkach na úrodnú záhradu:
1. dôkladne sa oboznámiť s územím (kvalita pôdy, svetové strany, sklon svahu, smer vetrov, zrážkové podmienky, teploty počas roka, topografická rôznorodosť pozemku – zákutia so špecifickými podmienkami),
2. starať sa o úrodnú vrstvu pôdy a stále ju zvyšovať (zelené hnojenie, mulčovanie),
3. upraviť svah na terasy s vyvýšenými záhonmi a s čo najväčším počtom mikrozón, ktoré zvyšujú diverzitu (pestrosť a bohatosť) pestovania rastlín a chovu zvierat,
4. pomocou sústavy jazier udržiavať vodu na pozemku čo najdlhšie,
5. voliť skoré odrody a odolné druhy plodiacich drevín a rastlín.
Takto vyzerali končiare okolitých kopcov minulý rok v polovici septembra. Na farme nasneží v lete aj trikrát.
Juraj Zemislav Baťka
Vodný systém
Keďže voda je život, na Krameterhofe sa mimoriadna pozornosť venuje jej kolobehu v krajine. Povrchová voda sa odvádza do nádrží a svah je tvarovaný do terás, ktoré majú mierny sklon smerom k nemu. Vďaka vyvýšeným záhonom pôsobí celok ako špongia, ktorá pojme veľké množstvo vody. Spolu s bujnou vegetáciou a zachytávaním vody z hospodárskych budov sa zabezpečí, aby sa vlaha na pozemku zadržiavala, a to aj v čase sucha, ale aby pritom ani výdatné zrážky nespôsobili škody.
Treba byť o krok vpredu, pred vývojom našej uponáhľanej doby, namiesto nekritického preberania a napodobňovania najprv premýšľať. (S.Holzer)
Jedno z mnohých jazier, ktoré zadržiavajú vodu vo svahu, a sú biotopom pre množstvo rýb – obľúbený produkt Krameterhofu.
Soňa Sadloňová
Jedno z mnohých romantických zátiší s tečúcou pitnou vodou, vhodné ako napájadlo pre voľne sa pasúce domáce, ale aj divé zvieratá.
Drevo z vyrúbaných stromov sa z väčšej časti využije na modelovanie terás. Slúži ako ich podpera a súčasne zospodu ohrieva pôdu a korene rastlín. Časť koreňov a kmeňov sa stala súčasťou umelo vybudovaných jazier, močiarov a tôní, ktoré zabezpečujú, že voda ostáva na pozemku a priebežne zavlažuje okolie.
Juraj Zemislav Baťka
Obilie
V horskej, chudobnej a nevýživnej pôde (po smrekových prekysľujúcich porastoch) sa tu úspešne pestuje stará odroda pšenice jednozrnnej (Triticum monococcum), ktorá má síce nižšie výnosy, je však preukázateľne bohatšia na proteíny a minerály ako iné druhy. Darí sa tu aj pšenici špalde (Triticum spelta), ktorá je obľúbená najmä vo forme zeleného zrna a môže sa použiť ako náhrada kávy, ale aj rôznym druhom žita (žito trstnaté – Secale multicaule, čierny ovos – Avena spec., bezplevý ovos nahý – Avena nuda, a jačmeň obyčajný – Hordeum vulgare).
Keď si dám nejaké predsavzatie, svoj cieľ dosiahnem. Kým si neurčím cieľ, nemám za čím ísť. (S.Holzer)
Zeleninová záhrada
Správna gazdinka si šetrí kroky a zeleninu vysadí k dverám domu – tak, aby ju mala stále na očiach a blízko pri kuchyni. Miesto pre každú rastlinu sa na Krameterhofe starostlivo vyberá podľa podmienok stanovišťa (slnečné alebo tienisté, vlhká alebo suchá pôda), čo je podmienkou úspechu pri pestovaní.
Prínos permakultúry:
• získame pestrú a bohatú úrodu aj v chladnejšom prostredí,
• minimalizujeme svoj čas a vynaloženú námahu,
• všetky tvory tu majú svoje miesto a funkciu (škodcovia neexistujú), takže môžeme prestať používať chemické prípravky,
• zmysluplným utváraním krajiny postupne navrátime harmóniu do prírodného prostredia a nebudeme zažívať prírodné katastrofy.
Na východnej strane domu je záhon so zmesou hlúbovín, koreňovej zeleniny, póru, šalátov, byliniek, liečivých rastlín, hrášku, fazule… to všetko v objatí ovocných stromov (na obrázku vpravo mirabelka).
Soňa Sadloňová
Na východnej strane domu je záhon so zmesou hlúbovín, koreňovej zeleniny, póru, šalátov, byliniek, liečivých rastlín, hrášku, fazule… to všetko v objatí ovocných stromov
V blízkosti domu, v závetrí, nájdeme aj bylinkovú špirálu. Rastú v nej bylinky rozličného druhu ako pre kuchyňu, tak aj na liečenie a pre zvieratá.
Soňa Sadloňová
Ovocná záhrada
„Ovocné záhrady majú toľko výhod, že sa snažím mať na pozemku čo najviac ovocných stromov. Tak môžem všetky terasy využívať na viaceré účely – ako ovocné sady, na pestovanie plodín i chov zvierat.“ Vytvárať zmiešané kultúry – napríklad začlenením nielen šľachtených, ale aj planých ovocných stromov je dôležité aj z hľadiska zdravia lesa. Na Krameterhofe je niekoľko tisíc ovocných stromov najrôznejších druhov, veľkostí a tvarov, mnohé z nich vypestoval sám majiteľ. Nestriekajú ich, nehnoja, nezalievajú ani nestrihajú, jednoducho sa museli prispôsobiť tunajším podmienkam – veľkým teplotným rozdielom medzi dňom a nocou s častými mrazmi.
To, čo sa dnes deti učia o prírode, je v podstate boj s prírodou – ničenie buriny, ničenie hmyzu – škodcov. To by sme si mali uvedomiť. (S.Holzer)
Na pozemku nájdete veľa jabloní. Pri svojich pokusoch Sepp Holzer zistil, že údajne pestovateľsky náročné druhy, ako napríklad golden delicius, vyrastú aj uňho a majú veľké plody, ktoré dlho vydržia, pokiaľ majú záveterné a klimaticky výhodné miesto.
Sepp Holzer
Strapce plodov málo známej starej kultúrnej dreviny – jarabiny oskorušovej, ktoré po uhniličení výborne chutia.
Martina Mojžišová
Vinič obrastajúci skalu zohrieva teplo, ktoré je v nej naakumulované. Jeho korene chráni dosádzaný podrast bylín a zeleniny a mikrozónu uzatvárajú z náveternej strany stromy.
Soňa Sadloňová
Niekoľko super rád ku stromom:
• Pri sadení stromov ostávajú všetky vetvy od miesta vrúbľovania nedotknuté.
• Stromy sa presádzajú s veľkým balom pôdy, na ktorom sa ponechajú všetky byliny, ktoré na ňom prirodzene rástli – spevňujú koreňový bal a uľahčujú uchytenie na novom stanovišti.
• Drevina sa uloží do nehlbokej jamy s mulčom. Mulč časom zotlie a poslúži ako hnojivo.
• Presadený strom sa zahrabe len minimálne, navrch sa položia kamene, ktoré ho stabilizujú (žiadne oporné koly). Pod nimi si nájdu skrýšu užitočné živočíchy – dážďovky, jašteričky, slepúchy…
• Okolo stromu, aj tesne ku koreňom (žiadne okopané prázdne kruhy okolo kmeňa) sa vysejú rastliny, ktoré zlepšujú pôdu – vlčí bôb, komonica, lucerna, kručinka. Hlbokými koreňmi pomáhajú prevzdušňovať pôdu a bránia nadmernému zadržiavaniu vody vo vrchných vrstvách. Súčasne slúžia ako pastva pre divokú zver a odpútavajú pozornosť od stromu.
• Nerezané konáre sú pevnejšie a súčasne pružnejšie. Pri veľkej úrode alebo snehovej víchrici sa ohnú až k zemi, takže stabilizujú kmeň, ktorý nezačne rásť nakrivo. Vďaka tomu, že vetvy obsypané plodmi poklesnú, preniká dostatok svetla do stredu koruny.
• Aby sa zabránilo väčším škodám na cenných drevinách, treba stromy chrániť pred ohrýzaním. Zver odlákajú rastliny, ktoré má veľmi rada, v okolí drevín sa preto vysievajú topinambury, ďatelina, pohánka a podobne. Taktiež rôzne divo rastúce kry sú pre zver dôležitou potravou. Ak máte malý pozemok, odporúča sa náter stromov prípravkom zo špiku z kostí, ľanového oleja, jemného kremenného piesku a čerstvého kravského lajna. Aby náter páchol ešte viac, môžu sa pridať opálené prasacie štetiny alebo niečo podobné. Po krátkom čase ich ľudský čuch nezachytí, divá zver sa však miestu vyhne oblúkom a drevina je chránená.
Zvieratá
Sú nielen zdrojom potravy, ale aj dobrými pomocníkmi. Na Krameterhofe nájdete len robustné, odolné staré plemená, ktoré sa dajú chovať voľne na pastvinách. Krameterhof bol v rôznom čase domovom pre jelene, muflóny, daniele, srnčiu zver, kamzíky, aj rôzne druhy divokého dobytka, ako sú bizóny, zubry či byvoly. Žijú celoročne vonku a v prirodzených stádach – rodinách, čomu zodpovedá pomer samcov a samíc, aj veľkosť plochy, ktorú majú k dispozícii.
Keď si dám nejaké predsavzatie, svoj cieľ dosiahnem. Kým si neurčím cieľ, nemám za čím ísť. (S.Holzer)
Zemné stajne poskytujú výborný úkryt pre chované zvieratá, alebo slúžia na uskladnenie úrody – v lete chladia, v zime hrejú, udržiavajú si stabilnú vlhkosť a navyše, sú útulné. (Na obrázku vpravo je zmiešané stádo prasiat – chovajú sa tu, švábsko-hallské plemeno, mangalice, duroc a turopolje.)
Sepp Holzer
Zemné stajne poskytujú výborný úkryt pre chované zvieratá, alebo slúžia na uskladnenie úrody – v lete chladia, v zime hrejú, udržiavajú si stabilnú vlhkosť a navyše, sú útulné. (Na obrázku vpravo je zmiešané stádo prasiat – chovajú sa tu, švábsko-hallské plemeno, mangalice, duroc a turopolje.)
Soňa Sadloňová
Zemné stajne poskytujú výborný úkryt pre chované zvieratá, alebo slúžia na uskladnenie úrody – v lete chladia, v zime hrejú, udržiavajú si stabilnú vlhkosť a navyše, sú útulné. (Na obrázku je zmiešané stádo prasiat – chovajú sa tu, švábsko-hallské plemeno, mangalice, duroc a turopolje.)
Trpasličie plemeno Dahome a škótsky náhorný hovädzí dobytok. Chovajú sa hlavne pre zachovanie druhu, ale mlieko jakov a byvolov a tiež ich mäso je zároveň na trhu žiadanou delikatesou.
Sepp Holzer
Kačka pižmová a iné druhy hydiny slúžia na Krameterhofe hlavne na samozásobenie. Aj v tomto prípade sa domáci snažia napodobniť ich prirodzené životné podmienky – vysievajú kŕmne rastliny, aby sa minimalizovalo prikrmovanie, a budujú živé ploty na ochranu pred dravou zverou. Na vopred vytvorených ostrovčekoch v jazerách, kam sa nedostanú líšky či kuny, zakladajú tiež tzv. mobilné hniezda (tŕnistý rošt medzi dvoma guľatinami).
Martina Mojžišová
Huby sú nielen zdravé jedlo, ale aj liečivé prostriedky
Pestovanie húb je na Krameterhofe dôležitým pilierom hospodárstva. „V okolí som úspešne predával šampiňóny, hlivu ustricovú, huby šitake, límcovky a mnoho ďalších,“ hovorí Sepp Holzer. Spôsoby pestovania jednotlivých druhov sa pritom líšia len nepatrne. Najjednoduchšie sa huby pestujú na dreve a na slame, dôležité pravidlo však je použiť čo najčerstvejší a čistý substrát – drevo z oblastí nezamorených smogom, slamu z ekologicky pestovaného obilia. Taktiež platí, že drevo ovocných stromov sa nehodí na pestovanie húb vôbec, tvrdé drevo (buk, dub) vydrží aj desať rokov a mäkké (vŕby, jelša, breza…) oveľa kratšie. Pre začiatočníkov je najvhodnejším substrátom celý kmeň. Výhodou je, že vyžaduje omnoho menej miesta ako sypké substráty. Hubová kultúra sa zakladá zjari, aby podhubie malo čas prerásť drevom a nevymrzlo, najlepšie na miestach s vyššou vzdušnou a pôdnou vlhkosťou. Prvú úrodu môžete potom čakať už po 6 až 12 mesiacoch. Pre začiatočníkov sa na pestovanie na listnatých stromoch najlepšie hodia rôzne hlivy (ustricová, kotúčová, žltá), šitake, šupinovka menlivá, plamienka zimná alebo judášove ucho.
Je večer a naša jednodenná exkurzia na Krameterhofe sa skončila. Majiteľ farmy, ktorá je živým dôkazom toho, že ekológia a ekonomika môžu ísť ruka v ruke, vyprevádza skupinu devätnástich ľudí, unavených, zmoknutých, ale plných dojmov. Opúšťame pozemok, ktorý je ukážkou trvalo udržateľného hospodárenia. Takémuto spôsobu sa hovorí aj permakultúra. Je to pojem z angličtiny, ktorý znamená permanentnú kultúru (permanent culture) a zahŕňa všetky oblasti ľudského snaženia, vrátane poľnohospodárstva. Pri permakultúre hovoríme o hospodárení podľa vzoru prírody, ktoré vychádza z jej prirodzených cyklov a ekosystémov. Tento spôsob môže byť inšpiráciou alebo odpoveďou aj pre Slovensko, ktoré je nielen hornatým územím, ale aj prostredím zdevastovaným v dôsledku intenzívneho pestovania monokultúr.
Kto je Sepp Holzer
Vyrástol na sedliackom dvore a od detstva bol milovníkom prírody. Prvé praktické skúsenosti s obhospodarovaním pôdy získal, keď mu otec ako malému chlapcovi prenajal za dva šilingy malý kamenistý a suchý kúsok zeme pri dome. Vždy sa veľmi potešil, keď zo zasadených semiačok vyrástli rastliny. Prvé peniažky zarobil predajom tzv. skalných jahôd spolužiakom.
V devätnástich rokoch prevzal do starostlivosti horské gazdovstvo. Jeho snahou bolo orientovať sa všestranne, aby mohol reagovať na zmeny dopytu trhu. Časom si získal meno ako mysliteľ svetového formátu a agrárny rebel, samouk, ktorý v nadmorskej výške od 1100 do 1500 m úspešne zbiera úrodu kivi a hrozna, obilie mu dozrieva na okraji lesa a v zime vyberá spod snehu reďkovky. K veľkému úspechu však patria aj neúspechy, závisť a ťažkosti s úradmi.
„Moja manželka je mojou najväčšou oporou, po celých 37 rokov manželstva mi vždy stála po boku a zo všetkých síl ma podporovala. Len spoločne bolo a je možné na Krameterhofe tak úspešne hospodáriť,“ vyznáva sa farmár.
Bližšie informácie o farme Krameterhof a o permakultúre získate v publikácii Zahrada k nakousnutí: Permakultura podle Seppa Holzera. Holzer Sepp, Vydavateľstvo Alman, Brno 2010 alebo na stránkach www.krameterhof.at, www.permakultura.cz a www.scottlondon.com/interviews/mollison.html
Darina Jurčová, Čarozem
Autorka článku sa špecializuje na návrhy trvalo udržateľných záhrad, šitých na mieru majiteľovi a miestu.
carozem@gmail.com