Namiesto trávnika

Problematické miesta

45571
Daniel Košťál

Už v minulosti sa v architektonicky riešených barokových záhradách tieto rastliny často využívali na pokrytie pôdy na problematických miestach. Obľúbené boli najmä zimozeleň, pachysandra a brečtan. Výsledok bol oveľa lepší, ako keby bol na tom istom mieste trávnik alebo kvetinový záhon. Ale vráťme sa do súčasnosti. Na niektorých miestach v okolí domu a v záhrade sa trávnatým plochám nedarí ani pri nadštandardnej starostlivosti. K takým miestam patria strmšie svahy, veľmi slnečné miesta, úzke priestory (kde by sa tráva zle kosila), zatienené plochy pod staršími stromami a miesta, kde korene drevín odčerpávajú z pôdy všetku vlahu. Takéto plochy často zostávajú voľné, zarastajú burinou, prípadne sa vysypú štrkom či kôrovou drvinou, ale to nemusí byť vždy konečné riešenie.

45572
Daniel Košťál

Zatiaľ málo docenené pôdopokryvné rastliny (ako alternatíva trávnikov) na vhodnom stanovišti rýchlo pokryjú a uzavrú povrch pôdy svojimi výbežkami, hustým olistením alebo mohutnými trsmi po niekoľkých rokoch aj na najproblematickejších miestach. Túto schopnosť pritom majú rozličné trvalky, okrasné dreviny, ako aj papraďorasty a vybrané okrasné trávy. Možno sa zdá, že začiatočné finančné investície pri zakladaní takýchto plôch sú v porovnaní s trávnikom vysoké, ale rýchlo sa vrátia v podobe rôznych benefitov. Veľkou výhodou je, že tieto plochy nebude treba kosiť. Rastliny chránia pôdu pred vysúšaním, zabraňujú rastu burín a obohacujú ju o humus. To všetko sa deje za predpokladu, že rastliny sa vysadia na vhodnom stanovišti. A, samozrejme, hodnotný bude aj estetický efekt takéhoto porastu počas celého roka, pretože pôdopokryvné rastliny môžu zostať zelené aj v zime.

Aké do tieňa a aké na slnko

45570
Daniel Košťál

Konkrétny druh pôdopokryvnej rastliny treba vyberať predovšetkým podľa toho, aké miesto plánujeme zazeleniť. Najmenšie možnosti poskytujú slnečné a suchšie stanovištia. Tu možno vysadiť rozmanité druhy suchomilných a tučnolistých rozchodníkov (Sedum), voňavú a fialkovo kvitnúcu materinu dúšku (Thymus), nátržníky (Potentila verna), dlhovekú a vápnomilnú dryádku (Dryas octopetala), zbehovec (Ajuga reptans), ktorý však musí mať vlhšiu pôdu, a z okrasných drevín u nás zatiaľ málo vysádzaný žlto kvitnúci ľubovník (Hypericum calycinum) a nenáročný vždyzelený poliehavý skalník (Cotoneaster dammeri).

45573
Daniel Košťál

Na slnečných miestach pôdu dokonale zakryjú aj vybraté druhy plazivých ihličnanov (Juniperus horizontalis, Juniperus communis „Repanda“). Ideálny je aj vždyzelený brečtan (Hedera helix), ktorý sa hodí nielen na problematickejšie slnečné miesta, ale aj do polotieňa a úplného tieňa. Brečtan má aj niekoľko zaujímavých kultivarov s rôzne tvarovanými a sfarbenými listami a výborne znáša znečistené ovzdušie. Vždyzelený pokryv pôdy dokáže v polotieni a tieni vytvoriť aj u nás zatiaľ nedocenená pachysandra (Pachysandra terminalis), ktorá je pestovateľsky celkom nenáročná, rýchlo rastie a po niekoľkých rokoch je veľmi atraktívna. Má kultivar so zelenými alebo s bielo škvrnitými listami (Pachysandra terminalis „Variegata“). Pri jej vysádzaní sa treba vyhnúť slnečným miestam, kde jej listy nepekne zožltnú.

45575
Daniel Košťál

Vždyzelená zimozeleň menšia (Vinca minor) bude vyžadovať vlhšiu pôdu, ale na rozdiel od brečtanu má aj kvety peknej modrej alebo fialovej farby. Podobná, no trochu chúlostivejšia je zimozeleň väčšia (Vinca major) so vzdušnejším a s pôvabnejším rastom. Atraktívne lesklé vždyzelené listy ponúka kopytník (Asarum europaeum), ktorý sa vyskytuje aj v našich lesoch. Podobne ako zimozeleň vyžaduje vlhšiu pôdu. Pekný súvislý porast v polotieni a tieni vytvoria aj na jar kvitnúce krpčiarky (Epimedium versicolor), pečeňovníky (Hepatica nobilis), hluchavky (Laminum galaobdolon) a rôznorodé a takisto nenáročné pľúcniky (Pulmonaria officinalis).

45576
Daniel Košťál

Atraktívnymi pestrofarebnými listami určite zaujme porast houtuynie (Houttunia cordata). Veľmi pekne pôsobí aj žlto kvitnúca kobercovitá valdštajnka (Waldsteinia ternata), ktorej sa bude dobre dariť aj pod brezami, kde iné rastliny len ťažko dokážu rásť. Na slnku, v tieni aj polotieni sa výborne darí aj pakostom (Geranium), ktoré dokážu zelené plochy pokryť nielen listami, ale aj množstvom nádherných drobných ružových a fialových kvetov. Miesto si tu nájdu aj okrasné jahody (Fragaria „Pink Panda“). Vďaka nádherne olisteným trsom sa na vytvorenie zelených kobercov hodia aj funkie (Hosta) a plazivé bršleny (Euonymus fortunei). V sortimente pôdopokryvných rastlín sa v ostatnom čase objavila aj poliehavá fuchsia (Fuchsia procumbens), vysoká len 10 cm. Dobre odoláva aj nízkym zimným teplotám. Zaujímavé kvitnúce koberce dokážu vytvoriť aj pôdopokryvné ruže.

Príprava pozemku a výsadba

45578
Daniel Košťál

Ako si môžeme takéto plochy založiť a vysadiť? Predpokladom úspechu je príprava pôdy, predovšetkým jej dôkladné odburinenie. Pozemok na výsadbu takejto zelenej plochy treba začať pripravovať aspoň dva mesiace pred plánovanou výsadbou. V tomto období treba pravidelne odstraňovať rastúcu burinu aj s koreňmi. Zamerať sa treba aj na trváce buriny s podzemkami. Ak ich je na pozemku niekoľko, bude efektívnejšie použiť herbicídy. Ak by ste zanedbali dôkladné odburinenie, rýchlo rastúca burina by mohla získať nad vysadenými rastlinami prevahu. Po dvoch-troch rokoch po výsadbe pôdopokryvných rastlín je už minimálna možnosť, že sa tu burina objaví. Po dôkladnom odburinení je vhodné naviezť na pozemok kompostovú zeminu alebo humus a plochu porýľovať. Ťažšie pôdy treba ešte upraviť pridaním rašeliny a piesku. Po prehrabaní by pôda mala zostať kyprá – taká musí byť počas celej výsadby.

45579
Daniel Košťál

Pri samotnej výsadbe sa odporúča po ploche nešliapať, ale rastliny vysádzať z dosky položenej na pôde. Vzdialenosť jednotlivých rastlín pri výsadbe závisí od toho, či ide o odnožujúce sa, alebo trsnaté druhy. Pri výbežkatých druhoch sa vzdialenosť výsadby rastlín medzi sebou určuje podľa veľkosti vysádzanej rastliny a rýchlosti rastu (túto informáciu získate v príslušnej literatúre alebo v záhradníctve). Vo všeobecnosti platí, že čím menej rastlín sa vysadí na jeden štvorcový meter, tým dlhšie budete na pekne zelený koberec čakať. Obyčajne sa vysádza osem až štrnásť rastlín na štvorcový meter. V prípade trsnatých druhov zvyčajne rozhodujú veľkosť a šírka dospelých rastlín. Rastliny je lepšie vysádzať s koreňovým balom a po výsadbe treba plochy pravidelne zavlažovať, až kým sa rastliny nezačnú rozrastať. Po výsadbe sa tiež odporúča pomedzi jednotlivé rastliny nasypať mulčovaciu kôru. Len čo sa porast zapojí, pohyb po tejto ploche bude problematickejší. Na rozdiel od trávnika totiž tieto rastliny neznesú zašliapavanie. Vzhľadom na to, že cieľom je dosiahnuť jednoliatu a súvislo porastenú plochu, neodporúča sa na jednom mieste kombinovať rôzne druhy rastlín. Treba sa zamerať len na jeden druh, prípadne vytvoriť dva porasty – každý z iného rastlinného druhu.