Popínavé dreviny v záhrade

Popínavé dreviny v záhrade

24. 02. 2012
Zdieľať

Popínavé dreviny sú vhodné do záhrady v každom štýle a ich kúpou vám z účtu veľa neubudne. Momentálne sú opäť v trende, pre majiteľov malých záhrad sú však skvelou voľbou vždy – nezaberú totiž veľa miesta a nechajú priestor aj na ďalšiu zeleň. Väčšinou sú dlhoveké, dobre sa prispôsobia rôznym podmienkam, niektoré kvitnú, iné majú nádherné farebné listy či plody. Ak si ich vysadíte ešte v tomto období, môžete sa z nich tešiť už na jar.

V záhrade majú popínavé dreviny všestranné použitie – rastú do výšky aj do šírky a zakrátko po vysadení vytvoria hustý nepriehľadný porast, ktorý navyše tlmí hluk a zachytáva prach. Možno z nich stvoriť súvislé zelené steny, nechať nimi obrásť ploty a múry, kmene starých stromov alebo nevzhľadné kúty; ak ich necháte rásť po trelážach, môžete si z nich vytvoriť deliace prvky a sú ideálne aj na ozelenenie pergol. Základom úspechu je vybrať pre dané miesto vhodný druh.


Slnečnú stranu vidieckeho domu alebo plota okolo neho môžete nechať obrásť niektorou z voňavých popínavých ruží. Romantickú atmosféru zvýraznia plamienky, ktoré sa k ružiam výborne hodia a v lete spolu s nimi nádherne kvitnú.

Slnečnú stranu vidieckeho domu alebo plota okolo neho môžete nechať obrásť niektorou z voňavých popínavých ruží. Romantickú atmosféru zvýraznia plamienky, ktoré sa k ružiam výborne hodia a v lete spolu s nimi nádherne kvitnú.
Daniel Košťál,


Na jar zatraktívnia záhradu biele alebo fialové prenikavo voňajúce súkvetia vistérie. Táto životaschopná popínavka je teplomilná a žiada si pravidelný rez. Je dobré ju tiež občas prihnojiť hnojivom na kvitnúce dreviny.

Na jar zatraktívnia záhradu biele alebo fialové prenikavo voňajúce súkvetia vistérie. Táto životaschopná popínavka je teplomilná a žiada si pravidelný rez. Je dobré ju tiež občas prihnojiť hnojivom na kvitnúce dreviny.
Daniel Košťál,

 

Na slnko

Na slnečnom mieste, najmä pri plote, múre, bráničke či kovovom oblúku, sa bude výborne dariť niektorej z popínavých ruží. Do vidieckych záhrad sú pritom ideálnou voľbou dlho kvitnúce kultivary, najmä tie s voňavými kvetmi. Na slnečnom stanovisku sa nádherne rozrastie aj teplomilná vistéria (Wisteria floribunda), ktorá na jar bohato kvitne. Okrem klasických kultivarov s fialovými kvetmi si môžete vybrať už aj také, ktoré majú kvety biele či ružové a neraz ešte očarujúcejšie. Pri vistérii si však treba dať pozor na jej naozaj bujný rast. Mohlo by sa totiž stať, že sa jej výhonky dostanú aj tam, kde vás to nepoteší alebo kde dokonca spôsobia problémy – napríklad do odkvapu či pod strešnú krytinu. Príčinou podobných problémov môže byť aj ďalšia drevitá liana s prísavnými korienkami – trúbkovec (Campsis radicans), ktorý po celé leto kvitne pomerne veľkými, sýto oranžovými kvetmi (väčšinou si však na ne počkáte aj niekoľko rokov po výsadbe). Hoci ho treba strážiť aj z ďalšieho dôvodu – pomocou koreňových výhonkov sa totiž môže šíriť do okolia, je skutočne nádhernou súčasťou záhrady, napríklad keď ním obrastie starý strom. Vynikne aj na pergolách, vždy však na chránenom mieste. Rovnako ako vistéria aj trubač potrebuje silnú oporu a treba počítať s tým, že ich výhonky môžu dosiahnuť dĺžku až 12 metrov.

Ako ich rezať

Nie všetky popínavé dreviny vyžadujú pravidelný rez. Niektoré, napríklad vlkovec, zemolez či akébia, sa zaobídu úplne bez rezania. Stačí im len priebežne mierne skracovať dlhé výhonky, občas rastliny presvetliť a odstrániť suché, poškodené alebo choré konáriky. Tie druhy popínavých drevín, ktoré rastú pomaly, netreba rezať vôbec (napríklad popínavú hortenziu, bršlen, brečtan). Iba v staršom veku môžete rezom korigovať ich rast (ak napríklad prerastú tam, kde ich nechcete). Ostatné druhy, ako napríklad plamienky (Clematis), vistéria, trúbkovec či stavikrv, si však žiadajú každoročný rez – ak sa zanedbáva, rastliny menej kvitnú. V prípade vistérie a trúbkovca stačí zastrihnúť bočné výhonky na 2 až 3 puky. Plamienky, ktoré kvitnú v lete, treba rezať hlbšie, a to každoročne na jar, keď treba všetky výhonky skrátiť na 15 cm nad zemou. Pravidelný rez si žiadajú aj popínavé ruže.


Pomocou popínavých drevín sa dajú v záhrade vytvoriť atraktívne deliace prvky, ktoré napríklad vymedzia okrasnú a úžitkovú časť. Niektoré druhy, napríklad pavinič, možno pestovať aj vo väčších vegetačných nádobách na balkóne.

Pomocou popínavých drevín sa dajú v záhrade vytvoriť atraktívne deliace prvky, ktoré napríklad vymedzia okrasnú a úžitkovú časť. Niektoré druhy, napríklad pavinič, možno pestovať aj vo väčších vegetačných nádobách na balkóne.
Daniel Košťál,


Prednosťou paviničov sú ich listy, ktoré sa za slnečných jesenných dní nádherne vyfarbia – čím je chladnejšie, tým sú listy krajšie. Na chránených stanovištiach a v závetrí vydrží takáto paráda naozaj dlho.

Prednosťou paviničov sú ich listy, ktoré sa za slnečných jesenných dní nádherne vyfarbia – čím je chladnejšie, tým sú listy krajšie. Na chránených stanovištiach a v závetrí vydrží takáto paráda naozaj dlho.
Daniel Košťál,

 

Tip: Záhradný nábytok od výmyslu sveta

Romantické krásavice

Slnečné lokality obľubujú aj plamienky (Clematis). V ponuke záhradných centier je veľké množstvo rôznych druhov a kultivarov, z ktorých niektoré kvitnú na jar a iné v lete. Možno ich vysadiť k plotom, pergolám, do predzáhradiek, prípadne môžu slúžiť na porastenie fasád. Pri ich pestovaní netreba zabúdať, že miesto, odkiaľ plamienok vyrastá, by malo byť zatienené listami trvaliek – podporí to rast aj bohatšie kvitnutie. (Za takéto tienenie sa vám podobne odvďačí aj vistéria.) Slnečné miesta vidieckej záhrady môže zatraktívniť aj popínavý chmel (Humulus lupulus), ktorý je však o niečo náročnejší na starostlivosť. Vyznačuje sa rýchlym rastom a tiež tým, že jeho nadzemná časť na zimu odumiera a na jar opäť vyrastajú nové mladé výhonky.


Trúbkovec koreňujúci má nápadné sýtooranžové kvety. Mohutne rastie, preto potrebuje pevnú oporu. Vynikne napríklad pri starých či vysychajúcich ovocných stromoch.

Trúbkovec koreňujúci má nápadné sýtooranžové kvety. Mohutne rastie, preto potrebuje pevnú oporu. Vynikne napríklad pri starých či vysychajúcich ovocných stromoch.
Daniel Košťál,


Plamienky vynikajú obrovskou rozmanitosťou. Podmienkou ich bohatého kvitnutia je pravidelný rez a zatienenie miesta, odkiaľ vyrastajú. Na tento účel možno využiť rozličné veľkolisté trvalky, ktoré majú zhodné požiadavky na typ pôdy a stanovište.

Plamienky vynikajú obrovskou rozmanitosťou. Podmienkou ich bohatého kvitnutia je pravidelný rez a zatienenie miesta, odkiaľ vyrastajú. Na tento účel možno využiť rozličné veľkolisté trvalky, ktoré majú zhodné požiadavky na typ pôdy a stanovište.
Daniel Košťál,


Do polotieňa

V polotieni sa bude výborne dariť ovíjavým zemolezom (Lonicera), ktoré potrebujú humusovitú a mierne vlhkú pôdu. Vybrať si môžete buď vždyzelené druhy, napríklad zemolez Henryho (Lonicera henryi) s lesklými kožovitými listami a menej nápadnými žltými kvetmi, alebo zo širokej palety opadavých druhov. Veľmi pekný je napríklad zemolez nemecký (Lonicera periclymenum) alebo zemolez Heckrottov (Lonicera heckrottii), ktoré kvitnú počas celého leta. Tieto dreviny sú nádherné najmä pri altánkoch a na deliacich stenách, ale aj uprostred kvetinových záhonov moderných záhrad. Sú však jedovaté, preto sa im vyhnite, ak máte malé deti. Polotieň má rada aj akébia (Akebia quinata), ktorá si v ostatnom čase získala popularitu najmä pre svoje zvláštne vínovočervené voňavé kvety a exotický šarm. Vytvára nepriehľadné porasty, preto je vhodná k plotom a stenám, ale aj do blízkosti jazierok, nad ktorými môže efektne prevísať. Na dobrý rast potrebuje humusovitú a mierne vlhkú pôdu. Listy akébie na zimu čiastočne opadávajú a s pribúdajúcim vekom sa postupne odspodu strácajú. Čiastočne tomu môžete zabrániť tým, že 2 až 3 spodné výhonky každú jar skrátite.


Do väčších záhrad v prírodnom štýle je vhodný plamienok plotný, ktorý počas zimy zaujme krásnymi striebristými súplodiami. Pôsobí nespútane a jeho kvety sú drobnejšie, skôr nenápadné.

Do väčších záhrad v prírodnom štýle je vhodný plamienok plotný, ktorý počas zimy zaujme krásnymi striebristými súplodiami. Pôsobí nespútane a jeho kvety sú drobnejšie, skôr nenápadné.
Daniel Košťál,


Milovníci kvetov si môžu vybrať aj zo širokej ponuky kvitnúcich zemolezov. Vedené na opore sú nádhernou súčasťou záhrad na vidieku i v meste, možno ich dokonca zakomponovať aj do kvetinových záhonov.

Milovníci kvetov si môžu vybrať aj zo širokej ponuky kvitnúcich zemolezov. Vedené na opore sú nádhernou súčasťou záhrad na vidieku i v meste, možno ich dokonca zakomponovať aj do kvetinových záhonov.
Daniel Košťál,


Slnečné miesta sú ideálne pre popínavé ruže. V ponuke sú aj kultivary, ktoré majú voňavé kvety.

Slnečné miesta sú ideálne pre popínavé ruže. V ponuke sú aj kultivary, ktoré majú voňavé kvety.
Daniel Košťál,


Výhodou brečtanu je, že ostáva zelený aj počas zimy. Je vhodný na fasády, rýchlo zakryje nepekné ploty či kúty a obrastie aj miesta v tieni, kde sa väčšine popínavých drevín nedarí.

Výhodou brečtanu je, že ostáva zelený aj počas zimy. Je vhodný na fasády, rýchlo zakryje nepekné ploty či kúty a obrastie aj miesta v tieni, kde sa väčšine popínavých drevín nedarí.
Daniel Košťál,

Ako ich pripevniť

V zásade je dôležité vedieť, že všetky popínavé dreviny sa musia po výsadbe pripevniť k opore. V prípade výsadby pri plnej stene treba dodržať aj určitý odstup medzi rastlinou a fasádou či múrom – ideálna vzdialenosť je 15 cm. Tak bude za rastlinou bez problémov prúdiť vzduch, vďaka čomu mokré listy rýchlejšie vyschnú a zníži sa riziko rôznych ochorení. Existuje viacero možností, ako popínavé dreviny upevniť. Jednou z nich sú drevené konštrukcie a treláže, ktoré sú ideálne najmä do vidieckeho prostredia. Drevo však časom stráca pevnosť aj atraktívnosť, z tohto pohľadu sú teda praktickejšie kovové mriežky (sú vhodné pre druhy s úponkami), rôzne laná a tyče. Zvislé laná možno použiť na ovíjavé rastliny (napríklad vistériu), vodorovné zasa na rastliny s dlhými výhonkami (napríklad ruže či jazmín). Z materiálov je vhodná ušľachtilá alebo pozinkovaná oceľ. Oporu by ste pritom mali voliť aj s ohľadom na štýl, v akom sa nesie celá záhrada.


Húževnatý vlkovec

Pri popínavých rastlinách nie je prekážkou ani tieň. Okrem známeho brečtanu (Hedera helix), ktorý dnes môže ponúknuť mnohé nové kultivary, je na takéto miesta vhodný aj menej známy, no nádherný vlkovec (Aristolochia macrophylla). Táto majestátna opadavá ovíjavá liana upúta veľkými srdcovitými listami a výhonmi, ktoré môžu dosiahnuť dĺžku až neuveriteľných 20 metrov. Aj preto potrebuje rastlina pevnú oporu a sem-tam nožnice, ktoré zastavia v raste tie najdlhšie výhonky. Vlkovec je nádherný pri altánoch, starých múroch aj na kovových oblúkoch, je však jedovatý, preto pozor najmä na deti. Jeho zaujímavosťou sú kvety podobné fajkám. Objavujú sa v lete a netypicky visia z rastliny nadol. Táto rastlina patrí medzi najmenej náročné, netrpí chorobami ani škodcami. Žiada si len dostatok priestoru. Ak ho totiž nemá, nebude až taká príťažlivá. Z kvitnúcich druhov je vhodná do tieňa aj popínavá hortenzia (Hydrangea petiolaris), ktorá môže zatraktívniť múry, fasády aj kmene starých stromov. Je samopnúca a žiada si mierne vlhkú, skôr kyslejšiu pôdu – v takýchto podmienkach bude bohatšie kvitnúť.


Kvety menej známej akébie nielen exoticky vyzerajú, ale aj príjemne voňajú. Aj preto je táto drevina ideálna najmä k altánkom a terasám.

Kvety menej známej akébie nielen exoticky vyzerajú, ale aj príjemne voňajú. Aj preto je táto drevina ideálna najmä k altánkom a terasám.
Daniel Košťál,


Z Japonska pochádzajúca aktinídia (Actinidia kolomikta) je atraktívna svojimi zeleno-ružovými listami. Vyhovuje jej polotieň aj slnko a žiada si výživnú, na humus bohatšiu pôdu. V záhrade pomôže vytvoriť intímne zákutia – najmä ak ňou necháte porásť treláže či pergolu.

Z Japonska pochádzajúca aktinídia (Actinidia kolomikta) je atraktívna svojimi zeleno-ružovými listami. Vyhovuje jej polotieň aj slnko a žiada si výživnú, na humus bohatšiu pôdu. V záhrade pomôže vytvoriť intímne zákutia – najmä ak ňou necháte porásť treláže či pergolu.
Daniel Košťál,


Stará známa klasika

Popri brečtane je asi najobľúbenejšou popínavou drevinou dnešných záhrad pavinič. Je pestovateľsky nenáročný, dlhoveký, prispôsobivý – a lacný! Prednosťou je aj jeho premenlivosť, najmä prekrásne jesenné sfarbenie listov, ktoré je intenzívnejšie na chránenom a slnečnom mieste. Jeho farby zvýrazňujú aj nižšie jesenné teploty. Pavinič možno vysadiť nielen do záhrady, ale aj do vegetačnej nádoby na balkón (tu však treba jeho rast krotiť rezom). Dá sa povedať, že pavinič je nezmar. Rastie do výšky i do šírky a nemá problém zdolať ani veľmi vysoké steny, pričom výsledný efekt sa väčšinou dostaví krátko po výsadbe. Nevýhodou je, že na zimu jeho listy opadávajú. Namiesto nich sa však objaví zaujímavá hustá spleť svetlohnedých konárikov a zvyšky tmavofialových plodov. Vybrať si môžete z dvoch druhov – pavinič trojlaločný (Parthenocisus tricuspidata) alebo pavinič päťlistý (Parthenocisus quinquefolia).


Paviniču trojlaločnému sa darí na slnku aj v polotieni a pomerne rýchlo dokáže vytvoriť pôsobivú zelenú fasádu. Môže sa však sadiť len k bezchybným stenám, pretože porušená omietka by mohla byť vstupnou bránou pre neskoršie problémy. Potrebuje tiež priebežne rezať, aby sa nedostal až na miesta, kde by vás určite nepotešil – rizikové sú najmä odkvapové rúry a strešné krytiny.

Paviniču trojlaločnému sa darí na slnku aj v polotieni a pomerne rýchlo dokáže vytvoriť pôsobivú zelenú fasádu. Môže sa však sadiť len k bezchybným stenám, pretože porušená omietka by mohla byť vstupnou bránou pre neskoršie problémy. Potrebuje tiež priebežne rezať, aby sa nedostal až na miesta, kde by vás určite nepotešil – rizikové sú najmä odkvapové rúry a strešné krytiny.
Daniel Košťál,

 

Oba dorastajú do výšky približne 12 metrov a do šírky asi 2 metre. Obľubujú najmä drsné omietky a povrchy – dostávajú sa po nich nahor aj pomocou prísavných doštičiek, ktoré vytvárajú na stonkách a prísavných korienkoch. Aj pri tejto rastline sa treba mať na pozore, aby svojím bujným rastom nespôsobila problémy, napríklad neupchala odtokovú rúru či nenadvihla strešnú krytinu. Pavinič treba priebežne rezať – odstraňovať by ste mali najmä stonky, ktoré prerastajú na nežiaduce miesta či k susedom. Navyše, rastlina bude vďaka tomu hustejšia. Paviniču sa darí na slnku aj v polotieni, potrebuje však výživnú pôdu. Je vhodný na vytvorenie zelených stien, k plotom aj pergolám, do mesta i na vidiek, a možno ho tiež kombinovať s inými popínavými drevinami. Výhodou je aj to, že nepotrebuje oporu. Sadiť by sa však mal vždy len k neporušeným stenám, inak by ich mohol ešte viac poškodiť.

Kategória: Záhrada a exteriér
Tagy: dreviny popínavé záhrada
Zdieľať článok

Diskusia