Prírodná aromaterapia
Záhrada najprv zaujme náš zrak. Vôňu vnímame akoby mimochodom... A pritom vôňa lieči. Je to kľúč, ktorým možno odomknúť dvere do trinástej komnaty prírody. Stačí len zavrieť oči alebo len tak mimochodom popri rozhovore na terase plnými dúškami aspoň na chvíľu zabudnúť na každodenné problémy.
To najdôležitejšie o voňavej záhrade
- Voňavú záhradu zakladajte v blízkosti domu, chodníkov, odpočívadiel a terás.
- Pri výbere jednotlivých druhov prihliadajte aj na ich nároky na pôdu, svetlo, vlhkosť, výšku a šírku rastu. V prvom rade sa v záhrade musíte cítiť bezpečne a príjemne. Samozrejme, mali by ste brať do úvahy aj to, či záhradu budú užívať deti a alergici.
- Rastliny pestované na slnečnom mieste sú najvoňavejšie, dvojnásobne to platí o bylinkách. Častým zalievaním a prihnojovaním sa však ich vôňa stráca.
- Voňavé rastliny možno pestovať na záhonoch, vo vegetačných nádobách, na balkónoch a terasách.
- Pri zostavovaní voňavej záhrady nezabudnite na trvalky, dvojročky, letničky, cibuľoviny, okrasné kry, popínavé dreviny a prenosné exoty. Zaujímavé sú aj druhy, ktoré kvitnú v noci.
- Množstvo voňavých kvetín je magnetom pre pestrofarebné motýle, predovšetkým v lete kvitnúca budleja.
| Základom úspechu pri pestovaní voňavých rastlín je výber správneho stanovišťa. Ideálne na vnímanie vôní sú miesta v záhrade, ktoré sú blízko domu alebo ku ktorým je pohodlný prístup. Vhodné sú odpočívadlá či lavičky v tajnom záhradnom kúte. | |
|
Tiež môžete skúsiť vysadiť záhon voňavých rastlín napríklad do blízkosti terasy, jazierka, prípadne do skalky alebo povedľa chodníka. |
|
| Ak chcete, aby farebné spektrum vašej záhrady rozihrali dúhovo sfarbené motýle, pripravte im bohatú hostinu a prilákajte ich. Pýtate sa ako? Celkom jednoducho – správnou výsadbou rastlín. | |
|
Ako magnet pôsobia na ne levanduľa, floxy (Phlox paniculata), aksamietnice (Tagetes), rozchodníkovec (Sedum spectabile), zínie, šalvie, margaréty (Leucanthemum) či rudbekia (Echinacea purpurea). Skúste hádať, prečo okrasný ker budleja (Buddleia davidii) – na obrázku – dostal pomenovanie motýlí ker? |
|
Voňavé…
- dreviny a okrasné kry: lykovec (Daphne mezereum), zemolez voňavý (Lonicera fragrantisimma), prútnatec (Cytissus scoparius), budleja Davidova (Buddleia davidii)
- trvalky: fialky (Viola odorata), konvalinky (Convalaria majalis), pivónie (Paeonia lactiflora), kosatce (Iris barbata), ľaliovky (Hemerocallis), nevädza (Centaurea monatana)
- letničky: fialy (Mathiola incana), nocovka (Mirabilis jalapa), tabak (Nicotiana alata Grandiflora), otočník (Heliotropium arborescens), hrachor (Lathyrus odoratus, taričník (Lobularia maritima)
- bylinky: šalvie (Salvia officinalis, najmä kultivary ‚Purpurescens‘ alebo ‚Icterina‘), levanduľa (Lavandula angustifolia), materina dúška (Thymus), ruta (Ruta graveolens), palina (Artemisia), rozmarín (Rosmarinus), santolina (Santolina chamaecyparis)
| Hyacint… je zážitkom pre zrak aj čuch. Dávno to vedia nielen záhradkári, ale prišli na to aj obchodníci v 17. a 18. storočí, ktorí za túto cibuľovinu (ako aj za tulipány) pýtali nehorázne peniaze. Našťastie dnes už nehrozí, že pár cibuliek vás bude stáť majetok. | |
|
Kvety sú biele, ružové, žlté, oranžové, lososové, červené, modré a fialové. Na jednom súkvetí je ich až štyridsať. Po odkvitnutí a odumretí sviežozelených lesklých listov cibule hyacintov treba vybrať z pôdy a opätovne ich vysadiť na jeseň. Ak ich totiž necháte v zemi, kvety budú v ďalšom roku menšie. Vyžadujú priepustnú pôdu a pravidelnú zálievku až do júna. |
|
Tento článok bol uverejnený v časopise Môj dom ŠPECIÁL jar 2008
