VIDEO Ako sme oživili čisto zelenú záhradu?

Okrem okrasných krov, ako je vajgélia, budleja, zlatovka, či kéria sme tu vysadili aj trvalky. Azda najkrajšie budú kvitnúť rudbekie, či kokardy. Oba druhy síce patria ku krátkovekým trvalkám, najbližšie štyri roky však budú nádherne kvitnúť a svojimi žltými kvetmi prežiaria nie len vzdialený kút, ale celú záhradu. Kvitnú už od júla až do októbra a okrem nich tu budú pekne kvitnúť aj zvončeky, či spomínaná budleja.

Keďže v rohu pozemku bol otvorený priehľad k obom susedom, pri zakladaní záhona bolo potrebné vziať do úvahy aj tento fakt. Záhon by teda mal aspoň sčasti akryť výhľad k susedom. Preto sme mu určili dve dominanty – borovicu a vŕbu. Tú prvú sme umiestnili do rohu záhona, kde bude tvoriť najvyšší bod záhona. Vŕbu sme dali zasa do protiľahlého rohu tak, aby bola protiváhou borovici a aby záhon zmysluplne rámovala pri budove garáže. Vŕba je síce opadavá drevina, no veľmi rýchlo rastie a dokáže vytvoriť za relatívne krátky čas množstvo zelenej hmoty. Na rozdiel od borovice, vŕbe sme drenáž zo štrku nerobili – miluje totiž veľa vody.

Ako sme teda založili záhon v existujúcej záhrade?

Najskôr sme si ho vytýčili, okraje vyrezali a potom postupne stiahli všetku trávnu mačinu aj so koreňovým systémom do hĺbky asi tri centimetre. Potom sme presunuli trysky automatického zavlažovacieho systému, ktoré boli v oboch rohoch tohto kúta a tým pádom v rohoch budúceho záhona.

Ďalším krokom bolo rozmiestnenie rastlín. Potom vysádzanie. Postupovali sme pritom tak, že najskôr sme zasadili borovicu a vŕbu a potom ďalšie veľké kry ako je budleja a zlatovka. Menšie kry a trvalky sme už sadili rad radom.

Po vysadení sme natiahli z vonkajšej strany záhonov textíliu proti burinám. Väčšina záhona však zostala nechránená a to z jediného dôvodu – aby sa mohli trvalky rozrastať do šírky.

Nakoniec sme nastlali tri rôzne druhy nástelky – píniovú kôru, ktorá je veľmi pekná, ale aj trvanlivá, drevenú farbenú štiepku a klasickú drvenú kôru. Štr, ktorý bol na obsype stavby sme vizuálne zopakovali v malej plôške okolo vodovodnej šachty. Použili sme pritom jemnejšiu frakciu, no farebne s obsypom ladí. týmto krokom sme dosiahli, že obsyp okolo garáže tak „nekričí“ a navyše sme v štrkovej ploche schovali poklop šachty. Kedykoľvek bude treba sa do šachty dostať, nie je nič jednoduchšie, ako tenkú vrstvu štrku odhrabať a poklop otvoriť.