Ako na chodníčky a cestičky v záhrade
Krásne a zdravé rastliny, pekný trávnik a osviežujúce zátišia sú snom každého majiteľa záhrady. Pre dokonalý pôžitok z prechádzky po súkromnej zelenej oáze i pre jednoduchý prístup k záhonom sú dôležité správne navrhnuté cesty, cestičky a schody.
Spevnené plochy
Miesta, po ktorých denne chodíme alebo ich využívame na posedenie či stolovanie vonku, je najlepšie upraviť tak, aby mali pevný, rýchloschnúci a ľahko udržiavateľný povrch. V novo založenej či zrekonštruovanej záhrade je najlepšie vyšliapať trasy najskôr „nanečisto“ a potom cesty spevniť. Prirodzene tak určíme, kadiaľ sa budeme najčastejšie po záhrade pohybovať.
Umiestnenie schodiska medzi záhonmi, rovnako ako polohu múrikov a terás, väčšinou predurčuje existujúci terén, prípadne sú jasne určené projektantom záhrady. Pevné chodníky s protišmykovou úpravou by mali viesť k vstupu do domu, k záhradnému domčeku a ku krbu. Avšak ani s pevnými plochami to netreba preháňať, aby zbytočne celistvú plochu záhrady (trávnika) nerozbili.
Kompozitný materiál je tiež vhodnou alternatívou; má vzhľad dreva, no oproti prírodnému materiálu lepšie odoláva poveternostným vplyvom a hnilobe, poskytuje tiež farebnú a tvarovú stálosť.
Drevená palubovka je zaujímavá, hoci drahšia možnosť pri výbere chodníčkov vedúcich na terasu. Používajú sa na ne najmä pevné, odolné dreviny, najčastejšie exotické cumaru či massaranduba, no odolné sú aj sibírsky smrekovec či červený smrek.
Dlažbová tehla z pálenej prírodnej hliny vynikne obzvlášť vo vidiecky a romanticky ladených záhradách. Dajú sa zostaviť do rôznych oblín a polkruhov, čím získajú aj obyčajný chodník či schodisko na hravosti a dynamike.
Najjednoduchší a najrýchlejší spôsob, ako vytvoriť spevnený povrch chodníkov, je nasypanie piesku, štrku, antuky či hrubého kameniva na podkladovú vrstvu. Ich výhodou je vždy suchý povrch, pretože voda cez štrbiny rýchlo vsiakne do pôdy. Renesanciu zažívajú mlatové cesty, ktoré plnia svoj účel a v záhrade zároveň pôsobia veľmi prirodzene. Pokládka keramickej dlažby patrí k tým jednoduchším, navyše sa pomocou nej dá esteticky prepojiť interiér s terasou.
Veľmi obľúbené sú betónové dlaždice. Terasy, obruby i schodisko sa najčastejšie betónujú alebo murujú. Môžeme použiť kúpené tvarovky, svahovky alebo stratené debnenie, no krásne budú aj z prírodného kameňa, najlepšie z takého, ktorý sa vyskytuje v okolí. Všetko je nutné zladiť s okolitou krajinou i s typom domu.
Upravené spevnené plochy sú dôležité pre pohodlný a hlavne bezpečný pohyb v okolí domu a v záhrade. Nezabúdajte ani na osvetlenie. Ušetríte si zopár zakopnutých palcov a času stráveného hľadaním spadnutých kľúčov.
Čadičová drvina je pri tvorbe záhrady veľmi obľúbená, pretože je na pohľad esteticky príjemná a jej údržba je minimálna. Používa sa prevažne ako pokrývka záhonov s výraznými efektmi. Na www.hornbach.sk si môžete vybrať z viacerých farieb.
NA ČO NEZABUDNÚŤ…
1. Rozmery
Základným rozmerom je optimálna šírka pre jedného chodca – 40 až 60 cm, na väčších pozemkoch možno tento rozmer zväčšiť na pohodlnejších 70 až 100 cm. Prístupový chodníček k domu, nadväzujúci na vstupnú bránku, by mal mať rovnakú šírku ako samotná brána, spravidla však 120 až 150 cm.
2. Farebný podklad
Akýkoľvek povrch terasy či chodníkov je nutné uložiť na dobre spevnenú a upravenú plochu. Štandardne sa dlažba z kameňa či betónu kladie do štrkového lôžka. Pri mlatových cestičkách dodržujeme odporúčanú štruktúru.
3. Spevnenie
Chodníky, cesty a dláždené terasy lemujeme obrubníkmi alebo oceľovou pásovinou. Aby sa sypký materiál nemiešal s okolitou zeminou a neprerástol burinou, oddeľte ho geotextíliou.
4. Odvodnenie
Nezabudnite, že priepustné plochy musia mať spád 1,5 – 2 % smerom od domu, zo svahu a do strán. Hrubé povrchy si vyžadujú väčší sklon. Vodu odvádzajú drenáž a trativod.
Farebná mozaika. Ak vám zostali rôzne kúsky exteriérovej dlažby, môžete z nich vytvoriť originálny chodníček. Naštiepaním a lepením dosiahnete akýkoľvek tvar či dokonca obrazec.
Spevnené plochy zohrávajú v záhrade dôležitú úlohu.
Ich povrch musí byť schodný, aby sme nezakopávali, no zároveň primerane drsný, aby sa nám nešmýkalo.
Základný rozmer cestičiek je daný optimálnou šírkou pre jedného chodca – 40 až 60 cm.
Na väčších pozemkoch možno tento rozmer zväčšiť až na 100 cm.
Materiály si volíme tak, aby sa hodili k typu stavby.
Ak si vyberieme kameň, tak ten, čo sa bežne vyskytuje v okolí.
Zvláštnu pozornosť venujme povrchu okolo bazénu.
Mal by byť protišmykový a počas horúčav by sa nemal príliš prehrievať.
TEXT: KRISTÝNA LIŠKOVÁ, KATARÍNA PAUKEJE
FOTO: ARCHIV FIREM, ISTOCK, ISIFA/SHUTTERSTOCK
ZDROJ: časopis Môj dom