Žiadna záhrada nie je príliš malá aspoň na pár záhonov, vraví záhradný architekt Leffler. Takto radí riešiť nedostatok miesta

Povedzme, že mám záhradku a na jej časti by som si chcela spraviť jedlú záhradu. Aké by mali byť moje prvé kroky?

Asi najdôležitejšie je mať premyslený celkový koncept záhrady, pretože jedlá záhrada je často súčasťou klasickej obytnej záhrady. Je preto dobré dopredu vedieť, kde je to správne miesto na jedlú záhradu. Malo by to byť miesto, kde dopadá viac slnka. Zároveň by mal byť v blízkosti zdroj vody na zálievku. Mnohí dnes zakladajú klasické záhrady tak, aby vodu veľmi nepotrebovali, no práve jedlá záhrada – zelenina, ovocie aj bylinky v nej – občas zaliať potrebuje.

Už dávno sú preč časy, keď si ľudia mysleli, že jedlá záhrada by mala byť skrytá niekde v rohu. My jedlú záhradu radi ukazujeme, umiestňujeme ju napríklad aj do predzahrádky, aby s ňou majitelia domu boli v kontakte. Zároveň je dobré, keď má majiteľ jedlú záhradku na očiach, pretože zelenina a ovocie sú náchylnejšie na škodce, takže má šancu problém skôr spozorovať a riešiť.

Zelenina a ovocie sú náchylnejšie na škodce, preto je dobré mať jedlú záhradku na očiach, odporúča Ferdinand Leffler. Zdroj: Atelier Flora

Akú veľkú jedlú záhradu by ste odporučili začiatočníkovi?

Rozhodne každému odporúčam začať menším počtom druhov, napríklad tromi-štyrmi záhonmi. A keď uvidí, že mu to ide fajn, môže pridať ďalšie. Je len na škodu, keď sa človek príliš nadchne, nasadí toho veľa a následne je zavalený prácou v záhrade. Radšej mať dva perfektne udržované záhony ako štyri, ktoré nám prerastajú cez hlavu.

Aké plodiny môžeme veľa seba kombinovať, keď si chceme urobiť pestrý záhon?

Náš ateliér v rámci kurzu Jedlá záhrada ukazuje aj začiatočníkom rôzne typy kombinácií, ktoré sa do takýchto záhonov hodia. Nie všetko, čo chcete mať v záhradke, je automaticky vhodné. Niektoré druhy zeleniny sa vedľa seba neznesú, iné sa, naopak, podporujú, takže je fajn aspoň trochu sa orientovať v tom, ktoré druhy k sebe patria a ktoré nie.

Ja by som určite odporučil šalát – čerstvý má rád asi každý a navyše je ho naozaj veľa druhov. Výborné sú aj menej známe, ale veľmi chutné ázijské druhy, ako mizuna alebo mibuna. Tie aj veľmi rýchlo rastú, takže v podstate už mesiac po výsadbe môžete mať vlastný šalát na konzumáciu. Skvelé sú aj rôzne typy sladkých hráškov, ktoré zase milujú deti a sú pomerne nenáročné, ďalej kôpor a reďkvičky, ktoré sú neporovnateľné s tými z obchodu.

Pre začiatočníkov odporúča pestovať šalát, sladký hrášok, reďkovku i kôpor. Zdroj: Atelier Flora

S tým musím súhlasiť, kupované reďkvičky a rajčiny sú chuťovo úplne neporovnateľné s domácimi. Sú aj tie vhodné do prvých záhonov?

Rajčiny určite tiež, ale napriek tomu, že v našich končinách skvele rastú, ich pestovanie je už trošku komplikovanejšie – musíte ich vyväzovať, zaštipovať, sú aj náchylnejšie na rôzne choroby. Naopak, listová zelenina je naozaj jednoduchá, problém pri nej môžete mať maximálne so slimákmi. Rovnako jednoduchšia je aj koreňová zelenina, zemiaky, pór – to sú všetko druhy, s ktorými nie je toľko práce, pritom prinesú veľa radosti.

Často hovoríte, že starostlivosť o záhradu by mala hlavne prinášať radosť.

Presne tak. Keď si vysadíte do záhrady okrasné kvety, aj tie vám urobia radosť. No keď pestujete niečo pre seba, keď čakáte na plody, ste oveľa zapojenejší do procesu dospievania každej rastliny.

Zároveň sa k tomu pripája zdravšie stravovanie, pretože zaradíte do jedálnička čerstvé suroviny a aktívne trávenie času vonku. Určite to každému len a len odporúčam.

Čo by ste mi poradili, ak by som mala veľmi malú záhradku, no napriek tomu by som si chcela začať niečo pestovať?

Žiadna záhrada nie je taká malá, aby sa do nej nezmestilo aspoň pár záhonov. Majiteľom menších záhrad by som však odporučil ubrať z plochy trávnika. V súčasnosti už navrhujeme aj záhrady, v ktorých trávnik vôbec nie je, namiesto neho sú tam rastliny, kvety, stromy. Mať trávnik je fajn, ak máte malé dieťa, ktoré sa na ňom pohrá, ale určite postačí na menšej ploche.

Vo vami realizovaných záhradách často používate aj vyvýšené záhony.

Vyvýšené záhony sú aktuálne veľkým trendom. Má to svoje opodstatnenie. Ak ich máte, zistíte, že máte k rastlinám podstatne bližšie, a to vás bude baviť. Podvedome sa potom o ne radšej a viac staráme. Navyše vyvýšené záhony vyzerajú veľmi kultivovane, usporiadane. Nie všetkým však vyhovujú, prípadne nie sú dostatočne zruční na ich stavbu. V tom prípade stačí klasický záhon olemovať tehlami alebo latami, aby dobre vyzeral.

Vyvýšené záhony sú veľkým trendom a mnohým ľuďom sa takto ľahšie stará o rastliny. Zdroj: Atelier Flora

Keď sme už načali tému vizuálnej stránky záhrady, ako navrhnúť záhradu tak, aby s domom tvorili jeden estetický a príjemný celok?

Jedlú záhradu možno dať k prakticky akémukoľvek domu. My už v súčasnosti robíme napríklad zeleninové zázemia aj k minimalistickým dizajnovým domom. Trik spočíva vo využívaní štruktúry rastlín. Nebolo by napríklad vhodné k domu z betónu a skla dať drevené vyvýšené záhony – nepristanú k architektúre domu.

Ak máme moderný dom, môžeme v jeho tesnej blízkosti navrhnúť modernejšie poňatú záhradu, ktorá sa bude postupne prelievať do prirodzenej krajiny. Tak vytvoríme zázemie, kde si môžeme dovoliť pracovať s archetypálnymi základmi jedlej záhrady. Takže znovu prízvukujem dôležitosť premysleného konceptu celej záhrady. Môžeme tak napríklad nájsť aj miesto na viktoriánsky skleník, ktorý sa vďaka umiestneniu ďalej od domu nebude biť s jeho architektúrou. Dobre rozvrhnúť záhradu skutočne nie je také komplikované, treba sa nad tým len zamyslieť a brať do úvahy atribúty ako svetlo, voda, vizuálnu nadväznosť na dom, ale napríklad aj súkromie a všetko sa vám pekne prepojí.

Pracujete v návrhoch jedlých záhrad s nejakými originálnymi prvkami, ktoré by možno čitateľom nenapadlo použiť či skombinovať v rámci rozmiestnenia?

Takých je viac. Ak je na to priestor, veľmi rád navrhujem vedľa seba jedlú záhradu a ohnisko určené na grilovanie. Sedíte pri ohnisku, môžete sa pozerať, ako vám všetko rastie, a navyše je to praktické, keďže môžete hneď siahnuť po nejakej čerstvej zelenine alebo bylinke.

Záhradný architekt Ferdinand Leffler rád navrhuje záhrady inšpirované nielen prírodou, ale aj konkrétnymi ľuďmi. Zdroj: Atelier Flora

Môžeme si niečo vypestovať aj v záhrade, ktorá je z väčšej časti v tieni?

Všeobecne platí, že zelenina a ovocie potrebujú slnko. Tieň až tak neprekáža bylinkám. Môže to byť nejaký druh bazalky alebo celkovo bylinky s tmavšími listami. Aj v prípade niektorých druhov zeleniny by to šlo, napríklad listová zelenina znesie viac tieňa. Máloktorá záhrada je však celý deň v tieni – neraz stačí, ak na záhradku dopadá slnko len štyri hodiny denne. Niektoré druhy zeleniny vám za to dokonca poďakujú.

Spomenuli sme, že veľkou chybou pri zakladaní jedlej záhrady je chýbajúci celkový koncept záhrady, ako aj pestovanie príliš mnohých druhov zeleniny a ovocia. Sú ešte nejaké časté chyby, ktoré majitelia jedlých záhrad robia?

Veľmi často je to podcenenie prípravy pôdy. Odporúčam zohnať si kvalitný kompost a nepoužívať namiesto neho rašelinu. A, samozrejme, pôdu dobre poorať. A potom sú to ani nie tak chyby, ako skôr tipy z toho koncepčného hľadiska, napríklad vysadenie troch druhov jabloní, ktoré vám budú dozrievať v tom istom čase. Lepšie je naplánovať si zrenie plodov v priebehu celého roka, aby ste mali stále nejakú úrodu.

Text: Lucia Blažiová
Foto: archív ateliéru Flera
Zdroj: Časopis Môj dom