Letné hry kvitnúcich krov

Letné hry kvitnúcich krov

13. 07. 2007
Zdieľať

Pre leto sú charakteristické nielen hrejivé slnečné lúče, ale aj záplava farieb a vôní, ktorý rozmanitosť pripomína brazílsky karneval. Človek nemusí cestovať tisícky kilometrov, aby sa pokochal pestrofarebnou krásou, to všetko môže nájsť aj vo svojej záhrade, ktorá je v tomto období obsypaná množstvom kvitnúcich trvaliek, ruží a letničiek. A romantickú kulisu dotvárajú, ako inak, letné okrasné kry...

Aj keď väčšina z nich kvitne v jarných mesiacoch (odkvitajú koncom mája) a atraktívnymi zostávajú už len ich listy, v sortimente okrasných drevín možno nájsť aj druhy – a nie je ich málo, ktoré začínajú kvitnúť koncom jari a na začiatku leta a mnohé z nich dokvitajú ešte v októbri. V záhradách sú však stále nedocenené.

Mnohé z nich sa môžu pýšiť nielen nádhernými kvetmi a vôňami od výmyslu sveta štekliacimi nos, ale sú aj lákadlom pre motýle a navyše vkusne dopĺňajú kvetinový záhon. Vyniknú ako solitéry v trávnikoch, v predzáhradkách, vybrané druhy možno pestovať vo vegetačných nádobách a niektoré z nich ponúkajú svoje súkvetia na rez do vázy, prípadne na sušenie.

Od pajazmínov po magnólie


Letné hry kvitnúcich krov

95067

Na začiatku júna rozkvitá pajazmín vencový (Philadelphus coronarius), ktorého biele kvety šíria do okolia príjemnú sladkastú, ba niekedy až omamnú vôňu. Patrí medzi velikány – v dospelosti dosahuje až tri metre. Tento mohutný ker je pestovateľsky nenáročný – znesie slnko aj polotieň. Občas ho treba radikálnejšie prerezať či úplne zmladiť.

S pajazmínom sa dobre kombinuje vajgela kvetnatá (Weigela florida), ktorá pochádza z Japonska a Číny. Vajgely majú nádherné zvončekovité, najčastejšie ružové, ale aj biele kvety. Na rozdiel od pajazmínov však vyžadujú viac vlahy. Vyhovuje im slnko aj polotieň. Niektoré kultivary vajgiel, ako napríklad ‘Variegata’ a ‘Purpurea’, majú netradičné farebné alebo škvrnité listy.

Jemné ružové kvety na konci husto olistených konárikov ponúka v lete aj tamariška (Tamarix pentandra) so sivou kôrou a olistením. Tamariška rada rozťahuje svoje konáre, je to trochu rozšafný krík, ktorý vynikne ako solitér alebo v kombinácii s ihličnanmi. V záhrade si potrpí na teplé slnečné miesto. Exotickým hosťom môže byť aj štyri metre vysoká magnólia Sieboldova, ktorej desaťcentimetrové vonné a miskovité kvety kvitnú začiatkom leta. Je však trochu náročná, čo sa týka podmienok na pestovanie. Dobre chránené, skôr polotienisté miesto s humóznou, kyslejšou a vlhkou pôdou – to sú jej hlavné požiadavky, aby mohla rozkvitnúť do krásy.

Exotický nádych do záhrady môže vniesť aj aromatický kalykant floridský (Calycanthus floridus) kvitnúci v júli, ktorého tmavopurpurové kvety pripomínajú kvety magnólie a voňajú ako jahody. Najlepšie sa mu darí na teplejšom stanovišti. Je ideálny pre zberateľov botanických kuriozít.


Letné hry kvitnúcich krov

Tip: Záhradný nábytok od výmyslu sveta

95016

Romantické ibišteky

Ibišteky (Hybiscus syriacus) patria medzi okrasné kry, ktoré neúnavne kvitnú celé leto. Pochádzajú z Indie a Číny a v ideálnych podmienkach dorastajú do výšky dvoch metrov. Kvety sú fialové, ružové alebo biele. Ibišteky sú štíhle, neskoro pučiace kry a čo je ich pozitívom – sú nenáročné na pestovanie. V záhrade vyniknú na slnečnom stanovišti a ako väčšina z letných krov vyžadujú priepustnú pôdu. Táto drevina je vhodná do nížin a do teplejších oblastí a aj tu treba na zimu zabezpečiť zimnú prikrývku okolo koreňov (týka sa to najmä mladších rastlín).

Podobný ibišteku je menej známy slezovec (Lavatera), ktorý má ružovobiele kvety a obľubuje mierne vlhkú pôdu. Zriedkavejší v našich záhradách je beztvarec krovitý (Amorpha fruticosa), ktorý pochádza zo Severnej Ameriky. Zaujme svojím vzdušným, ba takmer metlovitým rastom. Modré, biele alebo fialové kvety sú zostavené v dlhých strapcoch a plodoch – strukoch. Tejto drevine, ktorá dorastá až do výšky tri metre, sa výborne darí na slnečnom mieste a suchých piesočnatých pôdach. Rastie rýchlo a s vekom je jej habitus čoraz zaujímavejší. Je ideálnou rastlinou na pestovanie v chalupárskych záhradách, ale treba ju chrániť pred zverou, ktorá si na nej veľmi rada pochutnáva.

Lapač motýľov

Vlhkejšiu a kyslejšiu pôdu a polotieň budú vyžadovať hortenzie (Hydrangea macrophylla), ktoré kvitnú od začiatku leta až do septembra. Sú vhodné na trvalkové záhony, do vegetačných nádob, pod stromy a medzi rododendrony. Kvety hortenzií môžu byť biele, ružové, fialové alebo červené. Podobné pestovateľské nároky ako hortenzia s výnimkou kyslej pôdy má aj červenofialovo kvitnúca záhradná fuksia (Fuchsia magellanica). Obľubuje dobre chránené miesto a dostatok humusu v pôde. Na zimu ju treba pozakrývať lístím a chvojkami, pretože je citlivá na tuhý mráz.

Rovnako chúlostivý je aj bradavec (Caryopteris clandonensis), ktorý dorastá do výšky 1,5 metra. Táto drevina má sivoplstnaté jemné listy a koncom leta a na jeseň nádherne zakvitne modrými kvetmi. Bradavec vyžaduje dostatok slnka, priepustnú pôdu a rovnako ako fuksia zimnú prikrývku. Tento ker dobre znáša sucho a vyžaduje každoročný rez, ktorý je predpokladom bohatého kvitnutia. Možno ho vysadiť do skaliek, na okraje kvetinových záhonov, do predzáhradiek a do nízkych živých plôtikov. Medzi najkrajšie v lete kvitnúce okrasné kry nepochybne patrí budleja


Letné hry kvitnúcich krov

95015

(Buddleia davidii), ktorá pochádza z Číny a v našich podmienkach kvitne od júla do septembra. Je nositeľkou takmer všetkých vlastností, ktorými by sa mala ideálna záhradná rastlina vyznačovať. Často sa tento ker nazýva aj letný orgován alebo motýlí ker, pretože je silným magnetom pre motýle. Tento neskutočne atraktívny okrasný ker dorastá až do výšky tri metre, ale počas tuhých zím často namŕza.

Aby bol stále príťažlivý, treba ho každoročne hlboko zrezať. Jednotlivé konáre, na ktorých konci sú podľa kultivaru biele, ružové alebo fialové intenzívne voňajúce kvety, sa oblúkovito skláňajú k zemi. Tento ker najlepšie vynikne ako solitér alebo v pozadí kvetinových záhonov. Budleja vyžaduje dostatok slnka (v polotieni menej kvitne), dobre rastie na primerane vlhkých, výživných a priepustných pôdach, ale neprekáža jej ani suchá a piesčitá pôda. Výborne sa kombinuje s kvitnúcim ibištekom, ružami a tiež s letnými trvalkami (s rebríčkom, pupalkou či floxom).

Podobná budleja striedavolistá (Buddleia alternifolia) má zasa kvety husto usporiadané vo zväzkoch na prevísajúcich konárikoch a je otužilejšia. Kvety sa tvoria na minuloročných konároch, preto sa tento druh nesmie rezať každý rok.

Vďačná klasika

Z nižších letných krov sa teší obľube najmä nátržník krovitý (Potentila fruticosa), ktorý dorastá do metrovej výšky. Jeho kvety sú podľa kultivaru biele, ružové, dokonca oranžové až červené, ale najčastejšie žlté. Nátržník kvitne nahusto celé leto. K jeho prednostiam patrí schopnosť znášať sucho. Najlepšie sa teda cíti na slnečnom mieste, dobre však rastie aj v skalkách, kvetinových záhonoch, vo voľne rastúcich nízkych živých plôtikoch, v nádobách a na problematických svahoch. Aby dobre kvitol, musí sa pravidelne zmladzovať väčším rezom. Podobné pestovateľské nároky majú aj tavoľníky.


Letné hry kvitnúcich krov

95018

Od júna do augusta kvitnú v plochých chocholíkoch naružovo (Pruhoniciana), načerveno (Anthony Waterei) alebo nabielo (Pygmaea Alba). Veľmi pekné v čase kvitnutia sú aj tavoľník Menziesov (Spirea Menziesii) a tavoľník Douglasov (Spirea douglasii). Oba druhy pochádzajú zo Severnej Ameriky a dorastajú do výšky dva metre. Ich ružové kvety sú usporiadané v hustých koncových metlinách. Nevýhodou týchto drevín je, že môžu prerastať do okolitej výsadby. Tavoľníky vyžadujú každoročný rez a občasné prihnojenie.

Pôsobivý, najmä pri starších tehlových múroch, ale aj v kvetinových záhonoch je len pol metra vysoký ľubovník kalíškatý (Hypericum calycinum) s veľkými miskovitými žltými kvetmi alebo suchomilná a zatiaľ u nás menej známa perovskia (Perovskia atriplicifolia) s modrými kvetmi podobnými šalvii . Perovskia je vysoká meter a pomerne aromatická, vyžaduje slnečné miesto v záhrade, priepustnú pôdu a na zimu dostatočnú koreňovú prikrývku. Kvitne až do jesene a výborne znáša sucho.

Ako na kry?

Predovšetkým so záhradnými nožnicami. Všetky letné okrasné kry zakladajú ďalšie kvety už na jeseň v roku, v ktorom kvitnú. Preto väčší rez na začiatku vegetačného obdobia (približne v marci) podporí bohatú násadu kvetov, pričom treba zostrihať všetky výhonky, na ktorých boli naposledy dva puky. Výsledkom tohto, možno na prvý pohľad drastického kroku bude množstvo výhonkov s bohatou násadou kvetných pukov alebo aj oveľa väčšie kvety.

Kry možno zrezať aj po ich odkvitnutí, ale nové výhonky budú slabšie a určite sa na nich nestihnú vytvoriť kvety na ďalšiu sezónu. Staršie nevzhľadné konáre by sa mali odstrániť len v najnutnejších prípadoch, aj to vždy na jar, pričom treba pamätať na to, že nie všetky dreviny dobre znášajú rez do starého dreva. Mnohé po takomto zásahu uhynú. Najnáročnejšie na pravidelný a každoročný rez sú tavoľník, bradavec a budleja. Na budleji treba zastrihovať hlavné konáre a pravidelne odstraňovať tie prestarnuté a veľmi slabé.

Kategória: Zo života rastlín
Tagy: kvety záhrada
Zdieľať článok

Diskusia