Vždyzelená záhradka

Vždyzelenú záhradku alebo úpravu môžeme vytvoriť v akýchkoľvek stanovištných podmienkach, od extrémne suchých až po tienisté a vlhké, pretože na výber máme veľké množstvo druhov s vytrvalými ihlicami, šupinovitými a čepeľovými listami.

Vždyzelené ihličnaté dreviny

Medzi vždyzelené dreviny patria predovšetkým ihličnany s výnimkou opadavého smrekovca (Larix), metasekvoje (Metasequoia), tisovca (Taxodium) a ginka (Ginkgo). Výber je mimoriadne bohatý a zahŕňa vysoké i nižšie stromy, nízke až plazivé kríky i kultivary netradičných tvarov nevyskytujúcich sa v prírode, ako sú gule, kužele, vankúše, úzke stĺpy. Sú medzi nimi i pôdopokryvné druhy (i kultivary) vhodné aj do extrémnych, predovšetkým suchých podmienok, ktoré znesú i chudobné pôdy. Ihličnany ponúkajú aj bohatú škálu odtieňov zelenej farby, ale aj kultivary zelenožlté, sivomodré i bronzové.

Vždyzelené listnaté dreviny

Vždyzelené listnaté dreviny sú tvarovo tiež bohatou skupinou, ktorá zahŕňa okrem nízkych kríkov vresoviskového spoločenstva i vyššie introdukované druhy s väčšími listami, a tiež aromatické kríky a polokry zo Stredozemia.

Vždyzelené druhy vresoviskových rastlín – vresy (Calluna) a vresovce (Erica) – vytvárajú porasty pôsobivé svojím kvitnutím, vresovce včas na jar, vresy na jeseň. Okrem toho sú dekoratívne aj svojím olistením z drobných čiarkovitých listov zelenej až sivozelenej farby. Do tohto spoločenstva patria aj nízke vždyzelené kríčky andromédky (Andromeda), Bruckenthalie, Pernettye, Pierisu a vyššia kalmia (Kalmia latifolia). Rastliny potrebujú špeciálne stanovište s kyslým substrátom.

Pestrú škálu farieb môžu vniesť do vždyzelených výsadieb bohato kvitnúce rododendrony. Tento krásne kvitnúci rod s vždyzelenými aj opadavými druhmi už dávno vzbudil pozornosť šľachtiteľov, a preto sa okrem botanických neprešľachtených druhov používa pri výsadbách aj množstvo veľkokvetých krížencov. Nápadné veľké kvety s dlhými tyčinkami sú v najrozmanitejších farbách, od žltej cez červenú až po tmavofialovú. Kvety mnohých odrôd sú aj dvojfarebné, prípadne s odlišným sfarbením či bodkovaním v strede. Obľúbené sú najmä fialkastý kultivar ´Catawbiense Grandiflorum´, biely ´Cunningham‘s White´, tmavoružové ´Roseum Elegans´ a ´Marianus Koster´, tmavopurpurový ´Lees Dark Purple´, dvojfarebný ´Blue Boy´ i ´Edwin O. Weber´.

K nízkym botanickým druhom patria rododendron neprístupný, tupolistý, hrdzavý a chlpatý (Rhododendron impeditum, obtusum, ferrugineum, hirsutum), vyššie sú rododendrony včasný, strapcovitý, Wardov (Rhododendron praecox, R. racemosum, R. wardii). Rod sa vyznačuje rozmanitými farbami kvetov a rozdielnou výškou kríkov, od plazivých botanických, vhodných do skaliek, až po vysoké 5 m. Kvitnú od apríla do konca mája. Vyžadujú nevápenatú pôdu, okrem najnovších typov Inkarho. Sú to rododendrony vrúbľované na podnože s mohutnejšou koreňovou sústavou, ktoré tolerujú vápenatú pôdu.

Paletu vyšších vždyzelených kríkov dopĺňajú obľúbený, ale pomaly rastúci drobnolistý krušpán (Buxus sempervirens), skalník (Cotoneaster salicifolius), tŕnité dráče (Berberis buxifolia, B. candidula, B. julianae, B. verruculosa), lesklolistá mahónia (Mahonia aquifolium), hlohyňa (Pyracantha coccinea) s ozdobnými plodmi, vysoká cezmína (Ilex aquifolium), bielo kvitnúci vavrínovec (Laurocerasus officinalis), bršlen Fortuneov (Euonymus fortunei ´Variegatus´), vždyzelené kaliny (Viburnum rhytidophyllum, V. pragense).

Ako pôdopokryvné možno využiť nenáročné vždyzelené skalníky (Cotoneaster dammeri a C. wardii), plazivý bršlen (Euonymus fortunei ´Radicans´), do tieňa nízky zemolez (Lonicera pileata) a dekoratívnu pachysandru (Pachysandra terminalis). Pôdu možno pokryť aj popínavým vždyzeleným brečtanom (Hedera helix). K ďalším vždyzeleným popínavkám patrí zemolez Henryho (Lonicera henryi).

Vždyzelené trvalky, trávy a paprade

Vždyzelenú záhradku možno v spodnom poschodí úpravy doplniť trvalkami a trávami. Medzi vždyzelené nízke trvalky patria zbehovec plazivý (Ajuga reptaus), arábky (Arabis caucasica, A. procurrens), trávnička (Armeria), kopytník (Asarum), tarička (Aubrieta), rožec (Cerastium), klinček (Dianthus), čemerica (Helleborus), iberka (Iberis), flox (Phlox subulata), väčšina druhov lomikameňov (Saxifraga) a rozchodníkov (Sedum), dúška materina (Thymus serpyllum), čistec (Stachys olympica), bergénia (Bergenia), zimozeleň menšia (Vinca minor), k vyšším môžeme zaradiť levanduľu (Lavandula), fakľovku (Kniphofia), juku (Yucca filamentosa). Z tráv sú vždyzelené všetky kostravy (Festuca), väčšina ostríc (Carex) a chlpaňa (Luzula). Nadzemné listy ostatných tráv môžeme cez zimu nechať v trsoch pôsobiť, avšak na jar ich treba zostrihnúť. K vždyzeleným papradiam patria slezinník červený (Asplenium trichomanes), rebrovka rôznolistá (Blechnum spicant), papraď (Dryopteris), jazyk (Phyllitis), sladič (Polypodium), papraďovec (Polystichum).