Záhradník radí, ktoré ovocné stromy sadíme na jar

Marhuľa obyčajná

Pochádza z Číny, kde ju poznali už v roku 2000 pred naším letopočtom.
Z Číny cez Strednú Áziu, Irán a Malú Áziu sa na začiatku nášho letopočtu dostala až do Ríma, kde Rimania založili prvé marhuľové sady. Dlho sa tradoval arménsky pôvod marhúľ, premietol sa aj do botanického
mena – armeniaca.

Z pohľadu pestovateľa patria marhule medzi krátkoveké stromy, ktorých produkčný vek sa pohybuje okolo 15 až 20 rokov. Plody marhule sú kôstkovice s oranžovým oplodím. Kvitnú na minuloročných letorastoch. Zrelé sú väčšinou uprostred leta. Konzumujú sa čerstvé alebo varené. Pochutnať si môžete aj na výborných marhuľových džemoch či marmeládach, ktoré sú veľmi populárne pre sladkokyslú chuť a príjemnú arómu. Rovnako obľúbené sú aj v sušenej forme. Riadne zrelé až prezreté plody sa zbierajú na kvas, z ktorého sa destiluje alkoholický nápoj marhuľovica. Plody majú vysoký obsah vitamínov A a C, ako aj vápnika, železa a fosforu a môžu vážiť 40 – 90 gramov.

Zdroj: iStock

Marhuľa sa pestuje v oblastiach s miernou zimou, na Slovensku len
vo vinohradníckych oblastiach. Najlepšie miesta na marhuľové sady sú
na južnej Morave a v juhozápadnej a východnej časti Slovenska v nadmorskej výške okolo 250 m, s priemernou ročnou teplotou nad 8,5 °C
a celkovými ročnými zrážkami 550 mm. Musia byť chránené pred studeným vetrom. Darí sa im na černozemiach, hnedozemiach, hlinitých až piesočnato-hlinitých pôdach.

Marhuľa má zlú dormanciu, čo pri prvých jarných mrazoch počas kvitnutia či náhlych silných mrazoch v predjarí a počas rastu nových výhonkov môže viesť k vážnemu poškodeniu, a to najmä na osvietenej časti kmeňa a konároch. Počas bežnej zimy dobre toleruje aj podstatne nižšiu teplotu ako broskyňa. Na chladné jarné počasie s teplotou okolo 0 °C sú citlivé najmä kvety a malé plody. Pre marhule je charakteristický rýchly vývoj po výsadbe, vyhoľovanie konárov v dôsledku intenzívneho rastu a nedostatku svetla vo vnútorných partiách koruny, sklon k tvorbe konkurenčných výhonkov a vidlicovitých rozkonárení, tvorba viacerých generácií letorastov v priebehu vegetácie, citlivosť na napadnutie dreva patogénnymi mikroorganizmami najmä cez rany urobené v období mimo vegetácie a predčasné odumieranie konárov i celých stromov v dôsledku nedostatočnej adaptácie na naše podmienky.

Rez sa vykonáva v období pučania, v prípade namrznutia i neskôr a veľkú úlohu zohráva letný rez. Šittov rez má za cieľ dosiahnuť dlhšie obdobie kvitnutia podporou tvorby rodivého dreva v druhej rastovej vlne. Na tomto dreve vytvorené púčiky kvitnú v neskoršom termíne ako kvetné puky na dreve vytvorenom v prvej rastovej vlne (niekedy až o 5-6 dní neskôr). Rez sa vykonáva v prvej polovici júna (pred začiatkom druhej rastovej vlny), keď sa silnejšie výhonky skrátia o 1/2 až 2/3, čo spôsobí tvorbu silnejších druhotných letorastov s väčším uhlom odklonu, z ktorých sa na jar (môže sa však už v priebehu leta) vyberie najvhodnejší, ostatné sa odstránia od základu.

Zdroj: iStock

Broskyňa obyčajná

Broskyňa pochádza z Číny, odtiaľ sa dostala do západnej Ázie, kde rýchlo zdomácnela, a potom sa dostala až do Ríma, kde boli divoké plody broskyne označované ako perzské jablká.

Broskyne sa zaraďujú medzi teplomilné rastliny s vysokým nárokom na svetlo. Darí sa im v oblastiach s priemernou ročnou teplotou 9 °C a viac. Pôdy by mali byť hlboké, priepustné, hlinité, s nízkou hladinou podzemných vôd. Najväčším producentom broskýň je v súčasnosti Taliansko a Španielsko. Jadrá broskyne obsahujú vitamín B17, považovaný za liek na rakovinu, plody sa používajú proti kašľu, astme a uvoľňujú zápchu, účinkujú aj protistresovo a upokojujúco, zlepšujú náladu a krvný obeh, posilňujú srdce, upevňujú cievy a tkanivá, pomáhajú redukovať hmotnosť a vyrovnávajú hladinu cukru v krvi. Zvyšujú obranyschopnosť organizmu, stabilizujú hladinu hormónov a pomáhajú vylučovať vodu. Broskyňa sa využíva i v potravinárskom priemysle na výrobu aróm, pridáva sa do kozmetických prípravkov, vyrábajú sa z nej destiláty.

Zdroj: iStock

Podobne ako marhuľa sa vyznačuje rýchlym ontogenetickým vývojom. To sa odzrkadľuje v jej odlišnom raste. Ovocný strom veľmi rýchlo prechádza životnými štádiami, teda skoro prináša úrodu a zároveň aj rastie. Tieto štádiá niekedy nie sú od seba jednoznačne oddelené a často splývajú. To sa prejavuje napríklad tak, že časť nových výhonov na vrchole koruny bujne rastie, v nižších partiách prináša strom úrodu a na samom spodku konáre začínajú vysychať. Broskyňa je rastlina teplomilná a zároveň svetlomilná. Na to treba pri reze obzvlášť pamätať. Zatienené konáriky vnútri koruny pri nedostatku svetla slabšie rastú a rastlina tzv. vyhoľuje. Pokiaľ má byť rez broskyne správny, treba poznať hodnotu jednotlivých druhov výhonkov. Najlepšiu úrodu prinášajú jednoročné výhonky s hrúbkou ceruzky, na ktorých sú sformované púčiky odspodku až nahor, najčastejšie po troch. Ostatné, kde je púčikov menej alebo sa na nich nachádzajú iba púčiky kvetné, nie sú vhodné a podľa potreby ich odstraňujeme.

Zdroj: iStock

Nektárinka

Ovocie je starodávnou kultúrou východu, pestovanou na území modernej Číny niekoľko tisícročí. V európskych prameňoch sa nektárinka spomína od začiatku 17. storočia. Po šľachtení hybridov s veľkým ovocím a šťavnatým žltým mäsom na konci 20. storočia toto ovocie rýchlo začalo získavať na popularite.

Nektárinka (Prunus persica) sa pestuje v teplejších oblastiach mierneho pásma na severnej a južnej pologuli. Nektárinky a broskyne sú prakticky na nerozoznanie. Rozdiel je v tom, že nektárinka má hladký povrch bez jemných chĺpkov charakteristických pre broskyňu. Jadrá oboch plodov sa podobajú. Jadierko sa vo väčšine prípadov ľahko oddeľuje od plodu. Nektárinky majú vnútri červenú, žltú alebo bielu farbu a sú zdrojom vitamínu A a C. Bežne sa konzumujú čerstvé, prípadne sa zavárajú, ale robia sa z nich aj džemy a pečú koláče. Nektárinka je stredne veľký opadavý strom s vyklenutými vetvami. Na správny vývoj púčikov si vyžaduje veľmi chladnú zimnú sezónu nasledovanú teplým počasím. Biele alebo ružovo-biele kvety sa objavia na začiatku jari, od júna sa vyvíjajú do atraktívnych plodov. Ovocie sa objavuje v rovnaký čas ako broskyne, no zvykne byť menšie. Nektárinky a iné kôstkovité ovocie majú sezónu v letných mesiacoch a vrchol dozrievania dosahujú v júli a v auguste. Starostlivosť o ne vo viacerých južných oblastiach zahŕňa starostlivé zalievanie v horúcich obdobiach. Pestovanie nektárinky je v podstate rovnaké ako pri broskyniach, pričom najlepšie výsledky zvyčajne vidno na dobre odvodnenej piesčitej či štrkovitohlinitej pôde obohatenej dusíkom.

Text: Dominik Lukáč

Foto: iStock 

Zdroj: Časopis Tvorivé bývanie