Partia študentov postavila unikátny ekodom z ojazdených pneumatík

05.06.2015  |     

Unikátny ekodom, ktorý je celkom nezávislý od mestskej infraštruktúry, využíva inšpirácie z prírody, recyklované materiály aj inteligentné technológie. V dánskom meste Horsens ho postavila partia študentov z rôznych kútov Európy.

Iniciátorom tohto zaujímavého projektu bol Dárius Moravčík, pôvodom zo Slovenska. Dal dokopy tím 9 študentov, ktorým sa podarilo navrhnúť a zrealizovať skutočne pozoruhodný rodinný dom – sebestačný v hospodárení s vodou, vo výrobe elektrickej energie, v kúrení aj chladení. Pôvodne plánovali postaviť progresívny ekologický dom za dva semestre (asi 10 mesiacov), nakoniec sa práce natiahli na takmer dva a pol roka. „Jednoznačne to však stálo za to,“ tvrdí Dárius.

Na začiatku bol film

V januári 2012 videl Dárius dokument o ekologických stavbách a informácie v ňom ho doslova šokovali – napríklad fakt, že stavebníctvo je zodpovedné asi za 70 % svetových emisií CO2. „O stavebníctve som vtedy nevedel takmer nič, ale mal som veľa kamarátov, ktorí študovali rôzne inžinierske odbory. Nápad postaviť ekologický dom budúcnosti ich nadchol a bez váhania sa vrhli do tohto bláznivého projektu,“ spomína autor myšlienky. Vo februári 2012 teda založili neziskovú organizáciu s názvom Building Tomorrow a projekt odprezentovali svojej materskej univerzite, ktorá im potom poskytla pozemok na stavbu. „Všetko ostatné už bolo na nás.“

Inteligentný ekodom vznikol v spolupráci s VIA University College, mestom Horsens, približne 50 sponzorskými firmami a viac než 100 dobrovoľníkmi.

Steny z gumy

Plán bol navrhnúť a zrealizovať modernejšiu alternatívu nápadu zo spomínaného dokumentárneho filmu – jednoduchú stavbu z ojazdených pneumatík chceli študenti skombinovať s progresívnymi technológiami. Nakoniec sa tím zhodol na dvojpriestorovom dome, ktorý je z troch strán chránený zemným valom. Na štvrtej (južnej) strane je medzi hlavnou obytnou miestnosťou a vonkajškom takzvaná nárazníková zóna, cez ktorú sa dnu dostáva slnečné svetlo aj teplo a ktorá tvorí teplotnú prechodovú oblasť medzi interiérom a exteriérom. „Funguje čiastočne ako skleník, takže sú tu ideálne podmienky na minizáhradku,“ vysvetľuje Dárius Moravčík. Na konštrukciu domu sa rozhodli využiť najmä recyklované materiály – hlavným stavebným prvkom tu boli ojazdené pneumatiky.

Energia z vlastných zdrojov

Energiu na prevádzku a vykurovanie získava dom jednak z dvoch hybridných solárnych panelov (vyrábajú elektrickú energiu aj ohrievajú vodu), jednak z veternej turbíny s vertikálnou osou (sponzorovaná firmou Turbina). Turbína je osadená vo výške iba 6 m nad zemou a má výkon 1 kW. Elektrická energia, ktorá sa nepoužije priamo, sa uskladňuje v akumulátoroch. V štádiu experimentu je Smart Grid systém na jej distribúciu. Podľa predpovede počasia sa urobí 7-dňová predpoveď výroby elektrickej energie. Na základe tohto plánu a momentálnej ceny energie systém vyhodnotí, či je výhodnejšie predať energetické prebytky štátu, alebo ich uložiť do akumulátorov. V pláne je aj ich využívanie na nabíjanie elektromobilov. 

Kolobeh vody v dome

Pomocou svojho experimentálneho ekodomu chcú študenti zvýšiť aj povedomie verejnosti o efektívnom využívaní vody. „Kým v západnej Európe pitnou vodou doslova plytváme, napríklad ňou splachujeme toalety, veľká časť planéty trpí fatálnym nedostatkom čistej pitnej vody,“ zdôvodňuje Dárius Moravčík ďalší z ekologických princípov dánskeho projektu. Zelená strecha domu je sklonená pod uhlom 12,5°, takže dažďová voda z nej steká do 1 000-litrovej nádrže. Rastliny a substrát na streche pritom slúžia ako prvý filter. Z nádrže sa prefiltrovaná voda privádza ku kohútiku v kuchyni. Použitou vodou z kuchyne sa potom pomocou automatického zavlažovacieho systému zalievajú črepníky a zelená stena v nárazníkovej zóne. Tak sa voda využije v dome druhý raz. Do tretice sa prebytočná voda z črepníkov použije na zavlažovanie záhrady pri dome. (Systém na filtráciu a distribúciu vody sponzorovala firma RegnVandSpecialisten.dk.)

Na „spracovanie“ bioodpadu je pri dome „červia farma“, kde sa zhodnotia napríklad zvyšky ovocia. Nejde síce o reálne prevádzkovaný dom, takže likvidáciou odpadu z toaliet sa študenti nezaoberali, v prípade potreby by však mohol byť najjednoduchším (i keď nie jediným možným) riešením septik.

Prirodzene inteligentný

„Mozgom“ domu je počítač, ktorý riadi všetky technológie tak, aby fungovali naozaj efektívne. „Firma Liab sponzorovala priemyselný počítač, my sme preň napísali program na inteligentné riadenie domu. V rôznych častiach stavby sme umiestnili 30 senzorov na meranie teploty, vlhkosti a hladiny CO2. Na základe týchto dát riadi počítač jednotlivé systémy tak, aby boli v dome vždy optimálne podmienky. Napríklad ak teplota v nárazníkovej zóne prekročí nastavenú hodnotu, otvoria sa strešné okná (VELUX) a vetracie šachty, takže stúpajúci teplý vzduch vtiahne do miestností chladný vzduch spod domu. Toto je princíp inteligentného prirodzeného vetrania. Ak začne pršať, strešné okná sa zatvoria a automaticky sa spustí riadené vetranie. Ak teplota v hlavnom obytnom priestore klesne pod istú hodnotu, zapne sa podlahové kúrenie a podobne. Momentálne je na riadiaci systém napojená výroba elektriny, kúrenie, chladenie, vetranie a distribúcia vody v dome.“

Koľko to celé stálo?

Na začiatku bola partia študentov bez skúseností a s plánom postaviť progresívny ekologický dom za 10 mesiacov a 8 000 €. Stavbu nakoniec dokončili za dva a pol roka a rozpočet prekročil 130 000 €. Táto suma bola pritom potrebná len na materiál a technológie, keďže pozemok dostali študenti od univerzity k dispozícii zadarmo a všetky práce robili sami a s pomocou dobrovoľníkov. „Podobný bežný dom by sa dal postaviť asi za polovičnú sumu,“ upozorňuje organizátor projektu. „My sme použili množstvo drahého vybavenia najmä kvôli využitiu domu na výskumné účely. Tiež treba brať do úvahy, že v Dánsku sú stavebné materiály podstatne drahšie než na Slovensku. Mnohé špičkové, a teda aj cenovo náročné technológie a vybavenie sme zvolili aj preto, že sa nám podarilo nadviazať spoluprácu s vynikajúcimi firmami ako VOLA, DYNAUDIO, VELUX či Rationel.“ Financovanie bolo teda skutočne dôležitou súčasťou celého projektu. Študenti ho čiastočne zabezpečili z darov súkromných aj štátnych organizácií, asi polovicu sumy tvorí hodnota sponzorských materiálov. „Za dva a pol roka sa nám podarilo nadviazať spoluprácu s viac ako 50 firmami, vďaka ktorým sme dokázali svoje plány zrealizovať,“ uzatvára Dárius. 

Študenti, ktorí sa na projekte podieľali, popri dennom štúdiu väčšinou ešte aj pracovali na čiastočný úväzok. 
Členovia tímu:
Yovko Antonov (Civil Engineering), Bulharsko
Janis Berzins (Civil Engineering), Lotyšsko 
Audrey Martinez (Civil Engineering), Francúzsko 
Cecilia Fernandez (Constructing Architecture), Španielsko
Jonas Pedersen (Constructing Architecture), Dánsko
Joachim Buck (Mechanical Engineering), Dánsko
Adam Lyons (Mechanical Engineering), Spojené kráľovstvo
Karina Jaunmuktane (Global Business Engineering), Lotyšsko
George Tanev (ICT Engineering), Bulharsko
Tobias Buhl (Marketing Management), Dánsko 
Dárius Moravčík (International Sales), Slovensko

Potrebovali sme poskladať tím, ktorý by spájal vedomosti z rôznych odborov. Vlastne jediné, čo sme mali na začiatku spoločné, bolo uvedomenie si zodpovednosti za našu budúcnosť.

foto Building Tomorrow
text Erika Kuhnová
zdroj časopis Môj dom, 3/2015, JAGA GROUP, s.r.o.

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Čarovná rekonštrukcia baníckeho domu, ktorý sa nachádzal v havarijnom stave

Mojdom.sk  odporúča

Najnovšie knihy a časopisy

Novinka!
Rodinné domy
jar/leto 2017


Najnovší katalóg projektov rodinných domov!




Kúpiť v e-shope

Najnovšie príspevky