Príbeh Dobrého anjela

22. 03. 2007
Zdieľať

Keď hovorí o charite, robí to s takou prirodzenosťou, ako keby išiel čítať príjemnú knihu. Patetické reči o pomáhaní blížnemu necháva na tých, ktorí si na tom budujú prvoplánový imidž. Hoci kedysi spravoval miliardy, peniaze sú pre neho len cestou k slobode, nie k šťastiu. Aj preto svoju cestu hľadá v pomoci iným. Prvý impulz získal Andrej Kiska po zamatovom novembri, keď si za veľkú mláku išiel splniť svoj americký sen. Hoci prvý dotyk s kapitalizmom nedopadol práve úspešne, jedno poznanie si odtiaľ odniesol: čo človeka nezabije, to ho posilní. Andreja Kisku to posilnilo a v polovici deväťdesiatych rokov prišiel s bratom na skvelý nápad: splátkový predaj! Pred dvoma rokmi predal tento úspešný biznis a stal sa z neho Dobrý anjel.

Začnime americkým snom. Prečo sa vám nenaplnil?

Chýbali mi skúsenosti. Rok a pol som pracoval pätnásť hodín denne, sedem dní v týždni. Ťažko zarobené peniaze som sa pokúsil zhodnotiť v jednej americkej spoločnosti, ktorá si chcela otvoriť pobočku na Slovensku. Ponúkli mi pozíciu minoritného akcionára, a tak som investoval takmer osemdesiat percent amerických zárobkov. Omyl! Prišiel som na Slovensko a spoločnosť o tri týždne vyhlásila bankrot.

Ako ste sa s tým vyrovnali?

Keď som sa pred Vianocami 1991 vrátil z Ameriky, bolo mi jasné, že chcem podnikať. Tú chuť mi Spojené štáty dali. Dohodli sme sa s bratom a bratrancom a založili sme firmu Triangle Group International.

Triangle – čiže traja?

Za názvom je iný príbeh. Kamarát v Severnej Karolíne mal firmu s týmto menom – veľa firiem tu má v názve Triangle preto, že podnikajú v trojuholníku troch veľkých miest. My sme chceli na Slovensku vyzerať ako pobočka americkej spoločnosti a kamarát v Karolíne si uvádzal, že má pobočku na Slovensku. Začali sme podnikať so zlatými šperkami.

Prečo práve šperky?

Bola to zhoda náhod. Po návrate z Ameriky sa nám naskytla možnosť výhodne kúpiť budovu zlatníctva s priestrannými kancelárskymi priestormi. Dostali sme úver a doslova z noci na deň sme sa stali zlatníkmi, hoci sme obchodovanie so zlatom neovládali. Dokonca sme sa o niekoľko rokov pustili do výroby. Ale už by som to neurobil. Vyrábať šperky neznamená len doviezť najmodernejšiu technológiu. Treba aj skúsených zlatníkov. Dva mesiace sme sa síce zaškoľovali, ale trápili sme sa.

Niekde ste však spomínali, že spočiatku sa to dobre rozbehlo.

Áno, vytvorili sme úspešnú sieť maloobchodných predajní a neskôr veľkoobchodov, úspešne sa rozbehla aj naša spoločnosť v Česku. Po marketingových prieskumoch sme sa rozhodli pre export do Spojených štátov, ale biznis sa nerozbehol podľa našich predstáv. Po pol roku som sa teda vrátil na Slovensko a opäť začal rozmýšľať, čo ďalej.

A stali ste sa finančníkom. Systém splátkového predaja ste vymysleli sám?


Príbeh Dobrého anjela

82628

V podstatnej miere je Triangel výsledkom mojej práce. Bol to prvý splátkový systém, ktorým sme vyplnili dieru na trhu. Viete, ja to volám obláčiky. Keď chcete niečo dokázať, občas okolo vás prepláva nejaký obláčik, ktorý ponúka možnosť chytiť sa. Buď sa ho dotknete a letíte na ňom, alebo zostanete sedieť a mudrovať. Je tam však aj veľa ďalších vecí. Vybudovanie úspešnej firmy závisí od zhôd okolností, šťastia a všetkých predpokladov, ktoré človek musí v sebe mať.

Takýto projekt potrebuje veľký štartovací kapitál. Priniesli vám ho zlatníctva?

Zdroje sme nemali. Preto na začiatku polovicu firmy vlastnili spoločníci, ktorých firmy sa za nás zaručili v banke. Boli to tichí spoločníci, vo firme nikdy nič neriešili. Neskôr sme ich vyplatili. V Česku to bolo jednoduchšie. Istá finančná inštitúcia za nami stála a chcela náš projekt financovať.

V čom spočíval nápad splátkového systému, v ktorom sa neplatila ani koruna navyše?

Obišli sme veľko- i maloobchod a doniesli sme tovar zákazníkovi až domov. Týmto spôsobom nám zostala marža, ktorú sme použili na krytie nákladov. Inými slovami, nakúpili sme za veľkoobchod a predávali sme akoby za maloobchodnú cenu – na splátky a bez zvýšenia.

Patrili ste medzi prvých. Ako ste si získali ľudí?

Spočiatku to bolo veľmi opatrné, ale my Slováci sme národ referencií. Zariadime sa podľa skúsenosti suseda. Ak sme prvý mesiac mali 270 zmlúv, o tri roky neskôr za jeden mesiac 27-tisíc zmlúv a do dnešného dňa naše služby využilo vyše 800-tisíc ľudí. Malo to naozaj dynamický nábeh.

Katalógovému Trianglu ste vytvorili konkurenciu v podobe Quatra. Patrilo to k obchodným ťahom?

Áno, keď sám sebe spravíte konkurenciu, a robíte to dobre, výrazne obmedzíte ďalšiemu hráčovi možnosť prísť do vášho biznisu. Quatro ako splátkový predaj priamo v predajni profitoval z dobrej spolupráce s predajňami a najmä neskôr zo správnej investície do jeho reklamy. Vytvorila sa silná značka, ktorá sa vlastne stala synonymom pre splátkový predaj. Neskôr sme pokračovali kreditnými kartami, pôžičkami, financovaním áut, americkými hypotékami…

Prečo ste takýto úspešný biznis nakoniec predali?

Viackrát som si kládol otázku, čo ďalej, aký má moja činnosť zmysel, čo chcem robiť, kým chcem byť. Chcel som odísť z biznisu a venovať sa aj iným aktivitám. Považujem za šťastie, že som mal príležitosť vypracovať sa k istému množstvu finančných prostriedkov. Keď som zabezpečil rodinu, mohol som si dovoliť prestať podnikať bez toho, aby som sa musel strachovať o živobytie.

To je štádium, keď človek môže slobodne pokračovať v niečom inom?

Myslím si, že by malo byť morálnou povinnosťou každého, kto dostal od života viac, pomáhať tým, s ktorými sa život kruto zahral. Tí, čo majú viac šťastia, viac talentu, príležitostí, čohokoľvek, sa musia postarať aj o tých, čo majú veľké starosti, za ktoré nemôžu. Vďaka šťastiu, priaznivým okolnostiam a podpore ostatných som sa k niečomu dopracoval. Myslím si, že by sa to malo vracať naspäť.

Museli ste však vymyslieť logistiku systému. Pomohli vám manažérske skúsenosti?

Určite. Snažíme sa vybudovať transparentný a pravidelný systém pomoci. Garantujeme, že peniaze od darcu pôjdu konkrétnemu človeku trpiacemu onkologickým ochorením. Darca pozná meno, adresu a telefón, ako aj životný príbeh chorého. My si z týchto peňazí neberieme ani halier.

Prečo ste si zvolili práve boj proti rakovine?

Uvažovali sme o viacerých možnostiach – o týraných ženách, o deťoch v detských domovoch a rôznych iných problémoch. Napokon sme ostali pri rakovine, lebo som s tým mal osobnú skúsenosť, rovnako ako môj partner v Dobrom anjelovi Igor Brossmann. Asi každý osobne pozná niekoho, kto túto chorobu má, a rakovina je príčinou asi štvrtiny z celkového počtu úmrtí.

Kto rozhoduje, kam pôjdu peniaze?

Vedeli sme, že to nemôžeme byť my. Oslovili sme preto onkológov, aby nám pomohli vyhľadávať ľudí, ktorí potrebujú pomoc. Spočiatku to išlo ťažko. Veľmi tomu neverili a sami majú príliš veľa práce na to, aby sa venovali ďalšej administratíve. Sme radi, že ľady sa začínajú lámať. Máme už dvadsaťsedem spolupracujúcich onkológov, ktorí nám posielajú mená vhodných prijímateľov našich prostriedkov. V októbri sme aktívne fungovali druhý mesiac a rozdelili sme 240-tisíc korún. V novembri sme už prerozdelili dvojnásobok. Našou predstavou je, že nájdeme desiatky tisíc darcov, ktorí budú pomáhať tisíckam chorých.

Do Dobrého anjela ste vložili vlastných 30 miliónov korún na financovanie jeho chodu…

Pochádzajú zo sumy, ktorú som získal z predaja Triangla a Quatra. Nechcel som peniaze jednoducho rozdať. To by bol beh na krátku trať. Systém mi zaručuje ich lepšie využitie. Samozrejme, raz sa tieto peniaze vyčerpajú, a preto máme pripravené možnosti na ďalšie zdroje. Medzi ne patrí podpora podnikateľov či vytvorenie značky, ktorou chceme pomáhať niektorým produktom, aby sa zviditeľnili. Tie budú spätne zdrojom určitého kapitálu na činnosť Dobrého anjela.

Podľa ekonomického týždenníka Trend ste sa stali manažérom roka 2006. Čo v tvrdej konkurencii rozhodlo pre vás?

Asi to bol Dobrý anjel. Ten bol jazýčkom na váhach pri porovnávaní manažérskych schopností jednotlivých nominovaných. Je to o to príjemnejšie, že hlasovali osobnosti ekonomiky z Trend barometra a čitatelia Trendu, a nie úzka komisia štyroch-piatich ľudí.

Nikto z podnikateľov nevykonáva charitu?

To áno, ale nie takým spôsobom ako ja. Pokiaľ viem, z nominovaných manažérov som sa iba ja pokúsil aktívne vystúpiť z biznisu a celú energiu venovať niečomu inému ako ďalším ziskom.

Stále ste však členom predstavenstva spoločnosti Consumer Finance Holding…

Naše spoločnosti sme predali významnej slovenskej banke. Súčasťou zmluvy bol aj prísľub môjho brata a mňa, že ostaneme v manažmente spoločností minimálne tri roky. Táto podmienka mi pripadala logická pre dosiahnutie kontinuity vo fungovaní spoločností. A keďže sa spoločnostiam darí a transformácia prebehla úspešne, môžem sa stále viac venovať charitatívnemu projektu.

Vo voľnom čase vraj rád čítate knihy. Podľa tohto rozhodnutia to asi nebudú manažérske príručky…

Nuž, je to skôr filozofickejšie čítanie. Rád čítam filozoficko-náboženskú literatúru vychádzajúcu z budhizmu, hinduizmu a taoizmu. Tieto učenia mi pomáhajú pri ujasňovaní si zmyslu života. Pokiaľ človek nie je spokojný sám so sebou, potom je veľmi ťažké mu pomáhať.

Viac informácií nájdete na stránke www.dobryanjel.sk.

Kategória: Nezaradené
Tagy: osobnosť
Zdieľať článok

Diskusia