Dažďová záhrada: Na čo slúži a ako funguje?
Dažďové záhrady sa u nás zatial veľmi neuplatňujú, ostávajú skôr v úzadí. Dokonca je tento pojem pre mnohých neznámy. Čo si vlastne pod dažďovou záhradou predstaviť? Prečo je dobré pri koncipovaní pozemku s takouto záhradou rátať? Na čo slúži a ako funguje?
Čo je dažďová záhrada
Dôvodom, prečo sa čoraz častejšie zaujímame o udržateľné hospodárenie s vodou, sú klimatické zmeny. Medzi časté prejavy patrí najmä dlhotrvajúce sucho a povodne. Dobrá správa je, že tieto výkyvy možno zmierniť jednoduchým a prirodzeným spôsobom. Pomôcť nám môže tzv.bioretenčný systém. Jeho myšlienka vznikla v 90. rokoch minulého storočia v štáte Maryland a pôvodne mal fungovať ako nástroj spomalenia odtoku dažďovej vody z intenzívnych búrok a nahradiť klasické protipovodňové nádrže.{R1}
Dažďové záhrady
isifa/shutterstock
Čerstvá dažďová voda má lepšie chemické zloženie ako miestna pramenitá voda, neobsahuje chlór a veľmi dobre rozpúšťa živiny, je teda výborná na polievanie kvetov, zeleniny či trávnika.
Dažďová záhrada je cielená depresia (priehlbina), určená na zber dažďovej vody z pevných plôch: striech, chodníkov, parkovísk a pod. Voda tak prirodzene vsiakne do podložia a nedochádza k zbytočnému odvodňovaniu krajiny. Tento systém dobre funguje aj v súkromnej záhrade.Správne navrhnutá dažďová záhrada spomalí odtok vody z prostredia, čím sa zväčšia možnosti jej vsiaknutia do pôdy. Nevytvára však podmienky pre stojatú vodu. Vizuálne si pod pojmom dažďová záhrada môžeme predstaviť spoločenstvo rastlín, ktoré odolávajú extrémnym podmienkam krátkodobého zamokrenia. Môže teda byť nielen funkčnou, ale aj krásnou časťou nášho okolia.
Kam ju umiestniť
Dažďovú záhradu možno umiestniť v blízkosti domu tak, aby zachytávala dažďovú vody zo strechy a iných pevných plôch. Je však nutné dodržiavať odporúčanú vzdialenosť minimálne 4 m, aby voda nepresakovala k základom stavby. Najlepšie je umiestniť ju v slnečnej časti záhrady. Určite však nie pod veľkými stromami ani na mieste veľkých koreňových štruktúr, septika a pod. Taktiež je nutné poznať hladinu podzemnej vody. Maximálna hladina by mala byť 1 m a viac pod miestom vsakovania.
Dažďové záhrady
isifa/shutterstock
Pôvodné rastliny danej lokality si nevyžadujú žiadnu zvláštnu starostlivosť. V dažďovej záhrade vytvárajú nádherné kvetinové záhony bez prihnojovania či pesticídov. (Na obrázku je dažďová záhrada v prvom roku výsadby. Autorom návrhu je jeden z priekopníkov bioretenčných systémov Nigel Dunnett.)
Štandardná hĺbka dažďových záhrad pri rodinných domoch sa pohybuje okolo 30 cm. Ich celkové rozmery však závisia od viacerých faktorov, ako je veľkosť odvodnených spevnených plôch, svahovitosť terénu alebo typ pôdy. Napríklad pri väčšom sklone terénu musí byť retenčná depresia hlbšia a dimenzovaná na väčší objem vody. Typ pôdy zase ovplyvňuje rýchlosť vsakovania vody do podložia. Dažďové záhrady na ílovitej pôde musia byť oveľa väčšie ako na piesčitých pôdach. Vzhľad a tvar dažďovej záhrady by mali byť zladené s celkovým konceptom úprav pozemku.
Dažďové záhrady
isifa/shutterstock
Rez dažďovou záhradou
Vybudovanie dažďovej záhrady
Pri budovaní dažďovej záhrady sa najprv stanoví potrebná veľkosť, tvar a umiestnenie v závislosti od podmienok a celkového konceptu záhrady. Správne navrhnutá dažďová záhrada by mala umožňovať odtok vody do 48 hodín. Preto je veľmi dôležité poznať miestne pôdne podmienky a v prípade potreby záhon oddrenážovať. Na zistenie vhodného umiestnenia môžete urobiť jednoduchý test. Na vybranom mieste vykopte jamku hlbokú 20 cm a naplňte ju vodou. Ak voda do podložia vsakuje viac ako 24 hodín, miesto nie je na založenie dažďovej záhrady vhodné.
Dažďové záhrady
isifa/shutterstock
Dažďová záhrada navrhnutá Nigelom Dunnetom po dvoch rokoch výsadby. Astilba čínska patrí medzi výrazné a nádherné trvalky, spolu s jazyčníkom a ľaliovkou lákajú v lete svojou vôňou hmyz i motýle.
Dno dažďovej záhrady musí byť v rovine. Spodnú stranu záhona (protiľahlú k prítoku vody) treba zabezpečiť bariérou (hrádzkou zo zeminy alebo pevným prekladom), ktorá udržuje vodu na mieste určenom na vsakovanie. Po vykopaní záhrady do požadovanej hĺbky a tvaru je možné na zlepšenie vlastností pôdy pridať záhradnícky kompost (treba s ním počítať pri stanovení hĺbky).
Dažďová voda priteká z pevných plôch do záhrady buď po povrchu, alebo pod ním. Jeho vyústenie treba zabezpečiť vrstvou kameňa, ktorý zabráni vyplavovaniu hliny z okrajov záhona. Po rozmiestnení vybraných rastlín sa môže začať s ich sadením. Čerstvá výsadba bude vyžadovať občasnú údržbu – za sucha je nutné mladé rastliny zavlažovať, prípadne odstraňovať burinu. Po zapojení je spoločenstvo rastlín viac-menej sebestačné.
Dažďové záhrady
isifa/shutterstock
Výhody dažďovej záhrady
- Zmierňuje horúčavu počas letných mesiacov (vyparená a pozbieraná dažďová voda v záhrade zníži teplotu v priemere asi o 2 °C).
- Zvyšuje vlhkosť vzduchu na pozemku.
- Znižuje prašnosť a výskyt alergénov v ovzduší.
- Zachytená dažďová voda má praktické využitie na polievanie.
- Ušetrí financie (výdavky na odkanalizovanie dažďovej vody).
- Zmiernňuje riziko povodní.
- Zvyšuje zásoby podzemných vôd.
- Nevytvára podmienky pre stojatú vodu, takže sa netreba obávať komárov.
- Vytvorí útočisko pre voľne žijúce živočíchy vrátane vtákov a motýľov.
- Vráti vodu do malého vodného cyklu (strecha jedného rodinného domu prispeje každý rok k úbytku cca 100 m3 vody).
- Vytvorí unikáty ekosystém, ktorý môže byť zároveň estetickým skvostom záhrady.
„Dažďová záhrada môže byť nádherným klenotom na vašom pozemku a vhodným priestorom na relax, ktorý zároveň chráni kvalitu vodných zdrojov vo vašom okolí.“
Natália Polesňáková, záhradná architektka
Vhodné druhy rastlín
Výber rastlín do dažďových záhrad nie je jednoduchý, keďže budú vystavené extrémnym podmienkam. V období dažďov musia odolávať dočasnému zamokreniu a v období sucha nedostatku vlahy. Medzi použiteľné druhy môžeme začleniť mnohé trvalky, trávy a kry: astilba čínska (Astilbe chinensis), vrbica (Lythrum salicaria), rudbekia žiarivá (Rudbeckia fulgida), agastacha anízová (Agastache foeniculum), astra novoanglická (Aster novae-angliae), jazyčník (Ligularia ,The Rocket’), puškvorec obyčajný (Acorus calumus), sitina rozložitá (Juncus effusus), proso prútnaté (Panicum virgatum), kosatec žltý (Iris pseudacorus), konopáč (Eupatorium maculatum) a dalšie.
K2N LANDSCAPE
Katka, Kristýna a Natália sú absolventky záhradnej a krajinnej architektúry na Mendelovej univerzite v Brne a zakladateľky ateliéru K2N LANDSCAPE. Navrhujú záhrady s využitím súčasných ekologických princípov.
TEXT: K2N LANDSCAPE a KATARÍNA PAUKEJE
FOTO: Isifa/shutterstock a archív firiem ZDROJ: časopis Môj dom 6/2018
