Unikátna premena 200-ročnej kamennej maštale vyráža dych

Linescio je jednou z tých prastarých horských dediniek v kantóne Tessin, kde ešte bývajú aj pôvodní obyvatelia, nielen letní hostia. Sú tu rodiny, ktoré sú s týmto miestom späté už stovky rokov – a vzťahy medzi nimi sú takisto tradične priateľské alebo nepriateľské. K cudzím sa však správajú ústretovo a priateľsky. Túto otvorenosť zažili aj architekti z ateliéru Buchner Bündler Architekten, ktorí sa rozhodli, že v odľahlom údolí Val Rovana pretvoria starú maštaľ na letné sídlo. „Miestni ľudia nás počas stavebných prác veľmi ochotne ubytovali vo svojich domoch,“ spomínajú architekti. „Varili nám a všetci sa tešili, že sa niekto ujal tejto ruiny.“

Stará maštaľ zmenená na letné sídlo
MARTIN GUGGISBERG

Obvodové múry a strechu starej kamennej stavby prestavba vôbec nezmenila – ostali v pôvodnom stave. Zvyšky malty na suchom kamennom murive naznačujú, že kedysi bolo omietnuté.

Stará maštaľ zmenená na letné sídlo
MARTIN GUGGISBERG

Kamenné stĺpy sú zvyškami pergoly, po ktorej sa kedysi popínal vinič. Obraz Madony namaľovaný na susednom dome svedčí o tom, že oblasť je prevažne katolícka.

Stará maštaľ zmenená na letné sídlo
MARTIN GUGGISBERG

Úzka cestička lemovaná kamennými múrikmi vedie pomedzi staré poľnohospodárske budovy.

Daniel Buchner a Andreas Bründler objavili starú kamennú budovu náhodou na výveske istej realitnej kancelárie v Locarne. V nasledujúcich týždňoch sa k myšlienke na opustenú maštaľ neustále vracali, a keď boli znovu v kantóne Tessin, zariadili si všetko tak, aby im ostal čas zájsť aj do Val Rovana, bočnej doliny údolia Maggia. Bolo to v marci a údolie bolo ešte pusté a nevľúdne – jediné, čo už kvitlo, boli magnólie. Stará maštaľ stála v nehostinnej kamenistej krajine, kde ticho narúšali iba vietor a zurčiaca riečka Rovana pretekajúca cez neďalekú roklinu. „Ocitli sme sa v úplne inom svete. Po desiatich minútach na tomto mieste sme sa cítili ako znovuzrodení.“

Stará maštaľ zmenená na letné sídlo
MARTIN GUGGISBERG

Pohľad z bočného údolia Val Rovana do doliny Maggia.

Stará maštaľ zmenená na letné sídlo
MARTIN GUGGISBERG

Stará kamenná stavba síce ostala zvonka nedotknutá, pôvodné hospodárske priestory v jej vnútri však nahradila samostatná betónová stavba, ktorá sa celá realizovala priamo na mieste. Nový obsah z nového materiálu je podobne asketický ako ten pôvodný.

Stará maštaľ zmenená na letné sídlo
MARTIN GUGGISBERG

Dvere, kedysi sprístupňujúce priestor na ukladanie sena, dnes vedú k miestu na spanie nad kozubom.

Moment rozhodnutia

Budova niekdajšej maštale celkom opantala myseľ oboch architektov, a tak sa do Linescia vybrali v máji znovu. Zmena bola obrovská. V priebehu niekoľkých týždňov si dedinku podmanila jar. Tam, kde bola predtým pustatina, narástla ozajstná džungľa. Okolo kamennej maštale vypučala obruč bujných kríkov, všetko sa zelenalo a kvitlo. Netrvalo dlho a obaja architekti znova zažili ten známy pocit znovuzrodenia a všetko opäť ovládol blahodarný pokoj. Rozhodli sa, že starú maštaľ kúpia.
Celé leto odstraňovali z budovy a z jej okolia kríky a burinu. Celé dni klčovali malinčie, odnášali staré dosky a seno. Za jej múrmi našli aj kalendár z roku 1958 – dôkaz, že ju už 50 rokov nikto nevyužíval. Bolo načase oživiť ju.

Stará maštaľ zmenená na letné sídlo
MARTIN GUGGISBERG

Betónový komín a sklenené dvere do záhrady sú jedinými zvonka viditeľnými dôkazmi nového života v dvestoročnej budove.

Stará maštaľ zmenená na letné sídlo
MARTIN GUGGISBERG

Výklenok za kozubom poskytol priestor na minimalistickú kúpeľňu – na umývadlo vytvorené zárezom v betónovej stene a toaletu.

Stará maštaľ zmenená na letné sídlo
MARTIN GUGGISBERG

Vysoké úzke otvory v nových stenách korešpondujú s dverami a oknami pôvodnej stavby. Za dubovými okenicami sa otvára nielen výhľad von, ale aj pohľad na pôvodné steny a zachované okná a dvere. (pohľad z vyvýšeného miesta na spanie)

Pomaly sa odkrývala pôvodná štruktúra asi 200 rokov starej kamennej stavby. Jej spodná časť sa zarezávala do strmého svahu a kedysi slúžila ako maštaľ. Nad ňou bola jediná obytná miestnosť – bez vykurovania a vodovodu, ktorá sa pravdepodobne využívala na prenocovanie čeľadníka. V najvyššie položených priestoroch sa skladovalo seno a sušila časť úrody. Drevená prístavba na kamennom sokli, situovaná kolmo na maštaľ, slúžila ako stodola – najmä na uskladnenie sena a sušenie plodov.

Nový obsah starých múrov

„Chceli sme, aby sa zachoval pôvodný archaický ráz priestorov,“ vysvetľuje Daniel Buchner. Rozhodnutie pretvoriť objekt na letné bývanie umožnilo neriešiť vykurovanie, okná a izoláciu, takže zvonka ostala pôvodná stavba úplne nedotknutá. Vnútorné vybavenie naprojektovali úplne nové, ale rovnako jednoduché a surové. „Bežné požiadavky na bývanie sme zredukovali na elementárne,“ vysvetľuje architekt, „obývací priestor, výklenok na spanie a kozub.“ Do starého obalu sa architekti rozhodli vložiť nové, autonómne vnútro. Betón, ktorý na to použili, liali vrstvu za vrstvou cez otvorenú strechu.

Stará maštaľ zmenená na letné sídlo
MARTIN GUGGISBERG

Kus žuly slúži ako schod k novým dverám spájajúcim obytný priestor so záhradou.

Stará maštaľ zmenená na letné sídlo
MARTIN GUGGISBERG

Do zachovaných vonkajších múrov starého kamenného domu vstavali nové z betónu, ktorý pôsobí rovnako archaicky.

Stará maštaľ zmenená na letné sídlo
MARTIN GUGGISBERG

Introvertná budova má iba jedny nové dvere – sklenené v oceľovom ráme –, ktoré zároveň poskytujú výhľad na panorámu údolia. (stolička: Inch Furniture)

Nová stavba z pôvodnej „vytŕča“ len na dvoch miestach: jedným sú sklenené dvere do záhrady, ktoré zároveň poskytujú panoramatický výhľad, druhým je betónový komín kozuba siahajúci vysoko nad pôvodnú kamennú strechu. Do susednej budovy – zrubovej prístavby s kamennou podnožou, čo bola kedysi stodolou – vedie nový priechod. Architekti v tomto priestore otvorenom k sadzami začiernenej streche vytvorili „kuchyňu“ (do betónovej platne vložili drez) aj „kúpeľňu“. Celé kúpeľňové vybavenie tvorí iba betónová vaňa zapustená do podlahy a vysoká rúra, ktorá je akousi zjednodušenou verziou sprchy.

Stará maštaľ zmenená na letné sídlo
MARTIN GUGGISBERG

Kuchyňa v prístavbe je zredukovaná na nevyhnutné minimum. Pracovná doska aj drez sú vytvarované z betónu.

Stará maštaľ zmenená na letné sídlo
MARTIN GUGGISBERG

Kolmo na kamennú maštaľ je pristavaná zrubová stodola tak, že spolu vytvárajú malý dvor. Drevená dostavba s kamennou podnožou slúžila kedysi na skladovanie sena a sušenie plodov.

Architektov spočiatku desila predstava, že budú stavať na veľmi strmom svahu, no miestni remeselníci sú na to zvyknutí. „Majú menšie a ľahšie stavebné mechanizmy, ktoré sa mohli prenášať helikoptérou a v neschodnom teréne sa s nimi dalo šikovne manévrovať,“ vysvetľuje Andreas Bündler.

Vyrovnaní so zubom času

V závere stavebných prác sa pred vysoké úzke otvory betónovej stavby namontovali okenice z dubového dreva, cez ktoré sa nový priestor otvára smerom k pôvodným oknám a dverám. Pri pohľade zvonku sa takmer nič nezmenilo. Možno až na to, že teraz sa dá do niekdajšej maštale bez problémov vojsť. Staré múry naďalej ohlodáva zub času, a to architektom vyhovuje. Starý dom tak bude ešte po mnohé zimy bičovať ľadový vietor a mnohé letá sa bude pražiť na horúcom slnku, kým sa jedného dňa nerozpadne… a na jeho mieste sa objaví archaická betónová stavba.

Stará maštaľ zmenená na letné sídlo
MARTIN GUGGISBERG

Kúpeľňa má atmosféru prastarej svätyne. Tam, kde sa kedysi sušili gaštany, architekti osadili zapustenú betónovú vaňu so zjednodušenou verziou sprchy – voda tu tečie z vysokej rúry.

Buchner Bründler Architekten, Bazilej, Švajčiarsko
Daniel Buchner, Andreas Bründler
www.bbarc.ch

TEXT: Mirko Beetchen, BERGDORF AG 
FOTO: Martin Guggisberg 
Zodpovedná redaktorka: Erika Kuhnová