Štíhly, a napriek tomu nulový aj pohodlný
Celkom iný nulový dom nájdeme o 500 km južnejšie, v treťom najväčšom škótskom meste Aberdeen, ktoré leží na východnom pobreží pri Severnom mori. Dom Sigma Home je atypicky úzky a vysoký, autori ho úmyselne koncipovali ako trojposchodový mestský dom. Od bežných domov ho na prvý pohľad odlišujú tri malé veterné turbíny na streche, hlavné triumfy sú však ukryté v jeho vnútri.
Jeho tvorcovia sa zámerne snažili vytvoriť koncept domu vhodný pre mestské centrá, pretože ide o oblasti, v ktorých možno v budúcnosti dosiahnuť veľké úspory energie aj zníženie produkcie CO2. Stavba je navrhnutá tak, aby spĺňala kritériá nulovej produkcie oxidu uhličitého.{R1}
Zelená energia sa získava pomocou solárnych kolektorov, fotovoltických panelov a veterných turbín. Všetky steny aj strecha majú tepelnú izoláciu spĺňajúcu tie najprísnejšie kritériá. Solárny komín a riadené vetranie s rekuperáciou zabezpečujú dostatočný prívod čerstvého vzduchu pri minimálnej potrebe energie; vysoká účinnosť aplikovaných systémov sa docielila aj vďaka výbornej vzduchotesnosti stavby. Na dosiahnutie minimálnej potreby energie je dom vybavený kvalitnými nízkoenergetickými spotrebičmi a osvetlením.
Sigma Home – dom s nulovou produkciou CO2 v škótskom Aberdeene
Dom je koncipovaný nielen ako energeticky sebestačný, ale aj ako ekologický a neutrálny vo vzťahu k produkcii oxidu uhličitého. Na jeho stavbu sa preto vo veľkej miere použilo drevo z obnoviteľných zdrojov a pri výstavbe sa kládol dôraz na minimálny transport materiálu. Takzvaná sivá, teda odpadová voda zo spŕch a umývadiel, ktorá neobsahuje fekálie ani moč, sa recykluje a využíva na splachovanie toaliet. Sprcha aj vodovodné batérie sú úsporné, práčka spĺňa kritériá ekologickej prevádzky s minimálnou spotrebou vody. Na jednoduchšie recyklovanie odpadu má dom tri zabudované kontajnery. Nezabudlo sa ani na bezpečnosť obyvateľov – napríklad v prípade požiaru sa spustí automatický požiarny systém s rozstrekovačmi.
Na návrhu sa podieľal tím architektov a dizajnérov s cieľom vytvoriť prototyp domu, ktorý by svojou variabilitou mohol vyhovieť požiadavkám a vkusu rôznych majiteľov. Dôraz sa kládol na moderné poňatie s otvorenými priestormi, ktoré však možno v prípade potreby ľahko rozdeliť podľa želaní obyvateľov.
Prierez jednotlivými podlažiami domu Sigma Home s návrhom rozloženia miestností
1 – spálňa, 2 – balkón, 3 – spálňa, 4 – obývačka, 5 – kuchyňa / jedáleň, 6 – šatňa, 7 – slnečná terasa, 8 – pracovňa / spálňa, 9 – priestor pre rodinu
Dánska nulová cesta
Optimálny návrh budovy musí obsahovať všetky aspekty „obývateľnosti“ – tepelnú pohodu, vetranie a osvetlenie. Splnenie všetkých týchto kritérií bolo cieľom projektu spoločnosti VELUX – Model Home 2020, ktorý nadväzuje na experimentálne projekty CO2 neutrálnych prefabrikovaných nadstavieb SOLTAG a ATIKA. Projekt zahŕňa šesť nulových domov, ktoré budú určitý čas prístupné verejnosti a neskôr obývané. Budú to vlastne skúšobné laboratóriá, kde sa budú jednotlivé parametre, princípy a postupy skúmať v reálnom prostredí. Domy vychádzajú zo znalostí energeticky pasívnej výstavby, okrem požiadavky na energetickú nenáročnosť však kladú dôraz aj na maximálny užívateľský komfort obyvateľov a ohľaduplnosť k životnému prostrediu (celkové množstvo emissí CO2). Tri domy už sú dokončené (dva v Dánsku a jeden v Rakúsku), ďalšie sú vo fáze výstavby a plánovania (Nemecko, Spojené kráľovstvo a Francúzsko).
Nulový dom v dánskom Arhuse – projekt Model home 2020
Prvým dokončeným bol Dom pre život v Dánskom Arhusu. Dynamická obalová konštrukcia umožňuje prispôsobiť dom životu jeho obyvateľov a súčasne aj premenám ročných období. Interiér je maximálne preslnený – plocha okien predstavuje až 40 % podlahovej plochy, pričom všetky miestnosti majú okná orientované aspoň na dve svetové strany, aby mohli lepšie využívať potenciál slnečnej energie. Dom je vybavený automatickým systémom riadeného tienenia a vetrania, ktorý je napojený na domovú meteorologickú stanicu tak, aby sa dosiahla tepelná pohoda, pohodlie obyvateľov aj úspory energie. Energetická koncepcia obsahuje fotovoltické články, solárne kolektory a tepelné čerpadlo. Riadené vetranie sa bude podľa plánu využívať iba počas troch zimných mesiacov, po zvyšok roka sa obyvatelia spoľahnú na prirodzené vetranie.
Dom pre život je postavený ako drevostavba, všetky použité materiály sa vyberali s ohľadom na emisie CO2, ktoré sa vyprodukujú pri ich výrobe. Celková spotreba energie je minimalizovaná a pokrytá obnoviteľnými zdrojmi inštalovanými v dome – podľa výpočtov energetickej bilancie dom vráti naspäť do siete energiu potrebnú na jeho výstavbu a výrobu materiálov, z ktorých je postavený, približne za 30 rokov.
V súčasnosti obýva dánsky nulový dom štvorčlenná rodina, ktorá má počas svojho ročného pobytu hodnotiť komfort bývania a spokojnosť s energetickým systémom. Zároveň sa merajú parametre prostredia aj spotreba energie. Výsledky štúdie budú známe v druhom polroku tohto roku.
Podobne ako sa v dnešnej výstavbe postupne uplatňujú pasívne domy, budeme sa zrejme v budúcnosti čoraz častejšie stretávať s nulovými domami. Uvedené príklady týchto domov naznačujú, že ich tvar, podoba aj koncept môžu byť veľmi rôzne. A keďže sa u nás s podobnou výstavbou ešte ani nezačalo, bude rozumné brať si príklad zo zahraničných štúdií a neopakovať rovnaké chyby.
Aberdeen – plánovanie verzus realita Testovanie domu po dokončení stavby a štúdie počas niekoľkých mesiacov jeho prevádzky priniesli zaujímavé zistenia. Ukázalo sa, že napriek starostlivému vedeniu stavby nedosahujú niektoré tepelnotechnické parametre domu požadované hodnoty. Problémové boli vzduchotesnosť, straty tepelnými mostmi a všeobecne konštrukčné nepresnosti, ktoré v súčte významne zvyšovali tepelné straty. Tieto problémy sa museli spätne riešiť, čo znamenalo veľkú časovú aj finančnú záťaž. Tiež sa zistilo, že mikroenergetické systémy na získanie obnoviteľnej energie (napríklad veterné turbíny na streche domu) nie sú veľmi energeticky efektívne. Štúdia poukázala aj na konflikt medzi systémami automatického riadenia domu a správaním užívateľov. Problematickým sa ukázalo najmä vetranie – obyvatelia často uprednostnili energeticky neefektívne prirodzené vetranie oknami pred riadeným vetraním, ktoré sa im zdalo málo účinné. Obyvatelia tiež neboli spokojní s funkčnosťou úsporných toaliet a niektorých prvkov osvetlenia. Naopak, veľmi spokojní boli s priestorovým usporiadaním domu a kvalitou vnútorného prostredia (akustické parametre, osvetlenie, tepelný komfort). Záverom pre budúcu výstavbu tohto typu domov bolo odporúčanie zamerať sa viac na energetickú úspornosť a menej na ekologické aspekty a zníženie produkcie oxidu uhličitého, ktoré by sa mali riešiť skôr v globálnom meradle. Popri úsporách energie by sa pri stavbe domu nemalo zabúdať ani na individualitu jeho budúcich užívateľov, preto je dobré už pri návrhu technických systémov zohľadniť ich preferencie a želania. |
Poznámka autorky
Pri zbieraní podkladov na tento článok som vo väčšine prípadov komunikovala s obyvateľmi nulových domov, ktorí zároveň stáli pri zrode daného projektu alebo sú jeho autormi. Všetci sú horlivými ochrancami životného prostredia, pri dome pestujú vlastnú zeleninu, v domácnosti používajú ekologické čistiace prostriedky, prednostne využívajú hromadnú dopravu, bicykel alebo elektromobil napájaný energiou z obnoviteľných zdrojov… A všetci o svojom dome hovoria nadšene – o tom, ako ich hreje nielen obnoviteľná energia, ale aj vedomie, že žijú ekologicky. Zároveň si však počas bývania v nulovom dome uvedomili, aká dlhá cesta k ekologickej energii nás ešte čaká a akým malým zrnkom v púšti je ich nulový dom. Táto úvaha sa týka aj nás, ak si uvedomíme, že možno už o 20 rokov budeme povinne stavať domy v nulovom štandarde.
ZDROJ: časopis môj dom JAGA GROUP, s.r.o.