Moderne v malom
Niekedy sa stane, že po rokoch sa niektorí jedinci zariaďujú nanovo. „Keď nanovo, tak som chcel v novostavbe,“ zaspomínal si Viktor. Nakoniec bol byt starší a menší – taký, ktorý sa pôvodne našiel pre babičku. V pokojnej štvrti v zástavbe z 50. rokov. Kto chce v takom bývať moderne, musí rátať s kompletnou rekonštrukciou
Byt už mal vo vlastníctve, keď sa stará mama zariekla, že ona do iného nepôjde. Tak šiel Viktor. Napokon, vždy myslel na to, že by sa rád vrátil do tej časti mesta, kde vyrástol. Panelákového sídliska sa mu nežiadalo a na rozdiel od bytu v novostavbe tu sa dostal do známych končín. Do okien sa mu pozerá zeleň stromov a električky sa pripomínajú iba slabou ozvenou.
Domov si buduje každý po dlhé roky, niekedy ani nezbadá, koľko vecí pribudlo, čo z nábytku je ešte naozaj potrebné a čoho je priveľa. Keď sa začne na zelenej lúke alebo skôr v starom, rokmi zastaranom byte, je to príležitosť na nový pohľad na bývanie. Keď sa domáci pán celkom zžil s predstavou, že tu bude bývať, začali mu prekážať priečky, staré dvere, zničené podlahy a vôbec – rozhodol sa, že napriek menšej obytnej ploche bude jeho domov pôsobiť priestranne, svetlo a pritom útulne.
Keď má niekto jasnú predstavu
„Vedel som, čo potrebujem a ktorých stien by som sa rád vzdal. Na začiatku ma rozladila malá obývačka so susediacim predpotopným kuchynským ‚slížom‘. Malá toaleta s malou kúpeľňou – to už nikto nechce, ak nemusí. Nevymyslel som nič nové, ale myslím si, že v takýchto malých bytoch je najlepším riešením spojiť celý spoločenský priestor jedným architektonickým zámerom a určite otvoriť dispozíciu, koľko sa len dá. Mám rád časopisy o bývaní, tak som sa inšpiroval.
Inšpirácia je jedna vec, ale začať búrať bez statika a skúseného architekta považujem za zbytočné riziko. V tomto smere som si rád nechal poradiť. Architektke som vysvetlil svoju predstavu a ona dotiahla dispozíciu bytu do konečnej podoby. Vysvetlili sme si, čo sa dá a nedá vykonať s jednotlivými konštrukciami,“ spomína majiteľ. Nastala klasická situácia: keď sa začalo hýbať podľa projektu so stenami, v celom priestore vzniklo jedno veľké stavenisko.
Postupne sa vystriedali všetci remeselníci. Rozvody elektriny už aj tak nepostačovali súčasným potrebám človeka, ktorý si občas navarí, niekedy pozve väčšiu spoločnosť a inokedy si prinesie prácu domov. Apropo, kamaráti. Tí sa čudovali nielen šikovne zariadenej malej kuchyni, ktorá vymenila jednoduchú linku za novú, postavenú na celú šírku miestnosti súbežne s barovým pultom, ale aj peknému priechodnému bytu.
„Sám som s priateľkou prekvapený, koľko ľudí sa u mňa stretlo v obývačke pri spoločnej zábave, a pritom si neprekážali. Navyše, mám rád, keď pripravujem pohostenie a vidím na svoje návštevy, môžem sa s nimi nerušene rozprávať,“ pripomína Viktor a obracia sa ku kávovaru, v ktorom pre nás pripravil raňajšiu dávku kofeínu. Zatiaľ sa pýtam na tri svietidlá, ktoré vyzerajú naozaj súco. Vyberal si ich sám. Nehľadal špeciálne dizajnérske kúsky, skôr chcel niečo jednoduchšie a aby sa svietilo teplým svetlom.
Krémový korpus dvierok kuchynského nábytku a niekoľko sklených akcentov na výklopných dvierkach horného radu skriniek si celkom rozumejú s moderným dizajnom antikorových elektrospotrebičov. Čo sa dalo, to sa vstavalo, vrátane umývačky riadu a chladničky. Elektrická rúra s mikrovlnkou sú osadené na stred v svetlej kompaktnej nábytkovej stene, ktorá opticky neuberá z priestoru a pritom uskladní množstvo kuchynského a jedálenského náčinia.
Vanilkový krém a pomarančObývačku s kuchyňou dala dokopy tmavšia plávajúca podlaha s povrchovou úpravou z čerešňového dreva. Na nej sa vynímajú biele a krémové odtiene sedacej súpravy, koberca a ostatného zariadenia. Hlavný farebný a tvarový akcent do priestoru vniesla komoda, o ktorú vraj v predajni nebol veľký záujem. „U nás sa ešte stále niektorí ľudia boja kúpiť kus nábytku, ktorý nie je z prírodného dreva alebo v neutrálnom vyhotovení. Ja som mal vždy rád takéto farby, tak prečo nie?
Priateľka potom dokúpila vankúše na sedačku vo farbe štvorcov na nábytku, a aj keď sa to nezdá, tie dva obrazy, ktoré so mnou putujú, neboli prikúpené k zariadeniu, ale prirodzene sem sadli,“ priznáva Viktor. Dopijem kávu, zhodnotím, že i zdravo vyzerajúca rybička v guľatom akváriu farebne ladí. Potom sa predsa len odhodlám a pýtam sa, či sa môže fotiť aj v ostatných častiach bytu.
„Samozrejme, iba ma trápi, že v kúpeľni remeselníci na niekoľkých miestach urobili amatérsku robotu. Okrem nevyriešeného prechodu medzi vaňou a stenou nedotiahli ani rohy obkladaných stien. Sklobetónový roh by som si tiež predstavoval lepšie vyriešený, ale v každom prípade kus presvetlenej priečky bol dobrým nápadom. Podobne sme to urobili aj v chodbe nad šatníkom, a tak sa do vnútorných priestorov bytu dostane niečo z denného svetla.“
Svetlá kúpeľňa predsa len pôsobí príjemným dojmom. Farebný vodorovný trojrad obdĺžnikových obkladačiek ukladaných „na ležato“ pripomína Viktorovi vodnú hladinu. Takto minimalisticky si pripomína svoje letné výpravy za jachtingom. Kým Dano fotí spálňu s rovnakou podlahou, aká je v celej spoločenskej časti bytu, domáci mi vysvetľuje, aké je to výborné, že má dva poriadne veľké šatníky. Za zrkadlovými posuvnými dverami miznú všetky veci, ktoré momentálne nepotrebuje. Asi aj my pôjdeme. Dofotené, dopovedané.
Opýtali sme sa Ing. arch. Ireny Dorotjakovej na spôsob, akým sa postupovalo vo Viktorovom byte: “Pôvodne išlo o menší klasický dvojizbový byt s kuchyňou, kúpeľňou a WC v staršom tehlovom dome. Návrh rešpektoval skutočnosť, že v byte budú bývať dvaja ľudia. Minimalizovali sa zbytočné chodbové priestory, v duchu súčasného trendu sa spojila obývacia izba s kuchyňou cez jedáleň do širšieho obývacieho priestoru. Do kuchyne sa prechádza len cez obývačku, avšak pri dvoch obyvateľoch bytu také čosi nemôže byť problémom. V kuchyni bolo možné oddeliť do celku vysokú časť (rúru, chladničku, špajzovú skriňu) od ostatnej linky. Po spojení WC s kúpeľňou a komorou vznikla priestranná nová kúpeľňa vrátane WC. Vďaka zamurovanému otvoru do kuchyne z chodby bolo možné z chodbovej strany urobiť zabudovanú skriňu pre vrchné ošatenie, pričom chodba je tu presvetlená zhora. Sklobetónové kocky presvetľujú aj kúpeľňu. Spálňa bola už pôvodne priestranná, a tak sa do nej bez problémov umiestnili okrem postele šatníková stena a príležitostný pracovný kút. Účasť architekta spočívala v koncepcii, v architektonickej štúdii vo väzbe na stavebné úpravy, pričom detaily a celé interiérové zariadenie bolo už v réžii investora.” |