Dom zo slamy: Tradičná technológia budúcnosti

Stavať ekologicky

Podtitul článku zaváňa paradoxom, ale vychádza zo skutočnosti. Slama, drevo, prútie, trstina a íl boli stavebné materiály používané už na úsvite ľudskej civilizácie. V priebehu posledných storočí slama vymizla asi najviac. Opätovné používanie tzv. ekologických materiálov súvisí nielen s potrebou úspor energií pri prevádzke budov, ale ich hlavné použitie je tam, kde si investor kladie vyššie ciele. Napríklad vytvoriť príjemnejšie a zdravšie vnútorné prostredie domu a zmenšiť ekologickú stopu, ktorú zanecháva výstavba domu, ale aj jeho likvidácia alebo lepšie recyklácia.
 

Domy z týchto materiálov môžu mať minimálne nároky na neobnoviteľné zdroje energií alebo, pretože sú ľahko recyklovateľné, majú dokonca šancu stať sa súčasťou uzatvorených bezodpadových cyklov – ak sa bude poľnohospodárstvo pri svojom rozvoji orientovať aj na iné oblasti, nielen na tony obilia a zemiakov. Môžu sa vrátiť späť do prírody a ich likvidáciou možno naspäť uvoľňovať energiu slnka viazanú v chemických väzbách a dokonca pritom neprodukovať odpad, ale hnojivá na poľnohospodárske využitie.

Tieto materiály pozitívne prispievajú k tvorbe vnútorného, vonkajšieho aj sociálneho prostredia. Predstavujú minimálne riziká z pohľadu zdravotnej škodlivosti alebo negatívneho pôsobenia na človeka. Ich potenciál je aj v oblasti stále nie príliš populárneho odboru s názvom sociálna ekológia. Majú v sebe krásu prírodných živých materiálov, zrozumiteľných cyklov a zákonitostí a zväčša sú vhodné aj na svojpomocnú výstavbu. Majú v sebe čosi ťažko uchopiteľné, čo možno nazvať schopnosťou alebo potenciálom spoluvytvárať teplo domova, osobitosť a vedomie toho, čo, prečo a ako konám v širších súvislostiach. Stačí iba pripomenúť známu globálnu nerovnicu spotreby energetických zdrojov na planéte, ktorá priam nabáda na väčšiu zodpovednosti. To znamená, že 20 % obyvateľov planéty spotrebúva 80 % energetických a 90 % surovinových neobnoviteľných zdrojov. Využívanie ekologických materiálov pri výstavbe sa javí ako síce neveľký, ale dôležitý príspevok osvietených stavebníkov vzhľadom na spomenutú nerovnováhu. A navyše prináša investorom aj nesporné výhody.

Slamená technológia – Mokrá technológia (americký model)

Táto technológia je pomerne populárna v Spojených štátoch. Najstaršie známe a zdokumentované stavby európskeho typu zo slamy pochádzajú z Nebrasky z rokov 1886 – 7, keď tu postavili školu s jednou miestnosťou. Dodnes tu existujú funkčné objekty zo slamy staré zhruba sto rokov, takže nejde o nijaké dočasné stavby. V Amerike sa dnes používajú postupy, ktoré pracujú aj so samonosnými stenami, poskladanými iba z balíkov stiahnutých medzi základ a veniec. V ďalšej fáze sa steny obalia rabicovým pletivom, prešijú viazacím drôtom a omietnu. Tento postup bol vyskúšaný aj v Česku, na prvých kurzoch stavania zo slamy, ktoré sa uskutočnili v Škole obnovy vidieka v Libčevsi.

V priebehu prvého kurzu sa postavili hrubé obvodové múry vysoké 3,6 m, ukončené vencom z dosák, so stropom zo slamokartónových dosák na stropných nosníkoch. Stavba zatiaľ ostala vo fáze výučbového torza. Prvé skúsenosti získavali domáci architekti práve spoluprácou so zámorskými tvorcami. Skupina architektov z amerického Boulderu na čele s Gregom Frantom poukázala na možnosť použitia slamy nielen ako ideálnej izolácie, ale dokonca aj ako konštrukčného materiálu na jednoduché prízemné stavby.

77948

Suchá technológia (rakúsky model)

Dostavba telocvične, vyhotovená v spolupráci s viedenskou univerzitou ako demonštračný projekt podporený z prostriedkov Európskej únie, sa realizovala odlišnou technológiou. Ide o stavbu občianskej vybavenosti, teda o oveľa náročnejší objekt z hľadiska bezpečnostných predpisov. Balíky slamy sú uložené medzi drevenými nosníkmi, vnútorná parozábrana je prekrytá smrekovými biodoskami a vonkajší plášť kryje vodorovné latovanie – dosky s difúznou záveternou papierovou fóliou. Ľahká konštrukcia je pre telocvičňu výhodná, pretože sa rýchlo vyhreje teplovzdušným kúrením.

Riziká a predsudky – Nebezpečenstvo požiaru

Obava z horľavosti slamených stien je síce prirodzená, ale nie až taká opodstatnená. Balíky zlisované a zabudované do konštrukcie majú na horenie nedostatok kyslíka, rovnako ako keby boli steny postavené z kníh. Tie, aj keď sú z horľavého papiera, horia veľmi zle. Pokusný a výskumný ústav mesta Viedne v spolupráci s Technickou univerzitou Viedeň urobil skúšku horľavosti. Na základe výsledkov skúšky splnili testované slamené balíky s priemernou hustotou 90 kg/m³ kritériá triedy horľavosti B2 (normálne horľavé) podľa ÖNORM B 3800.

77947

Preskúšanie stavebnej časti, ktoré sa robilo v rámci tohto projektu, ukázalo, že slamená stena omietnutá z oboch strán (vnútri 2 cm hlinená omietka, vonku 2 cm vápenná omietka – obidve na nosiči z trstiny, alebo vonkajšia s plášťom so záveterným kartónom a doskovým záklopom) má ohňovzdornosť F 90, to znamená 90 minút.

Alergie a plesne

Čistá svetlá slama má veľmi nízky alergický potenciál a neobsahuje takmer nijaké plesne alebo spóry. Astmatici majú problémy iba s plesnivou slamou. Po omietnutí stráca aj nie celkom čistá slama alergický potenciál. Pri omietaní ílovou omietkou sa treba vyvarovať príliš mokrej zmesi, predovšetkým v studených a vlhkých ročných obdobiach.

Vtáky, hlodavce a škodce

Napadnutie slamených balíkov živočíšnymi škodcami nie je v praxi nijakým problémom, je ale veľmi rozšíreným predsudkom. Surovinu, ktorú slama v prevažnej miere obsahuje, t. j. celulózu, dokážu stráviť iba termity alebo dobytok s enzymatickým štiepením celulózy v zložitom tráviacom ústrojenstve. Slama teda nie je pre malé hlodavce a hmyz všetkých druhov príťažlivá. Skúsenosti z realizácie aktuálnych stavieb zo slamy ukazujú, že balíky pre ich dobrú tepelnoizolačnú schopnosť vyhľadávajú myši ako obydlie (podobne ako iné tepelnoizolačné vrstvy). Po dokončení stavby a omietnutí stien a múrov sa zamedzí prienik do prípadných dutín a problém prestáva existovať. Sledovaním sa ukázalo, že hlodavcom sa v stene z lisovaných balíkov nepríjemne pohybuje, pretože cestičky sa v materiáli s vnútorným pnutím uzatvárajú.

Aby sa minimalizovalo riziko vniknutia myší do balíkov slamy v priebehu stavby, platia tie isté pravidlá ako pri zamedzení napadnutia škodlivým hmyzom: minimalizovať obsah zrna v balíkoch;
 

1. dodržať vysokú a rovnomernú hustotu balíkov;
2. čo najmenší podiel obsahu buriny a iných rastlín v balíkoch;
3. balíky treba skladovať v suchu (aj počas stavby);
4. steny treba čo najskôr a kompletne omietnuť.

77943

Slamené balíky a vlhkosť

Hlavným predpokladom je použiť suché balíky slamy! Aby sa zabránilo vysokej vlhkosti v slamených stenách, odporúča sa použiť ľahké parozábrany (hodnota Sd: 6 – 7 m) na vnútornej strane (pri suchej technológii). Hlinené omietky na vnútornej strane domu podporujú vďaka svojim hydrofóbnym vlastnostiam (priťahujú vodu) rozloženie špičkových hodnôt vlhkosti na dlhší časový interval a tým plnia funkciu tzv. parobrzdy. Aby sa mohla vlhkosť vznikajúca v izolačnej vrstve opäť odpariť, musia byť vonkajšia vzduchová izolácia a aj povrch fasády otvorené pre difúziu. A to platí nielen pre omietky, ale aj pre nátery. V konečnom dôsledku ide o to, aby vnikanie vodných pár do izolácie zo strany interiéru bolo minimálne trikrát pomalšie, ako schopnosť odparovať vlhkosť na vonkajšom povrchu steny. Bežné navlhnutie vzdušnou vlhkosťou nie je pre slamu problém, pretože ju dokáže rozvádzať v medzibunkových štruktúrach.

Slama doma

To, že americký model funguje, bolo prekvapivé zistenie, ale bolo jasné, že v stredoeurópskom právnom prostredí je legálne nerealizovateľný. Použitie slamy ako vhodnej izolácie alebo maximálne ako nenosnej výplne je zatiaľ jediný možný realistický záver. Postupne sme pridávali ďalšie realizácie v Ledeniciach, Hostětíne, Litomeřiciach atď. Spolu s libčeveskými kurzmi sme preverili, že o stavanie za slamy je pozoruhodný záujem v celom vekovom aj sociálnom spektre obyvateľov. V roku 1999 po dlhých diskusiách bolo v ČR založené a registrované občianske združenie Ekodům, ktoré dnes rieši omnoho širšie spektrum problémov, než je iba stavanie zo slamy.

77949

Česko-rakúsky projekt Realizácie tepelnej izolácie stien a podkroví v už existujúcich domoch slamenými balíkmi na demonštračných objektoch vychádza z jednoduchej úvahy, že neizolovanými podkrovnými priestormi a stenami dochádza k najväčšiemu úniku energie v staršej zástavbe. Na jednom rodinnom domčeku sa urobila ukážka zateplenia severozápadnej steny. Bolo treba vyriešiť detail sokla, zabezpečiť presah strechy a prechod slamenej izolácie na nároží. Partneri z Rakúska otestovali a schválili použiteľnosť balíkov od miestneho farmára. Tie sa potom zabudovali za vynášací rošt zo strešných lát. Dôležité pritom bolo dôkladne upchať všetky medzery medzi balíkmi. Na rošt sa nainštalovali vrstvy zo záveternej fólie, diagonálneho doskového záklopu s heraklitom a vápennou omietkou vystuženou rabicovým pletivom. Výsledok okamžite zaznamenali majitelia domu aj subjektívne. Aj keď ostatné steny sú izolované iba 30mm polystyrénom, zateplenie tejto neošetrenej a náveternej steny znamenalo, že deň pred inštaláciou izolácie sa večer kúrenie zapínalo na plný výkon, zatiaľ čo po zaizolovaní ostalo nezapnuté.

Druhý objekt riešil náročnejšie úlohy, pretože išlo o oddelenie vykurovaných obytných a nevykurovaných skladových miestností v rámci pôvodne priemyselného objektu mlyna.

Hlavným detailom je riešenie zateplenia stropu pod podkrovím, kde sú typické nosné trámy, ktoré treba zachovať viditeľné. V starších chalupách, kde sú často nízke stropy, nie je ani možné trámy schovávať do izolácie. Rakúski partneri zistili, že najviac energie v starších objektoch uniká práve stropnou konštrukciou pod podkrovím, kde sa kedysi na zimu uskladňovalo seno alebo slama, ktoré sa tu dnes z požiarnych dôvodov (aj keby ho niekto potreboval) skladovať nesmie, a to dokonca ani nad maštaľou.

Po odstránení všetkých vrstiev stropu sa nad nosnými trámami nainštaluje roznášací nosný záklop z vodovzdorných drevoštiepkových OSB dosiek, ktoré po utesnení škár elastickým tmelom a parotesnou páskou plnia aj funkciu parobrzdy. Pretože zateplenie stropu sa týka nezateplených konštrukcií stien, treba na všetky tieto rozhrania vložiť prechodovú izoláciu, bohužiaľ, z polystyrénu, pretože inak by tu hrozilo nebezpečenstvo kondenzácie vlhkosti a tým aj navlhnutia slamy. Potom možno položiť vrstvu slamenej izolácie a dôkladne vyplniť všetky prípadné medzery, najmä na styku v rohoch balíkov. Pochôdznu vrstvu (s priemernou hrúbkou 70 mm) tvorí mazanina so spojivom z vápenného hydrátu (nesmie sa používať cementový poter, pri ktorom je nevyhovujúca difúzia vodných pár), vystužená rabicovým pletivom. Medzi poter a slamu sa položí separačná vrstva kartónu. Podhľad z interiéru tvorí latové podbitie medzi trámami, na doskách je ílová omietka na rabicovom alebo rákosovom pletive.

Oddelenie vykurovaného priestoru vnútri stavby rieši deliaca priečka, ktorá má podobnú skladbu ako strop, nosnú časť však tvoria latové rebríčky a konzolky vynášajúce laty, ktoré nesú vnútorný a vonkajší plášť. Projekt umožnil vyvinúť a overiť technické riešenia pre izolácie vonkajších múrov a stien, vnútorných stien, stropov, podláh a v ďalšej etape rieši aj exteriérové zateplenie vrátane detailov okolo obločnicových okien, ktoré treba osadiť dvojsklom a posunúť do roviny izolácie.

Všetky skladby konštrukcií sú navrhnuté tak, aby mali požiarnu odolnosť 30 minút, ktorá vyplýva z požiadaviek stavebného povolenia na oddeľovanie jednotlivých požiarnych úsekov. Zvláštny dôraz sa kládol na odstránenie všetkých kondenzačných zón na miestach dotyku s nezateplenými konštrukciami.

Quo vadis

Doterajšie skúsenosti ukazujú, že slama ako stavebný materiál síce isto neosloví všetkých stavebníkov, ale môže sa stať plnohodnotným stavebným materiálom pre všetkých uvedomelých investorov so zodpovedným prístupom k životu, schopných globálneho pohľadu aj na takú individuálnu oblasť, akou je výstavba vlastného rodinného domu. Návrat k drevu, hline, slame, konope, pazderiu a iným materiálom kedysi používaným v stavebníctve bežne je celosvetový trend, súčasť ekologického snaženia. V Českej republike a na Slovensku je to však beh na veľmi dlhú trať.