Aby teplá bola teplá

Ak uvažujete o úpravách systému na prípravu teplej vody, treba zvážiť niekoľko faktorov, a to skôr než sa rozhodnete definitívne. Na prvom mieste je výber optimálneho zdroja energie, ďalej nasledujú vhodné technické riešenie a optimálne nadimenzovanie, minimalizácia tepelných strát pri rozvode, celkové skrátenie rozvodov a inštalácia úsporných výtokových armatúr. V ostatnom čase rastie význam alternatívnych zdrojov energie na prípravu teplej vody (využívanie solárnej energie alebo tepelných čerpadiel).

Kedy začať s výmenou

Obnova zdravotnotechnických zariadení a úpravy rozvodov patria medzi významné zásahy do chodu rodinného domu. Preto treba zvážiť ich obnovu a spôsob, akým sa uskutoční. Staré potrubia či úniky vody spôsobené nedostatočným tesnením alebo zhrdzaveným potrubím si vyžadujú obnovu. Úpravy sú nevyhnutné aj vtedy, ak sú potrubia umiestnené pod omietkou v obvodových stenách. Ak zásobníkový ohrievač ohrieva vodu oveľa dlhšie ako kedysi alebo ak voda nemá potrebnú teplotu, zariadenie na prípravu teplej vody treba vymeniť. Alarmujúce je aj to, ak sa ohrievače pri činnosti často vypínajú. Tieto javy zvyčajne nastanú pri tvorbe hrubších vrstiev usadenín v prístrojoch. Inými príčinami môžu byť nevhodný materiál rozvodov, zvýšená hlučnosť, chýbajúce tepelné izolácie, nedostatočný výtok vody z výtokových armatúr, zvýšená tvorba usadenín a pod.

Ako izolovať

Tepelne neizolované alebo nedostatočne izolované potrubia, armatúry a zariadenia na prípravu teplej vody predstavujú významný zdroj strát tepelnej energie. Preto ich treba izolovať minimálne v ľahko prístupných miestach, najlepšie však po celej dĺžke. Vhodná je tepelná izolácia na báze syntetického kaučuku alebo polyetylénu. Rozvody nie je vhodné umiestňovať do obvodových stien z dôvodu vzniku tepelných strát a kondenzácie na potrubiach. Ideálna hrúbka tepelnej izolácie zásobníkových ohrievačov je 80 až 120 mm. Z izolačných materiálov sú vhodné minerálna vlna, syntetický kaučuk alebo polyuretán.

Ústredná alebo decentrálna príprava?

Pri príprave teplej vody sa uplatňujú dve zásadné koncepcie zásobovania – ústredná príprava alebo decentrálna (či už miestna, alebo skupinová). Výber vhodného spôsobu prípravy závisí od konkrétnej situácie – rozmiestnenia „mokrých zón“, dostupnosti jednotlivých energetických zdrojov, výšky investičných nákladov a nákladov na energie. Pri rekonštrukcii či obnove budovy je vhodné zmeniť rozmiestnenie miestností tak, aby „mokré zóny“ boli blízko seba. Tak sa obmedzia nákladné a komplikované riešenia rozvodov, dodatočné vedenie rozvodov v stenách a priečkach či obchádzanie dverí a okien. Navyše tepelné straty rozvodov klesnú na minimum.

Zásobníkové ohrievače

V malých rodinných domoch s jednou alebo menším počtom bytových jednotiek s koncentrovanou „mokrou zónou“ (WC, kúpeľňa, kuchyňa, sprcha, prípadne bazén) sú vhodné systémy s ústrednou prípravou teplej vody. Pri tomto spôsobe sú všetky odberné miesta zásobované teplou vodou z jedného ústredného zásobníkového ohrievača. Možno ho umiestniť do kotolne, ale aj do kuchyne či kúpeľne. Môže stáť vedľa kotla alebo pod ním, prípadne ho možno zavesiť vedľa nástenného kotla. Teplo sa privádza z kotla do ohrievača teplonosnou látkou cez osobitný okruh s čerpadlom (tzv. nepriamy ohrev).

Objem zásobníkového ohrievača pre rodinný dom sa pohybuje od 60 do 300 litrov, pre väčšie rodinné domy s viacerými bytovými jednotkami až okolo 600 litrov. Aby zdroj mohol dodávať teplo buď len na vykurovanie, alebo len na prípravu teplej vody, treba zabezpečiť regulačný program, ktorý umožní prioritne prípravu teplej vody s maximálnym výkonom kotla. Takýmto spôsobom možno zabezpečiť dostatok teplej vody a vykurovanie sa nezhorší. Dôležité je správne dimenzovanie ohrevnej vložky zásobníkového ohrievača, ktoré umožní, aby sa plný výkon kotla prenášal do ohrievanej vody. Tým sa zabezpečí krátky čas na ohrev a zároveň sa zabráni častému zapínaniu a vypínaniu kotla.

Pri predpokladanej budúcej inštalácii, napríklad solárnych kolektorov, treba pamätať na zakúpenie stojatého zásobníkového kombinovaného ohrievača s väčším objemom a s príslušnými vývodmi, ktorý umožňuje dobré rozvrstvenie (stratifikáciu) vody v zásobníku. V takých ohrievačoch je v spodnej časti ohrevná vložka pre nízkopotenciálny zdroj energie (napríklad zo solárnych kolektorov), vo vyššej časti dohrev tradičným zdrojom tepla alebo elektrickou ohrevnou vložkou. Pri prestavbe sa musí myslieť na to, že v budúcnosti bude treba viesť príslušné rozvody (kolektorový okruh a inštalácia pre meranie a reguláciu) k solárnym kolektorom. Objem solárneho kombinovaného zásobníkového ohrievača má byť dimenzovaný na 200 až 600 litrov, resp. tak, aby akumuloval energiu aspoň na dva dni bez dostatočného slnečného svitu.

Inou možnosťou je tzv. zásobníkový ohrievač s priamym ohrevom. V takomto ohrievači sa voda ohrieva teplom, ktoré vzniká spaľovaním plynu v horáku, pričom vznikajúce spaliny odovzdávajú svoje teplo cez stenu ohrievača vode a odchádzajú do komína. Aby sa ohriata teplá voda pri vypnutom horáku zbytočne neochladzovala (v dôsledku prúdenia vzduchu do komína), sú tieto ohrievače vybavené samočinnou klapkou, ktorá uzatvára spalinové potrubie. Určitou nevýhodou je, že v dome treba udržiavať dva plynové spotrebiče (kotol a ohrievač). Tie môžu byť aj elektrické, pričom ohrev zabezpečujú elektrické ohrevné vložky. Tento systém umožňuje aj pripojenie solárneho systému alebo tepelného čerpadla. Oproti iným variantom prípravy teplej vody si však vyžaduje o niečo vyššie investičné náklady. V kombinácii s účinným kotlom, s blízkymi odbernými miestami a s dobre tepelne izolovanými rozvodmi predstavuje veľmi efektívnu alternatívu.

Nástenné kotly

Osobitným prípadom sú napríklad nástenné kotly s tepelným výkonom minimálne 20 kilowattov, v ktorých sú zabudované doskové výmenníky tepla na prípravu teplej vody. Sú schopné zabezpečiť teplú vodu pre jedno až dve odberné miesta koncentrované do jedného priestoru.

Decentralizovaná príprava teplej vody

V niektorých domoch môže nastať situácia, keď treba zásobovať teplou vodou niekoľko odberných miest, ktoré spolu susedia (napríklad kúpeľňu a kuchyňu). V takom prípade možno zvoliť decentralizovaný skupinový systém prípravy buď pomocou malého zásobníkového alebo prietokového ohrievača, alebo prietokového ohrievača s malou nádržou s objemom napríklad od troch do desať litrov. Takéto zariadenia väčšinou pracujú nezávisle od systému vykurovania; teplá voda vyrobená pri prietoku cez ohrievač sa vzápätí spotrebuje. Zásobníkové zariadenia majú pomerne malý tepelný výkon – do 3 kilowattov, objem ohrievača je približne 30 až 150 litrov. Elektrické prietokové ohrievače určené napríklad pre komfortné sprchy majú pomerne vysoký príkon, približne 18 až 28 kilowattov. To si vyžaduje osobitné elektrické okruhy a môže spôsobovať komplikácie z hľadiska nárazového odberu elektrickej energie. Malé prietokové ohrievače, ktoré slúžia iba na prípravu teplej vody pre umývadlo alebo drez, majú tepelný výkon 2 až 6 kilowattov.

Ak sú jednotlivé „mokré zóny“ vzdialené od seba alebo sa niektoré výtokové armatúry používajú iba občasne (napr. kúpeľňa využívaná počas bežného chodu domácnosti a vzdialená kúpeľňa pre hosťovskú izbu), používa sa riešenie s decentralizovanou miestnou prípravou teplej vody. Taký rozvod nie je priveľmi nákladný a potrubie s teplou vodou nezapríčiňuje zvýšené tepelné straty. Teplá voda sa ohrieva pre odberné miesto vždy v samostatnom zariadení – zvyčajne sú to otvorené beztlakové malé zásobníkové ohrievače s objemom 3 až 5 litrov alebo elektrické prietokové ohrievače. Väčšinou slúžia pre jedno odberné miesto, napríklad pre umývadlo. Pri vani či sprche by mal byť prietokový ohrievač s väčším tepelným výkonom alebo zásobníkový ohrievač.

Plynové prietokové ohrievače

Prietokové ohrievače môžu byť aj na zemný plyn. Dokážu zásobovať dve až tri odberné miesta (umývadlo, sprchu a drez). Niektoré nové typy majú modulované horáky, ktoré umožňujú pružne reagovať na požadovaný prietok vody a dosahujú konštantnú teplotu odoberanej teplej vody, čím sa znižuje spotreba plynu aj vody. Plynové ohrievače v systémoch ústredného alebo decentrálneho zásobovania vyžadujú odvod spalín (zväčša do komína) a zároveň aj zodpovedajúci prívod vzduchu na spaľovanie. Investičné náklady na plynové prietokové ohrievače sú o niečo vyššie ako pri elektrických prietokových ohrievačoch. Na druhej strane majú menšie prevádzkové náklady. V porovnaní so zásobníkovým ohrevom je prietokový ohrev podstatne menej náročný na priestor. Nevýhodou tohto zariadenia je jeho citlivosť na kvalitu vody. Neupravovaná voda rýchlejšie zanáša výmenník vodným kameňom, po niekoľkých rokoch môže prístroj zostať nefunkčný.