Osvedčili sa vám vyvýšené záhony? Aké sú ich výhody a úskalia?

Výhody a úskalia vyvýšených záhonov

Kvalitu pôdy môžeme postupne zlepšiť pridávaním organických hnojív (kompostu alebo uležaného hnoja). Ide však o dlhodobý proces, navyše, v prvých rokoch veľkú zmenu nepocítite. A práve toto obdobie sa dá preklenúť budovaním vyvýšených záhonov.

Nevysádzajte špenát, šalát, červenú repu, reďkovky, mangold (tieto druhy vo zvýšenej miere akumulujú dusík). Ideálnou prvou zeleninou sú uhorky, tekvica, hlúboviny (kaleráb, karfiol, kapusta, kel), paradajky, papriky alebo zeler. V ďalšom roku to môže byť mrkva, šalát a iné druhy, ktoré nie sú až také náročné na živiny.

Skôr než si bližšie predstavíme ich hlavné výhody či nevýhody, je dôležité ujasniť si, čo vyvýšené záhony sú a čo nie. Mnohí si pod vyvýšenými záhonmi predstavia veľké záhradné kvetináče. Ide však často len o vyvýšené nádoby na kvety či rastlinky s pevným dnom, ktoré bráni vypadnutiu pôdy.

Dno kvetináča je obvykle roštové, vyplnené polopriepustnou látkovou bariérou, ktorá umožňuje pôde odvodnenie. Sú výbornou voľbou, ak chcete terasu dotvoriť zeleňou vo výške očí alebo ak potrebujete s kvetináčmi často hýbať a meniť ich umiestnenie.

Vyvýšené záhony však dno nemajú; sú otvorené do zeme. Tým umožňujú koreňom rastlín čerpať výživné látky i vodu priamo z pôdy. Môžu mať rôzne tvary a veľkosť a môžete na ne použiť rôzne materiály – drevo, kameň, starú tehlu či moderné tvárnice. Premysleným dizajnom (aj po technickej a funkčnej stránke) dokážete zo zeleninovej záhrady vytvoriť umelecké dielo.

V prvom roku je pestovateľská vrstva pôdy najbohatšia na živiny a dusík.ISIFA/SHUTTERSTOCK

Výhody vyvýšených záhonov

1. K záhonu je ľahký prístup zo všetkých strán, pri obrábaní pôdy sa nemusíte toľko zohýnať.
2. Rastlinky vo vyvýšenom záhone nie sú náchylné na prízemné mrazíky, steny záhon prehrievajú.
3. Rastlinky sú chránené pred hrabošmi, krtmi a inými škodcami.
4. V zime substrát dokonale premrzne a mráz zlikviduje značnú časť zárodkov chorôb aj rozmnožených škodcov.
5. Vďaka výške záhona sa k rastlinkám nedostane toľko buriny.
6. Rastliny sa nebudú nekontrolovateľne rozrastať mimo záhona.
7. Na jar umožňuje záhon skoršie pestovanie plodín a aj získanie skoršej úrody (v záhone je oproti okolitej pôde
   o 5 až 10 °C vyššia teplota).
8. Záhrada získa nový vzhľad, vyvýšený záhon môžete poskladať do rôznych tvarov.

Nevýhody vyvýšených záhonov

1. Výroba záhonov je náročná na prácu i čas. Na úspešné pestovanie rôznych druhov zeleniny potrebujeme najmenej tri až štyri záhony.
2. Je potrebné rátať i s počiatočnými nákladmi (materiál, výstavba).
3. Životnosť záhona je tiež obmedzená – prípadná oprava či náhrada niektorej zo stien totiž niečo stojí. Záhon by mal vydržať funkčný niekoľko rokov, závisí to od použitého materiálu a taktiež od jeho výšky.
4. Drenáž, ktorá v záhone slúži na odvodňovanie, môže byť v suchých a teplých mesiacoch nevýhodou. Pôda rýchlejšie vysychá. Pomôcť však môže práve nástieľka z mulču alebo inštalácia kvapôčkovej závlahy.
5. Pokiaľ záhon nevybudujete správne, môže byť v teplých mesiacoch spotreba vody na zavlažovanie veľmi vysoká.
6. Vyvýšené záhony na rozdiel od hriadok nemožno v priebehu pestovateľských sezón preskupovať a meniť ich umiestnenie na pozemku.
7. Prehrievanie substrátu škodí niektorým druhom zeleniny.

Záhon postupom času pre rozklad organickej hmoty sadá a ubúdajú v ňom živiny.ISIFA/SHUTTERSTOCK

Nezabúdajte na najdôležitejšie pravidlo: do záhona nešliapeme a neokopávame ho. Obracaním pôdy by sa zničili mikroorganizmy, ktoré sa dostanú na svetlo a zaživa pochovávame tie z povrchu.

Ako záhon správne vybudovať

Najlepšie obdobie na budovanie vysokého záhona je jeseň alebo skorá jar. Treba však na to myslieť oveľa skôr, aby sme si stihli nazbierať dostatok biologického odpadu na jeho vyplnenie.

Z akého materiálu?

Debnenie záhona môže byť vyrobené z dreva, kameňa, tehál, plechu. Ak zvolíte drevo, nezabudnite, že je potrebné sa oň pravidelne starať, minimálne raz ročne ho ošetriť a natrieť (z vonkajšej strany). Úplne najjednoduchšie je použiť drevené palety, ktoré majú na tento účel ideálny rozmer. Z vnútornej strany sa pri dreve odporúča izolácia nopovou fóliou – pripevnite ju výstupkami (tzv. nopmi) smerom k drevu, aby sa materiál prevetrával. Drevo pracuje, krúti sa, puká a praská, hlavne ak je na priamom slnku. Časť dňa by mal byť vyvýšený záhon z dreva v tieni.

Povrch okolo či medzi záhonmi si upravte tiež, aby ste pri prechádzaní nešliapali po blate. Nemusí to byť iba trávnik. Záhony pekne vyniknú na vrstve štrku alebo mulčovacej kôry, ktorú vysypete na netkanú textíliu.

Aby ste v záhone udržali i v sparnom lete dostatok vlhkosti, pôdu je potrebné zakryť mulčom.GARDENISTA

Mulčovanie spomalí vyparovanie vody z pôdy a nebude potrebné rastliny tak často zalievať. Nastlaný mulč chráni pôdu aj v zime pred mrazom.

Rozmery, tvar a umiestnenie

Výška záhona býva zvyčajne 70 – 90 cm. Prispôsobte ju však svojim potrebám tak, aby sa vám čo najľahšie v záhone pracovalo. Ak by bol napríklad príliš vysoký, polievanie krhlou by bolo veľmi nepohodlné. Šírka musí byť taká, aby ste pohodlne dosiahli do stredu záhona. Ak k nemu plánujete prístup z oboch strán, môže byť 130 – 160 cm, ak iba z jednej strany, rátajte s polovičnou šírkou.

Dĺžka i tvar sú ľubovoľné. Budú závisieť vo veľkej miere od dostupnosti materiálu, ktorým treba záhon naplniť a, samozrejme, záleží aj na priestorových možnostiach, vašej fantázii a vkuse. Nezabudnite, že cestička medzi záhonmi by mala umožňovať manévrovanie s fúrikom.

Záhon umiestnite tak, aby ste využili špecifické vlastnosti pozemku. Do úvahy berte množstvo slnka, vystavenie záhona vetru, sklon terénu či jeho orientáciu na svetové strany.

Ako záhon založiť

1. Tvar budúceho záhona si najprv vyznačte špagátom.
2. Pôdu je potrebné zbaviť trávy a hornej vrstvy pôdy. Urobte výkop hlboký 30 – 50 cm, trávnu mačinu i hornú vrstvu pôdy odložte nabok, neskôr ju použijete na vrstvenie.
3. Vezmite vidly a otáčaním skyprite pôdu na dne jamy.
4. Dno a steny vykopanej jamy obložte drôteným pletivom s malými okami (10 × 10 mm alebo 12 × 12 mm), aby sa do záhonov nedostali škodce.
5. Postavte debnenie, ktoré bude tvoriť ohraničenie záhona. Vnútornú stranu debnenia vyložte nopovou izolačnou fóliou. Tá ochráni drevené debnenie pred vlhkosťou zvnútra a zabráni nadmernému odparovaniu vody z výplne záhona.

Čím záhon vyplniť

1. Vnútro záhona sa skladá z množstva postupne sa rozkladajúcej organickej hmoty. Prvú vrstvu tvoria odstrihnuté konáre z kríkov a stromov, hrubé stonky slnečníc, kukurice a pod., čiže materiál, ktorý v sebe dokáže zadržať vodu.
2. Druhú vrstvu predstavuje mačina (kúsky trávnika s tenkou vrstvou zeme). Ukladá sa trávnatou časťou dole. K nej sa pridáva slama zmiešaná s trávou, listami, pôdou. Vrstviť môžete aj nevyzretý kompost, ktorý v záhone postupne svoj rozklad dokončí, kuchynský odpad, bioodpad. Počas plnenia záhona sa ho snažte utláčať a polievať.
3. Potom nasleduje tretia vrstva, tú tvorí nepreosiaty, ale už vyzretý kompost a nakoniec jemne preosiaty vyzretý kompost zmiešaný so zeminou v pomere 1 : 1. Posledné dve vrstvy musia mať dokopy výšku minimálne 30 – 40 cm.

Jednotlivé vrstvy (drevo, hnoj, seno) sa rozkladajú, vytvárajú teplo a dôležitý humus. Po niekoľkých rokoch vznikne v záhone veľmi kvalitná pôda. Záhon dobre namulčujte. Slama udrží vlhkosť, teplo, zabráni erózii vrchnej časti pôdy a nedovolí burine uchytiť sa. Namulčovaný záhon netreba veľa polievať ani plieť. To uľahčí prácu vám a rastlinám život.

ISIFA/SHUTTERSTOCK

Osvedčili sa vám vyvýšené záhony?

NIE

„Napriek tomu, že sme záhony v lete výdatne polievali, nestačilo to. Rastliny vo vysokej nádobe nemalo čo schladzovať.“

Maruška je majiteľkou účtovníckej firmy s dlhoročnou tradíciou a záhrada je pre ňu ideálny relax. S manželom žije v malom rodinnom dome na Liptove.

„Vyvýšené záhony som sa rozhodla vybudovať zhruba pred piatimi rokmi. Mám zdravotné obmedzenie a časté ohýbanie sa k hriadkam mi spôsobovalo nemalé problémy. Manžel mi zhotovil drevené nádoby (bez dna) a pripravil miesto. Na pôdu pod nádoby sme položili pletivo a všetky potrebné vrstvy: papierový kartón, posekané konáre, nasledoval kompost, záhradnícka zemina a substrát na pestovanie zeleniny. Mala som predstavu, že si v záhonoch budem pestovať najmä zeleninu ako papriku, paradajky, kaleráby, reďkovku, cibuľku a nejaké bylinky. Prvým problémom, ktorý sa objavil už veľmi skoro, bolo enormné presychanie substrátu. Záhony sme výdatne polievali každé ráno a každý večer, avšak aj to bolo niekedy počas horúcich dní málo. Tým, že sú záhony vyvýšené, nemá ich čo schladzovať, ako je to v prípade hriadok priamo v zemi. Za ďalšiu veľkú nevýhodu pokladám to, že do jedného záhona nemožno sadiť druhy, ktoré sa vzájomne neznášajú alebo majú odlišné pestovateľské nároky. V klasických záhonoch posadíte takéto druhy ďalej od seba, vo vyvýšených to nie je možné. Po čase som spozorovala, že pôda sa viac vysilila a plodiny už nemali dostatok živín a chradli. Posledné dve vrstvy substrátu bolo potrebné úplne vymeniť.“

ÁNO

„S vyvýšenými záhonmi máme krásnu a plodnú záhradu, pritom sa v nej veľa nenarobíme.“

Zuzana Matúšová je mama štyroch detí, novinárka, blogerka a permakultúrna lektorka.

„Pred šiestimi rokmi sme kúpili starý sad s čisto ílovitou pôdou – žiadna oáza na pestovanie zeleniny. Vyvýšené záhony boli riešením, ako pôdu zúrodniť. Vytvorili sme ich prekladaním viacerých vrstiev zeme, kompostu, konárov a slamy. Vďaka tomu sme dokázali vytvoriť priepustnú pôdu bohatú na živiny, podobnú tej, ktorá je v lese. Na výstavbu záhonov sme použili suché múriky, staré škridly a trámy. Kombináciou zeleninových záhonov s kvetinovými sme vytvorili kúzelnú záhradu. Výhodou vyvýšených záhonov je menšia prácnosť ako pri klasickom pestovaní v hriadkach. Keďže do záhonov nešliapeme, nepotrebujeme zem okopávať. Obracaním pôdy by sme totiž zničili mikroorganizmy, ktoré sa dostanú na svetlo a zaživa by sme pochovali tie z povrchu. Vďaka nastielaniu slamou a štiepkou si záhony držia vlhkosť a nemusíme toľko polievať. Nástielka zároveň bráni aj rastu buriny, a preto plejeme minimálne. Záhony si vieme rozdeliť: s najvýživnejšou pôdou na pestovanie zeleniny prvej trate, s menej výživnou v ďalších tratiach, napríklad na koreňovú zeleninu alebo fazuľu. Je pravda, že pri klasickom políčku dokážete vypestovať viac zeleniny, prvoradá je však pre nás kvalita, nie kvantita. Budovanie takýchto záhonov bolo na začiatku náročné, no výsledok stál za to. Sú nielen praktické, ale stali sa aj nádhernou dominantou záhrady.“

„Veľmi dôležitá je skladba vrstiev v záhone, ktorá je podobná tej v lese. Dobre namiešaný vyvýšený záhon je ako dobre uvarený nedeľný vývar:-).“

Pripravila: Katarína Paukeje
Foto: ISIFA/SHUTTERSTOCK, Gardenista
Zdroj: časopis Môj dom