Riaditeľ kníhkupectva Martinus Michal Meško: Knihy máme doma takmer všade. Je dôležité, ako sa ukladajú

Na úvod nám prezraďte niečo o vašej domácej knižnici, respektíve knižniciach. Kde všade máte na knihy vytvorený priestor a máte tam ešte dosť miesta na ďalšie tituly?

Keď sme sa s rodinou naposledy sťahovali, interiér sme si zariaďovali „od podlahy“ a vedeli sme, že v obývačke chceme mať minimálne jednu veľkú stenu s knižnicou vyrobenou na mieru. Okrem nej sú ďalšie knižnice v pracovni a v detskej izbe. Na chodbách máme na knihy výklenky a kôpky kníh sú aj na nočných stolíkoch. Takže reálne máme na knihy asi šesť pevných miest. Voľnú kapacitu ešte nejakú majú, našťastie. Kým nemusíme robiť dvojrady a skrývať knihy za knihy, je dobre.

Zdroj: Michal Meško

Používate aj čítačku kníh, ktorá vie miesto v domácnosti ušetriť?

Áno, mám aj čítačku. Keďže som technologický nadšenec, musím mať všetko ako prvý. A teda svoju prvú čítačku som si kúpil už v roku 2009 v Londýne. Na jednej strane ma uchvátila a dodnes som jej pravidelným používateľom, vždy si ju so sebou pribalím na cesty. Za tie roky som si však uvedomil, že vždy, keď môžem, zoberiem si aj papierovú knihu. Aj keď ideme s manželkou na dovolenku, povieme si, kto si berie aké papierové knihy a do zálohy vezmeme aj čítačku. Najmä večer je to pohodlné, neruší to druhého v posteli. Ale kniha je kniha.

Keď čítam niečo, čo ma baví ako e-kniha, hovorím si, že si tú knihu kúpim aj papierovú. Lebo ju chcem mať v poličke. Možno raz príde lepšia technológia, ale kniha je tu stovky rokov v dokonalej forme.

Prečítané knihy, o ktorých viete, že sa k nim už nevrátite, posúvate ďalej prostredníctvom Knihovrátka. Povedzte nám viac o tomto projekte, vďaka ktorému ste v Martinuse už vyše 300-tisíc kníh vymenili za poukážky na nákup kníh nových.

Za týmto nápadom stál klasický problém každého knihomoľa: „Milujem knihy, ale kam ich mám všetky dať? Knižnica je preplnená, nedokážem ich zahodiť – to ani nedokážem vysloviť – a veľa jednoduchých možností, ako ich posunúť ďalej, nie je.“ Toto sme riešili aj u nás doma. Knihy pribúdali rýchlejšie, ako odbúdali, potrebovali sme pre ne čoraz viac miesta, a preto nám napadlo, že vytvoríme systém, ktorý tento náš problém vyrieši a zároveň bude prospešný aj v tom, že knihy, ktoré už nevychádzajú, sa dostanú k ľuďom, ktorí ich roky nevedia zohnať. Ide zväčša o tie, ktoré boli vydané pred viac ako 15 rokmi. Takže sa to celé pekne spojilo a Knihovrátok dnes pomáha vytvárať priestor pre čitateľov a pre ich nové knihy v knižniciach, a zároveň vracať medzi ľudí naspäť knihy, ktoré sa už nedajú zohnať. A v neposlednom rade – keďže prichádzajú ťažšie časy – ľudia majú vo svojich policiach stovky eur, ktoré môžu vďaka nemu minúť na nové knihy.

Zvykli si ľudia na túto službu, využívajú ju?

Ukazuje sa, že je obľúbená, máme dobrú spätnú väzbu. Počet ponúkaných aj kupovaných kníh stúpa. Chceme robiť dlhodobo udržateľnú službu, ktorá bude dávať zmysel čitateľom na oboch stranách. A najviac nás tešia reakcie ľudí, ktorí vďaka Knihovrátku zohnali knihu, ktorú dlho-predlho zháňali. Takže či už sa to bude diať tisíc- alebo desaťtisíckrát mesačne, budeme šťastní. Dôležité je pre nás aj udržovať akúsi rovnováhu. Nevykupujeme preto všetko, chceme, aby knihy mali šancu dostať ďalší život. A vnímame citlivo aj to, že náš slovenský knižný trh žije najmä z nových kníh, preto nie je naším cieľom zaplaviť trh knihami, ktoré by mali konkurovať novým. Skôr chceme, aby Knihovrátok pomohol zväčšiť knižný vesmír. Až polovica kníh, ktoré cezeň prechádzajú, sú inde nedostupné.

Zdroj: Michal Meško

Ako fungujú algoritmy, prečo by mal človek knihu ponúkať opätovne, aj keď mu ju najskôr systém nezoberie?

Na rozdiel od bazárov alebo iných výkupných služieb u nás neviete predať všetko. Na druhej strane, keď nejakú knihu zoberieme, poukážku za ňu viete okamžite minúť. Nevykupujeme úplne všetko, máme limity, ktoré pri každej knihe dodržiavame. Niektoré sa točia pomalšie ako iné. Sklad sa nám zapĺňa, knihy pribúdajú rýchlejšie, ako ubúdajú, a keďže všetko má svoje limity, niektoré knihy odmietame. Je však šanca, že čo vám neprešlo dnes, prejde o týždeň. Najnovšie sme sprevádzkovali Strážnu sovu, teda aplikáciu, ktorá vám na základe odfotenej obálky knihy povie, či ju momentálne vykupujeme, alebo nie. Ak nie, prostredníctvom notifikácie vás upozorní, keď ju vykupovať opäť budeme.

Keď sa pozerám bližšie na fotografiu vašej knižnice, vidím tam žánrovú pestrosť – od detektívok, cez beletriu, sci-fi, fotografické knihy až po Harryho Pottera. Znamená to, že čítate všetko?

Áno, mám pomerne široký záber. Mal som silné obdobie detektívok, mám rád severské krimi a momentálne striedam rôzne žánre. Ľahšiu beletriu prekladám ťažšou, do toho čítam životopisy, skutočné príbehy a asi polovicu čítaných kníh tvoria biznisové. Na tie mám samostatnú knižnicu v pracovni, kde sú zoradené podľa farby.

Moji obľúbení slovenskí autori sú Eva Borušovičová, Dominik Dán či Jozef Karika.

Keď som si pripravovala otázky na tento rozhovor, napadlo mi, že sa vás opýtam, podľa čoho máte knihy v knižnici zoradené. Teraz je trendom zoraďovať si ich aj podľa farby prebalu, ale povedala som si, že to určite nebude váš prípad, na to sa vás určite nebudem pýtať. A teraz ste ma poriadne prekvapili…

Áno, pamätám si totiž, akej farby sú obaly kníh a viem ich tak ľahšie nájsť. Keď sa pozriem na moju knižnicu s biznisovými knihami, zaujímavé je, že tretina až polovica z nich sú biele, potom nasledujú žlté, modré, čierne, červené… A napríklad zelených obálok je tam len pár.

Možno preto, že zelená sa spája skôr s prírodou, ekológiou… Ozaj, keď sme pri obaloch, ako veľmi sú dôležité? Vraví sa, že dobrý obal predáva. Je to tak?

Obal predáva a najmä pri novinkách vie pomôcť. No neviem, či niekto niekedy robil experiment, v ktorom by sa porovnal predaj tej istej knihy s dvomi rôznymi obalmi. Pre mňa je však aj obálka knihy súčasťou zážitku, ak je pekná, prepracovaná. Pritom nemusí byť vôbec komplikovaná. Jedna z najkrajších obálok, ktoré som kedy videl, bola obálka knihy Why I’m No Longer Talking to White People About Race. Biele pozadie, čierne písmo a slepotlačou slovné spojenie TO WHITE PEOPLE. To bol zážitok, ako dokáže obálka komunikovať obsah. Nehovoriac o tom, že pekné obálky vyniknú aj v knižnici.

Zdroj: Michal Meško

Vraciate sa k niektorým knihám opakovane alebo si vravíte, že je to škoda, keďže denne vychádza toľko zaujímavých kníh?

Priznám sa, chcel by som sa vracať častejšie. Skôr to je o tom, že niektoré knihy rozčítam viackrát a dočítam až na druhý alebo tretí pokus. Teraz sa napríklad vraciam k Harrymu Potterovi, opätovne ho čítam s dcérou a o pár rokov budem azda aj so synom. Určite by sa mi páčilo vyhradiť si napríklad rok na všetky klasiky typu Kto chytá v žite, Hlava 22 či Krstný otec. Lenže je toľko nových dobrých kníh… Je to skrátka ťažký život čitateľa.

Priznám sa, že keď chodím fotiť interiéry v rámci Môjho domu, prelustrujem si knižnicu domácich a urobím si najskôr sama pre seba akýsi predobraz… Máte aj vy takúto deformáciu z povolania?

Áno, keď vidím peknú knižnicu, vždy sa mi rozžiaria oči. Pamätám si návštevu u Kuba Ptačina, ktorý mal v byte stenu s policami a všetky knihy na nej boli otočené obálkou vpred. Fascinuje ma už len to, ako sa knihy v tej knižnici na policiach menia. Aj ja si na nejakú knihu občas robím priebežnú chuť tak, že si ju viac vystavím. Robím si aj komíny z kníh na nočnom stolíku, akési poradovníky, aj keď nie vždy sa mi ich podarí dodržať.

Máte malé deti, ktorým čítate. Čo si myslíte o detských knihách, ktoré vychádzajú na Slovensku?

My sa doma potkýname o knihy, naše deti rozhodne nechodia bosé, ak by som mal parafrázovať známe porekadlo o obuvníkových deťoch. Nonstop sú ponorené v knihách. Predpokladám, že momentálne máme doma asi dvesto detských kníh. Viete, že ak rodič číta dieťaťu od jedného do 4 rokov aspoň 20 minút denne, počuje to dieťa o 30 miliónov slov viac, ako keby mu nečítal? Deti majú potom lepšiu slovnú zásobu, samotné ich to ťahá ku knihám. Vidíme to na oboch našich deťoch. Veľmi ma teší, že najmä za posledných asi päť rokov na Slovensku pribudlo množstvo nádherných a kvalitných detských kníh z hľadiska obsahu aj grafického spracovania. Myslím si, že dobré knihy pre deti sú jedným z pilierov budúceho čitateľstva.

Počúvate pri šoférovaní audioknihy?   

Mám často rozčítanú jednu papierovú knihu, jednu knihu v čítačke a jednu audioknihu. Beletriu v aute neviem počúvať, ale populárno-náučné a odborné knihy áno a veľmi dobre mi fungujú ako katalyzátor premýšľania. Druhý obľúbený žáner v aute sú autobiografie, ideálne také, ktoré nahovoril samotný protagonista. Teraz počúvam Willa Smitha, predtým to bola úžasná audiokniha Greenlights od Matthewa McConaugheho. Je to umelecké dielo už len kvôli jeho prejavu a hlasu. Výborná je aj audiokniha od Trevora Noaha s názvom Born a crime.

Zdroj: Michal Meško

Píšete si do kníh poznámky, podčiarkujete myšlienky, alebo je to pre vás tabu?

Dlhé roky som bol rozpoltený. Aj by som chcel, ale nemohol som. Teraz to robím bez škrupúľ, podčiarkujem, popisujem, zvýrazňujem a v hlave som si to zdôvodnil tak, že vlastne rozširujem príbeh tej knihy. Ono tá obava zasahovať do knihy týmto spôsobom môže kultúrne aj historicky súvisieť s tým, že kedysi mali knihy až generačnú hodnotu. Boli drahé, starí rodičia budovali knižnice, ktoré zanechávali deťom a bol to jeden z najuchopiteľnejších spôsobov, ako odovzdať dávku múdrosti iným generáciám. V súčasnosti sa knihy posunuli viac k spotrebnému tovaru, najmä čo sa týka kvantity. Ja sám pre seba viem z knihy vyťažiť viac, keď si do nej zaznamenávam. Takže odkedy som s tým pred pár rokmi začal, cítim sa slobodný.

Stalo sa vám niekedy, že ste stratili rozčítanú knihu a už ste ju nenašli?

Fíha, to je super otázka. Nie, nestalo, ale normálne som sa vydesil, keď som si to predstavil.

Máte nejakú hranicu, koľko času alebo koľko strán ste ochotný venovať knihe, aby vás zaujala, a kedy ju odkladáte bokom?

Mentálne s tým bojujem, keďže som ten typ, ktorý musí väčšinou knihu dočítať. Nechcem ju len tak odložiť. Ak ma však nechytí na prvých 10, 20, 30 stranách, tak to ľahko urobím. Keď sa dostanem do polovice a zistím, že ma až tak nebaví, tak si poviem, že už toho nie je veľa, že to dočítam. Duna bola kniha, ktorú som mal rozčítanú 20 rokov. Nevedel som sa ňou prehrýzť. Dal som jej ďalšiu šancu a okolo 50., 60. strany sa to zrazu zlomilo a totálne ma začala baviť. Až tak, že zhruba na 90. strane som si povedal, že ju idem čítať od začiatku. A zrazu aj tie prvé strany mi dávali iný zmysel. Niektoré knihy skrátka potrebujú čas. Chcem povedať, že ak z knihy nemáte radosť, máte právo ju nedočítať a ísť na ďalšiu.

Mne vlastne zmenila život kniha. Bolo to taká hrubizná kniha o programovaní, dlho som na ňu šetril, stála šesťsto korún, chodil som si ju do Martinusu obzerať. Keď som ju konečne mal, začal som sa z nej učiť a o pár týždňov som v Martinuse na základe ich knihy dostal možnosť programovať ich obchod.

Kniha verzus film – spomínate si na nejaký film, ktorý je lepší ako kniha?

Prinajlepšom to ten film vie uhrať na remízu, ako napríklad Krstný otec, čo je fantastický film aj kniha. Forest Gump bol lepší film a napríklad knihy o Jamesovi Bondovi nikdy neprerazili tak ako filmy. Takže nejaké prípady sa nájdu. Ani Harry Potter nie je zle filmovo spracovaný, i keď vo filme nemáte šancu obsiahnuť tú hĺbku a bohatosť sveta.

Vy neplánujete napísať nejakú knihu?

Rád píšem a nemôžem to vylúčiť. Zatiaľ je to o tom, že už sa mi viackrát stalo, že som si povedal, ak by som niekedy napísal knihu, tak by tam bolo toto, čo už napísal iný človek. A ani nemám takú potrebu napísať knihu len preto, aby som nejakú napísal. Ak, tak asi by to bola biznisová kniha a budem musieť mať pocit, že mám čo povedať. Bude musieť dozrieť ten správny čas.

Zdroj: Michal Meško

Aké sú vaše iné koníčky okrem kníh?

Dlho som behával, teraz viac bicyklujem, sem-tam plávam. Mám rád turistiku, prechádzky, radi s rodinou vybehneme do Karpát. Máme radi more, ale o čosi viac možno tie hory, kde viete nájsť väčší pokoj a vychutnať samotu.

Michal Meško odporúča

1. My First Shapes with Frank LLoyd Wright

V tejto milej knižke sa deti zoznámia so štvorcom, s trojuholníkom a kruhom, ktoré významný americký architekt Frank Lloyd Wright používal ako základné tvary pre svoje stavby.

Zdroj: Martinus

2. Kde raky spievajú

Neuveriteľný príbeh o samote, zúfalstve, odvahe prežiť, vytrvalosti, boji s predsudkami, ale aj o láske a nádeji. Veľmi aktuálne v týchto časoch.

Zdroj: Martinus

3. Do You Read Me?

Ktoré sú najkrajšie, najinovatívnejšie a najúspešnejšie kníhkupectvá na celom svete? Dočítate sa v tejto knihe.

Zdroj: Martinus

4. Čierne diery

Štyristostranová zbierka príbehov z ciest naprieč Slovenskom za jeho zabudnutými pamiatkami a históriou. Nové lokality, nový obsah, nové fotografie, nový dizajn.

Zdroj: Martinus

Text: rozprávala sa Katarína Barošová
Foto: Michal Meško, Martinus
Zdroj: časopis Môj dom