Moderný vidiek nemusí kopírovať chalúpky. Dom na Morave rešpektuje potreby súčasnej rodiny aj tradíciu

Minulosť v modernom štýle

Keďže sa nachádzame na juhomoravskom vidieku, ktorý má svoj špecifický ráz, tak sa aj architektonický návrh opiera o túto skutočnosť. Neznevažuje tradíciu, práve naopak. Uvedomuje si, že charakter tzv. návsi, čiže dedinského námestia ovplyvňujú okolité stavby. Tie však už mierne vybočujú z tradícií, a tým aj menia typický obraz moravskej dediny.

Cieľom návrhu preto nebolo postaviť bývanie ako chalúpku z rozprávky, ale zachovať čo možno najviac z minulosti a zaodieť dom do moderného štýlu. Práve kombinácia tradičného s moderným sa ukazuje nielen ako efektne zvolený výber, ale tiež odráža funkčnosť zvoleného riešenia.

Cieľom návrhu preto nebolo postaviť bývanie ako chalúpku z rozprávky, ale zachovať čo možno najviac z minulosti a zaodieť dom do moderného štýlu. Zdroj: Tomáš Slavík

Predzáhradka, dom, dvor, stodola, záhrada aj humno

Za mohutnou bránou domu sa otvára klasicky členený a úzky pozemok, ktorý zahŕňa prvky tradičného bývania v dedine, t. j. predzáhradku, dom, dvor, stodolu, záhradu a humno. Dvojica architektov Pasterný a Bureš musela teda pracovať s tým, čo im tento priestor ponúkol. Dôležitým bodom bolo zachovať jeho prejazdnosť od začiatku (z návsi) po koniec (humno) parcely tak, aby to prinieslo voľnosť pohybu či možnosť prepojenia.

Navyše malebné Dolní Dubňany sú pre klienta vyslovene srdcovou záležitosťou – ide o jeho rodnú dedinu, a tak sa zadanie opieralo aj o tento osobný aspekt. Vytvoriť domov znamená dať do návrhu nielen svoj čas a myslenie, ale najmä srdce.

Za mohutnou bránou domu sa otvára klasicky členený a úzky pozemok, ktorý zahŕňa prvky tradičného bývania v dedine, t. j. predzáhradku, dom, dvor, stodolu, záhradu a humno. Zdroj: Tomáš Slavík

Veľkosť bývania ako poriadna výzva

Súčasťou snahy zachovať čo možno najviac z minulosti tradičných domov bolo aj  rešpektovanie veľkosti bývania, ktorá by bola priamo úmerná starým okolitým domom. A to sa ukázalo ako výzva.

Riešenie problému je pomerne šalamúnske. Spočíva vo vytvorení menšej budovy – pracovne, ktorá kopíruje pôvodný profil domu smerujúceho na dedinu. Veľkosť ďalšej, v poradí druhej stavby, sa v pomere k pracovni mierne zväčšila, ale obom budovám ostal rovnaký tvar.

Pracovňa imituje pôdorys pôvodnej stavby. Zdroj: Tomáš Slavík

Okrasná záhradka, ktorá spája

Bývanie poskytuje svojim obyvateľom komfort a zázemie. A hoci sa môže zdať, že navonok pôsobí rozdelene, architekti takúto možnosť nepripúšťajú: ,,V našich očiach je (stavba) chápaná ako jeden celok, medzi ktorým je vytvorené určité puto a napätie a jeden bez druhého by nemohli existovať.“ Spájacím prvkom dvoch budov sa stala menšia okrasná záhradka. Je v nej ukrytá drevená terasa prepájajúca domy. Dá sa vďaka tomu prejsť medzi spálňou a pracovňou.

Záhradke dominuje strom v strede. To prináša so sebou aj symboliku stromu života, ktorý reflektuje príbeh samotnej rodiny, jej korene, a teda tradície (rodina sa vracia do prostredia rodnej dediny, teda k svojim koreňom). Navyše strom s kvetmi skvelo zapadá do konceptu zelene, ktorá sa rozprestiera ďalej smerom k záhrade a vytvára tak celkovú harmóniu.

Plynulé prepojenie dvoch budov cez malú záhradku. Zdroj: Tomáš Slavík

Kontrast bielej a červenej

Čo sa týka vonkajšieho dizajnu, dom je omietnutý bielou farbou, ktorá spoločne so strechou z červenej pálenej krytiny vytvára dômyselný kontrast. Aj tento prvok poukazuje na vhodne zvolenú kombináciu starej a novej architektúry a využitie jednotlivých materiálov.

Drevo ako tradičný materiál

Jedným z nich je aj drevo – obľúbené a nadčasové, ktoré podporuje aj moderný, aj tradičný štýl v bývaní.

Drevo v spojení s bielou výborne funguje aj v interiéri. Zdroj: Tomáš Slavík

V našom prípade je jeho umiestnenie do interiéru aj do exteriéru vnímané ako prechod medzi týmito dvomi priestormi. Zároveň ide o prvok, ktorý sa podieľa na vytváraní pocitu domova – dom zútulňuje. Nehovoriac o jeho odolnosti, ktorá môže pri správnom udržiavaní pretrvávať roky.

Zrekonštruovaná drevená stodola zachováva tradíciu. Zdroj: Tomáš Slavík

Drevo tiež dominuje v zrekonštruovanej stodole, ktorá sa nachádza za domom. A v spojení s bielou, ako možno vidieť na záberoch z interiéru, vytvára pôsobivý štýl.

Jedáleň stredobodom rodinného diania

Riešenie interiéru domu spočívalo v umiestnení centra celého rodinného diania do spojenej kuchyne s jedálňou. Architekti zasadili pomyselné srdce domu práve tam. Nad jedálňou dokonca vznikol otvorený priestor.

Prízemie teda umožňuje stretávanie sa a udržiavanie vzťahov medzi rodinnými príslušníkmi a jeho súčasťou je aj obývacia časť domu.

Poschodie je zas tvorené galériou, detskými izbami a hygienickým zázemím.

Spojenie kuchyne s jedálňou vytvára srdce domu. Zdroj: Tomáš Slavík

Text: Natália Turcovská
Foto: Tomáš Slavík