Bol raz jeden dom…

12. 01. 2010
Zdieľať

Na juhu Čiech leží mestečko Zliv. V mestečku objavíte Družstevnú ulicu a na nej mnoho dvojdomov. Pôvodne sa podobali ako vajce vajcu, ale potom im majitelia začali vtláčať osobitú podobu, menili ich na svoj obraz. Najmä jedna rekonštrukcia sa mimoriadne vydarila. Domček so žltou fasádou a tehlovočervenou strechou priam pozýva na návštevu. Poďme teda ďalej.

Pôvodná zástavba na Družstevnej ulici vznikla niekedy medzi dvoma svetovými vojnami. Pred pár rokmi tu chodila na prechádzky mama s dvoma malými deťmi a hľadala domček, ktorý by sa dal kúpiť a prestavať. Lenže v Zlive v tom čase nebolo voľné nič, čo by stálo za námahu. Mladá rodina sa preto rozhodla investovať finančné prostriedky do rekonštrukcie ich panelákového bytu. Ako to však v živote chodí, len čo bolo všetko hotové, domček sa našiel. Čo teraz? Predať novozrenovovaný byt a začať znova od začiatku vo vlastnom? „Najprv mi to pripadalo úplne neskutočné,” hovorí dnes o závažnom životnom kroku pani Bohumila. „Ale bolo mi hlúpe žiť v mestečku, ktoré má tritisíc obyvateľov, a bývať v paneláku. A tak som nakoniec súhlasila.”

Hry pod strechou

To sa odohralo na jeseň pred piatimi rokmi. Rodina predala svoju panelákovú strechu nad hlavou a od nového roka začala s rekonštrukciou domu s malou záhradkou. Všetko muselo ísť veľmi rýchlo, pretože od mája sa musel predaný byt uvoľniť. Nijakú prestavbu, samozrejme, nemožno začať bez projektu. Rodina využila služby toho istého projektanta ako pri rekonštrukcii bytu. Celý proces bol najmä otázkou spolupráce. „Vlastne som takmer všetko navrhla sama, ale nevedela som to nakresliť,” spomína pani Bohumila. „Som človek, ktorý má nápady, ale potrebujem ich skonfrontovať so skúsenosťou profesionála. Dohadovali sme sa napríklad o tom, či sa schodisko musí stočiť. Projektant tvrdil, že áno, ja som tvrdila opak. Nakoniec bolo po mojom, ale bolo treba zapustiť trám, ktorý by sa inak musel pri vyústení schodiska prekračovať. Vznikla tak príjemná hala osvetlená strešným oknom.” Ďalšie svetlo do nej preniká z podkrovnej kúpeľne, v ktorej pani Bohumila zámerne necháva dvere dokorán. Deti túto miestnosť rady využívajú na hranie.

Výhľad do neba


Bol raz jeden dom…

27004
Jaroslav Hejzlar

Pôvodní majitelia obývali len prízemie domu. Noví vlastníci – rodičia a dve deti – však potrebovali oveľa väčší životný priestor, preto okrem troch miestností na prízemí vznikli ešte tri spálne v podkroví. Podkrovné priestory sú presvetlené deviatimi strešnými oknami. „Riešili sme aj plochu okien, aby v dome bolo dosť svetla a aby rozmery okien zároveň boli v súlade s celkovým vzhľadom domu,” spomína pani Bohumila. Podkrovné miestnosti sú útulné vďaka skoseným stenám v rôznych odtieňoch žltej a plné slnka a svetla. Slnečné lúče dopadajúce do miestnosti veselú žltú farbu ešte viac rozsvietia. Svetlým a príjemným dojmom pôsobí aj podkrovná kúpeľňa so sprchovacím kútom. Je tu mnoho bielych doplnkov, biela sanitárna keramika a aj biele strešné okno. Je to jedinečný typ strešného okna, ktoré je mimoriadne odolné proti vonkajším vplyvom. Drevené jadro rámu a krídla okna sú pokryté plastom, ktorý predlžuje jeho životnosť. K strešnému oknu majiteľov domčeka priviedol projektant: „Poradil nám, koľko okien by malo byť, aby miestnosti boli ideálne presvetlené. Napríklad v spálni sme pôvodne chceli mať iba dve okná, ale potom sme dali na radu autora projektu a inštalovali sme ešte jedno strešné okno priamo nad posteľ. Je to krása. Ležíte a pozeráte priamo do neba. Projektant nás zachránil aj pred niektorými chybami, ktorých sa ľudia pri inštalácii strešných okien dopúšťajú. Napríklad podľa jeho rady sme ich dali nižšie, takže aj deti dobre vidia von. Výhľad z takto osadených strešných okien ocením aj ja. Keď pracujem pri písacom stole, stačí len zdvihnúť oči a pozerám do zelene. Nikde totiž nemáme záclony, používame len zatieňovacie rolety proti slnku. Teší ma, samozrejme, aj to, že sa okná dobre umývajú.”

Atiky majú novú úlohu

Okrem iných úprav sa v rámci rekonštrukcie premiestnil hlavný vchod, ktorý je teraz situovaný z bočnej strany domu. Jedna z izieb na prízemí sa zmenšila na úkor vstupného priestoru, z ktorého vedie niekoľko dverí a otvára sa z neho schodisko do podkrovia. Spojením pôvodnej komory a WC na prízemí vznikla kúpeľňa s veľkým oknom. „Prvýkrát v živote mám svetlú kúpeľňu,” pochvaľuje si pani Bohumila. „Oveľa lepšie sa mi vstáva. V kúpeľni už vždy len veľké okno, tmavú kobku už nikdy viac!” Inak sa základné rozdelenie miestností na prízemí nezmenilo. Všade, kde boli pôvodné dvere, zostali zachované atiky. Jedna zdobí kúpeľňu, druhá v kuchyni milosrdne zakrýva nie práve estetickú zadnú časť chladničky. Napriek trendom doby v domčeku je kuchyňa oddelená od obývacej izby, a to veľkými presklenými posuvnými dverami, ktoré v prípade potreby môžu oba priestory prepojiť.

V zime, v lete

Domček je napojený na diaľkové ústredné kúrenie. Ukázalo sa, že vďaka dobrým izolačným vlastnostiam domu stačia ho vykúriť radiátory na prízemí. Na dotvorenie atmosféry je v obývacej izbe kozubová pec, ktorej rozohriaty komín vypúšťa teplo aj do podkrovných miestností. V zime je útulne v domčeku, v lete aj vonku v záhradke, o ktorú sa stará pani domu. „Mám veľmi rada kvety, pestujem veľmi veľa črepníkových rastlín a aj ihličnany, pretože časom by som chcela vysadiť prírodný plot, ktorý by zakrýval kompost. Ale možno na jeho mieste vybudujeme ešte jednu pergolu, pretože vtej, ktorá tu je, na jar a na jeseň je veľmi skoro tieň.” Atmosféru záhradky dotvára príjemne nepravidelná zámková dlažba v teplých jesenných odtieňoch a pôvodná studňa, postavená z kameňov. Časom tu vyrastie aj kamenný suchý múrik, ktorý osídlia najrôznejšie suchomilné rastlinky.

Kategória: Bývanie Návšteva
Tagy: kuchyňa návšteva podkrovie rekonštrukcia rodinný dom
Zdieľať článok

Diskusia