Pán Tymián nám prezradil, ako si vybrať kuchyňu, v ktorej je radosť variť. Zásadná je funkčnosť, ale musí sa aj páčiť!

Rozhovor

Kvalitné jedlo je najmä o kvalitných surovinách a kuchárskom umení. Do akej miery však závisí aj od kvality samotnej kuchyne?

Je to úzko prepojené. To, ako je kuchyňa postavená, má zásadný vplyv na to, ako sa v nej človek hýbe, ako sa tam cíti. Čím lepšie sa v nej cíti, tým lepší výsledok z toho je. Hovorím o tom, ako ďaleko treba po jednotlivé veci v kuchyni chodiť, kde je varné teleso. Teda platí, že dizajn kuchyne je neoddeliteľný od samotného jedla.

Keď si ľudia vyberajú kuchyňu, okrem ceny býva kritériom aj to, či sa im páči. Stačí to? Netreba ísť hlbšie? A je v tomto prístup profesionálneho kuchára iný?

Profikuchár má výhodu v tom, že dokáže umiestniť spotrebiče okolo seba tak, aby pri čo najmenšej námahe dosiahol čo najlepší výsledok. Logistika je zásadná. No uznávam, že duša kuchyne je aj v jej výzore. Musí sa páčiť.

Ako hodnotíte prístup Slovákov ku kuchyniam v porovnaní so zahraničím? Uvedomujeme si dostatočne dôležitosť tejto miestnosti?

Viem, že v zahraničí sa kuchyne vymieňajú oveľa častejšie, povedzme, každých 3 až 5 rokov, a ak sa rieši rekonštrukcia priestoru, kuchyňa je jej neoddeliteľnou súčasťou. Mám pocit, že na Slovensku je kuchyňa ešte stále centrom domova, kde sa bežne stretávajú celé rodiny a kde si ľudia radi posedia. V konečnom dôsledku však chcú všade na svete od kuchyne rovnakú vec – aby bola pekná a funkčná.

„Čím lepšie sa v kuchyni cítim, tým lepší je aj výsledok varenia,“ reaguje na otázku o jeho novej kuchyni. Zdroj: Oresi/Dušan Křístek

Prezraďte hlavné kritériá, ktoré máme zvážiť pri kúpe novej kuchyne.

Veľmi dôležité je dať si poradiť, pretože pri aktuálnom výbere materiálov a tvarov človek nemá šancu poznať všetko. Vyberte si to správne štúdio, lebo profesionáli materiály poznajú, vedia, ako sa s nimi pracuje, ako to celé vo výsledku vyzerá. Áno, majte svoju základnú predstavu a premyslite si, ako často budete kuchyňu používať. Dajte si však poradiť, je to kľúčové.

Vy ste v kuchyni doma. Dali ste si poradiť aj vy?

Áno. Vedel som, že potrebujeme ostrovček s varným telesom. Je to pre mňa pohodlné a praktické, keď varím a za sebou mám umývadlo, rúru a chladničku. No nemal som vybranú ani farbu, ani materiály. To sme si dohodli až priamo v kuchynskom štúdiu Oresi. Celý tento proces bol spolovice môj a spolovice bol na štúdiu.

 Všetko sa dá. To je to, čo som sa za trinásť rokov v zahraničí okrem jazyka naučil. Všetko na svete sa dá. Aj keď je to komplikované a ťažké, stojí to veľa peňazí, stresu, plaču a nervov, ale dá sa to.
Pán Tymián

Skúste teda charakterizovať svoju novú kuchyňu.

Je to praktická moderná kuchyňa vo väčšom formáte. V zásade jednoduchá a z kvalitných materiálov.

Ste perfekcionista pri varení, boli ste taký aj pri výbere kuchyne? Mali ste v nej premyslený každý centimeter?

Nie celkom. Priznám sa, že až v štúdiu som prišiel na niektoré veci, ktoré by bolo dobré v nej mať. Napríklad, kde je dôležité mať výklopné zásuvky. Nikdy predsa nebudem mať až taký praktický pohľad na kuchyne ako ľudia, ktorí navrhujú a vyrábajú stovky kuchýň ročne. Úžasné je, že v konečnom dôsledku mám kuchyňu presne takú, akú som chcel. Je perfektná pre mňa, pre moju show, hoci keď som do Oresi išiel, nepribližovala sa mojej predstave ani zďaleka.

Aký bol prvý dojem, keď ste do nej vstúpili?

Bol som nadšený! Jedna vec je vizualizácia, druhá vidieť potom „naživo“. Nevidím tam jedinú chybu.

Priestorovo je pomerne veľká. Je možné mať aj v takejto rozmernej kuchyni všetko poruke?

Síce je veľká, ale to je presne dôvod, prečo klásť dôraz na plánovanie. Chcete, aby bolo všetko poruke. Na dvoch štvorcových metroch mám všetko, čo na varenie potrebujem.

Ako prebiehala samotná realizácia?

Vzhľadom na obdobie, v ktorom žijeme, to bolo super rýchle.

Máte v kuchyni obľúbené miesto?

Myslím si, že každý kuchár má rád ostrovčeky, ja tiež. Mať pred sebou varný priestor a za sebou ďalšiu výbavu, je nesmierne praktické. Je to oveľa praktickejšie, ako mať jeden dlhý slíž či „elko“. Vždy som ostrovček chcel a nikdy som ho nemal. Teraz si ho užijem.

Dalibor rozhodne radí vybrať sa so svojou predstavou do kuchynského štúdia, kde vám ju pomôžu pretaviť do reality. Zdroj: Oresi/Dušan Křístek

V tejto kuchyni sa však nebude len variť.

Kuchyňa sa postavila pre projekt youtubovej kulinárskej show, o ktorej som premýšľal roky, odkedy som videl Jamieho Olivera variť uňho doma. Bolo to „cool“ a prirodzené. Keď som sa po rokoch vrátil na Slovensko, s prekvapením som zistil, že tu nič také nie je. Rozhodli sme sa preto, že to vyskúšame aj my. Chceme ľuďom ukázať, že variť sa dá kvalitne aj v normálnej kuchyni. Nemáme tu žiadne šialené vychytávky, ktoré nie sú bežne dostupné. Napriek tomu sa dá v takejto kuchyni čarovať.

Vedia Slováci variť?

To je veľmi ťažká otázka. Slovensko podľa mňa ešte len čaká gastrorevolúcia. Ja však nikoho nechcem učiť variť, chcem len ukázať, že to ide aj v našich podmienkach a z našich ingrediencií.

Nechcete tú gastrorevolúciu viesť?

Na to treba viac ako jedného človeka. Musí to byť kombinácia profigastra, teda od reštaurácií a školských jedální cez médiá až po sociálne siete. Všade tá revolúcia už bola, tak asi príde aj sem.

Zopár relácii o varení na Slovensku máme aj vo veľkých televíziách. Chcete byť iný?

To sú formáty, ktoré sú tu 25 rokov. Koncept, že varia zväčša herci, zostáva rovnaký. Chcelo by to posun do 21. storočia. Musí to byť viac autentické a musí to byť rýchlejšie. Cooking show je aj o svetle, strihu a kamere. To, čo momentálne produkujú slovenské televízie, sú také neskoré 90. roky. Dnes potrebujeme vychovať mládež, aby mala vzťah k jedlu, lebo to budú o desať rokov zákazníci supermarketov, farmárskych trhov a reštaurácií. To sú ľudia, ktorí si dnes televíziu nezapnú, tento koncept je mŕtvy. Oni si chcú pozrieť program, keď majú chuť a čas, a to im chceme dať.

Dajte si poradiť. Mať doma funkčnú, modernú a zároveň krásnu kuchyňu je snom každého. Dopracovať sa k nej býva občas zložitá cesta, počas ktorej je dobré počúvať rady odborníkov. Zdroj: Oresi/Dušan Křístek

Aká bola vaša cesta až sem, k vlastnej youtubovej kuchyni?

Komplikovaná. Som extrémne tvrdohlavý a keď si niečo vymyslím, málokedy sa stane, že by som to nezrealizoval. Vždy som chcel variť, bolo to moje veľké hobby. A stalo sa, že prišiel covid, ktorý mi obrátil svet naruby. Namiesto sťahovania z Liverpoolu do New Yorku som sa presťahoval do Popradu. A keďže sa nedokážem nudiť, počas pandémie som varil doma a často som to vysielal naživo na Instagrame. Ľudí to začalo baviť, zrazu zistili, že za hodinu sa dajú pokojne uvariť dve plnohodnotné jedlá. Keď už potom bola znova možnosť sa do New Yorku odsťahovať, povedal som si, že to by bola tá ľahšia cesta. Ostať tu a dokázať niečo v gastre je ťažšia cesta, tak som si ju zvolil.

Nevýhodou varenia prostredníctvom obrazovky je, že divák vašu tvorbu neochutná ani neovonia. Je odkázaný len na to, čo vidí. Napríklad na peknú fotku naservírovaného jedla. Neprichádza tak o podstatu zážitku?

Fotka jedla je aj o pocite. Áno, základ jedla je chuť, ktorú však nevieme ľuďom dať, vieme ju len ukázať. Fotka je potom úplne zásadná v tom, že vďaka nej nadobudneme nejaký pocit. Napríklad ak vidím peknú fotku rizota doplnenú kvetmi, mám z nej pocit, že je to ľahký letný pokrm. A to je jediné, čo ľuďom prostredníctvom sociálnych sietí vieme dať.

V zahraniční ste strávili 13 rokov. Prinášate niečo odtiaľ aj sem k nám?

Prinášam presvedčenie, že všetko sa dá. To je to, čo som sa za 13 rokov okrem jazyka naučil. Všetko na svete sa dá. Aj keď je to komplikované a ťažké, stojí to veľa peňazí, stresu, plaču a nervov, všetko sa dá.

Text: Katarína Barošová v spolupráci s Oresi 
Foto: ORESI kuchyne
Zdroj: časopis Môj dom