Kúpeľňová poetika

Dizajn moderných kúpeľní je už roky prevažne mužský – najmä tých, ktorým vládne minimalizmus. Čisté, pragmatické, utilitárne, plné dokonalých technológií a prosté akýchkoľvek zbytočností. V podobnom duchu sa niesli aj koncepcie kúpeľní, ktoré Axor, dizajnová značka firmy Hansgrohe, už roky vytvára v spolupráci so známymi dizajnérmi. Či to bol Phoenix design, Philippe Starck, Antonio Citerio, alebo Jean Marie Massaud, každý z týchto mužov zvolil, prirodzene, mužský prístup k tvorbe prostredia kúpeľne. (Aby som nebola nespravodlivá, musím návrhu posledného z nich uznať väčšiu mieru voľnosti a menšiu odmeranosť, príjemné pre nežnú ženskú dušu.) Až španielska dizajnérka Patricia Urquiola, autorka tohtoročného konceptu kúpeľne Axor, konečne prišla s kúpeľňou naozaj ženskou – takou, ktorá sa neberie priveľmi vážne a dáva priestor na individuálnu predstavu o pohodlí.

Pôdorys kúpeľne Axor Urquiola
V kúpeľni Axor Urquiola sa navzájom prelínajú rôzne oblasti života – spálňa nie je prísne oddelená od kúpeľne, ide skôr o súhru odpočinku a starostlivosti o telo v jednom priestore. Miestnosť je koncipovaná tak, aby sa tu mohli ľudia stretávať a komunikovať spolu, ale popritom tu nájsť aj útočisko a pocit súkromia. Priestor kúpeľne harmonicky splýva s priestorom spálne a miestom na ďalšie spôsoby relaxu, napríklad na čítanie kníh. Vďaka zariadeniu v rovnakom duchu, ktoré sa prelína medzi jednotlivými zónami, pôsobí priestor ako jednoliaty celok, zároveň je však spálňa od kúpeľne opticky oddelená paravánom. Samotná kúpeľňa je akýmsi spojením dvoch rozdielnych svetov – mužského a ženského. V každej z týchto symetrických, v hrubých rysoch rovnakých častí kúpeľne, sú detaily riešené rôzne, podľa osobitých požiadaviek a zvyklostí muža a ženy.

203829

Čo prináša život

Mnohé z kúpeľní súčasnosti sú ovplyvnené minimalizmom a mužským prístupom k vytváraniu interiéru – ich vybavenie vychádza z praktických požiadaviek a tvary sú redukované až na funkčne nevyhnutné minimum. Mužská prísnosť tohto prístupu spočíva v tom, že kúpeľne sú vo svojej dokonalej funkčnosti dokončené – čokoľvek doplníte, bude navyše. Máloktorej žene však vyhovuje priestor, v ktorom nemôže zanechať vlastnú stopu, kúpeľňa, v ktorej treba tajiť štýlom nevhodné predmety a bežné toaletné potreby. Patricia Urquiola prišla s veľmi ženským prístupom k priestoru aj k dizajnu jednotlivých predmetov a navrhla celkom inú kúpeľňu – nielen formou, ale aj obsahom. Nejde v nej len o prozaické vyhovenie potrebám a plnenie funkcií, ale skôr o poetiku príjemného života, plnú podnetov na romantické snenie. Ako sama hovorí, zdrojom jej inšpirácie je každodenný život. V architektúre a dizajne premýšľa Patricia Urquiola súčasne v niekoľkých rôznych rovinách – zaujímajú ju rôzne modely správania, remeselné techniky, spomienky… a zmes toho všetkého potom interpretuje. Zvládanie viacerých činností naraz je pre ženy typické, rovnako ako miešanie rôznych, pre mužov zdanlivo nesúvisiacich vecí. V duchu princípu tvorby „Mix and mend“, teda miešania a plátania, navrhla Urquiola interiér kúpeľne ako akýsi patchwork – spojila prírodné inšpirácie s čistými líniami, hravé prvky s precíznym remeselným vyhotovením, brilantné povrchy s mäkkými oblúkmi, pripomínajúcimi dizajn 60. a 70. rokov minulého storočia, moderné technológie s predmetmi zo starožitníctva a suvenírmi z ciest; akoby pri vytváraní interiéru neplatilo žiadne neporušiteľné pravidlo. Na prvom mieste je tvorivá voľnosť, ktorá dáva celku zvláštnu poetiku. V jej kúpeľni tak vyznievajú úplne prirodzene predmety z bežných obchodov a interiérové prvky typické pre iné miestnosti, ako sú vešiak na kabáty, lampa, nočný stolík či kufor, a spolu s nimi prenikol aj do kúpeľne v showroome reálny život. Urquiolin neobmedzujúci interiér žije a necháva žiť.

203833

Možnosť mať inú predstavu

Predstavy muža a ženy o ideálnej kúpeľni sú rôzne. Je rozdiel v tom, ako žije, aké má rituály, čo chce ukázať a čo chce vidieť žena, a čo muž. Máloktorá žena napríklad túži ráno vidieť fúzy v umývadle, a nie každá sa chce vidieť v zrkadle skôr, než sa umyje. Preto vytvorila dizajnérka vo svojom návrhu ideálnej kúpeľne dve takmer symetrické, v základe rovnaké, ale v detailoch rôzne zóny – mužskú a ženskú. Preto sú tu dve umývadlá, a nie sú vedľa seba, ako je to bežné, ale na opačných koncoch miestnosti. Preto je na ženskej strane zrkadlo vedľa umývadla tak, že sa v ňom pri umývaní nevidíte. Dáma sa pozrie do zrkadla len vtedy, keď chce, nie vždy keď príde k umývadlu. Zrkadlo je však dostatočne veľké, a ak sa ho rozhodne použiť, môže si napríklad líčidlá rozložiť na toaletnom pulte. Naproti tomu v pánskej časti je priamo nad umývadlom malé zrkadlo akurát na oholenie – jednoducho a prakticky. Muži niektoré veci neriešia, nevnímajú a považujú za zbytočné.

Príkladom slobody pri vytváraní priestoru aj pri miešaní rôznych vecí môže byť aj Urquiolin paraván. Už z podstaty paravánu vyplýva individuálny prístup k deleniu miestnosti, pričom tento konkrétny je prvkom viacnásobne praktickým – môže byť stenou tam, kde ju potrebujete, radiátorom, zrkadlom aj vešiakom. Individuálne usporiadanie a zariadenie priestoru tak, aby sa v ňom ktokoľvek cítil dobre, však umožňuje celá kolekcia kúpeľňového vybavenia Axor Urquiola. Každý z objektov dokáže zapôsobiť aj samostatne, zároveň však môžu rôzne komponenty vytvoriť celok so zvláštnou poetickou harmóniou. Aj vďaka tomu, že sa v nich miešajú prvky rôznych štýlov, sú vhodné do najrôznejších interiérov.

203830 Patricia Urquiola Narodila sa v Oviede v Španielsku a v súčasnosti žije a pracuje v Miláne. Vyštudovala Faculdad de Arquitectura v Madride a potom absolvovala aj štúdium na milánskej polytechnike. Niekoľko rokov sa venovala architektúre, pracovala v dizajnérskom štúdiu De Padova a Lissoni Associati a v roku 2001 si v Miláne otvorila vlastné dizajnérske štúdio. Navrhovala nábytok a doplnky okrem iného aj pre značky ako Alessi, Driade, Kartell, Molteni, Moroso či Rosenthal, jej dizajnérskym dielam udelili viacero medzinárodných cien za dizajn a architektúru; niekoľko z nich nájdete aj v newyorskom Museum of Modern Art.

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom.