Kúpeľňu áno, ale z čoho

{R1}

Poďme však od začiatku. Kúpeľňa je miesto, kde sa stretáva voda, vlhko, striedanie teplôt a premenlivá klíma. Je preto jasné, že treba venovať mimoriadnu pozornosť výberu materiálu na takto namáhané povrchy.

Chcelo by to niečo ľahké…

Pri realizácii panelových domov sa nepočítalo s hromadnou výmena umakartových jadier. Preto sa ani statika panelákov nedimenzovala na murované priečky, ktoré predstavujú určite väčšie zaťaženie ako umakart. Z tohto dôvodu treba pri „výstavbe“ novej kúpeľne hľadať odľahčené stavebné materiály, napríklad pórobetónové tvárnice. Sú nielen ľahké, ale aj pevné a presné. Majú praktické rozmery, takže sa s nimi pracuje veľmi jednoducho a pohodlne. Výhodou je aj to, že pórobetón možno ľahko rezať a bez problémov doňho vyhĺbiť aj drážky a otvory na potrebné inštalačné vedenia. Na spájanie sa používa stavebné lepidlo, ktorého spotreba je pri presnej práci veľmi malá. Tvárnice sa predávajú vo viacerých hrúbkach, čo sa dá pri konštrukcii šikovne využiť. Pri voľbe hrúbky netreba zabúdať na to, že rozvody (ak nevyužijete predstenové inštalácie) hrúbku múru oslabia. Murovanie z pórobetónu pri troche snahy zvládne každý priemerne zdatný chlap, je to však doslova a dopísmena murovanie, takže je s ním spojené aj ozajstné stavenisko a celkom solídny neporiadok počas realizácie.

Ak steny novej kúpeľne nerešpektujú pôvodnú polohu priečok (alebo ak staviate v podkroví), bude najväčším favoritom najľahší stavebný materiál, respektíve stavebný systém – montované sadrokartónové priečky, prípadne stavebnicový systém zo sendvičových panelov. Výhodou stavby je okrem nízkej hmotnosti a malého zaťaženia stropnej konštrukcie aj rýchla a suchá montáž. Takáto podstatne čistejšia a prešpekulovanejšia konštrukcia je však aj náročnejšia na skúsenosti, vybavenie a plánovanie – treba napríklad presne určiť polohu všetkých zavesených predmetov (nielen umývadla či záchodu, ale aj nábytku) a v tých miestach vytvoriť nosnú konštrukciu, na ktorú sa upevnia. Vo vlhkých priestoroch sa odporúča použiť impregnované dosky RBI alebo protipožiarne impregnované dosky RFI. Ide o špeciálne dosky určené do vlhkého prostredia kúpeľní, WC a bazénov. Impregnácia je hĺbková, s pridaním fungicídnych látok, ktoré odpudzujú vodu priamo počas výroby dosky. Povrchová úprava sa môže spraviť ktorýmkoľvek z bežne používaných spôsobov. Keďže keramický obklad nie je dostatočnou zárukou ochrany sadrokartónu pred vlhkosťou, treba na miestach, kde sa predpokladá striekanie vody (vane, sprchovacie kúty), použiť pod obkladom hydroizolačnú vrstvu. Pozor si treba dať na presnosť vyhotovenia detailov napojení a stykov jednotlivých konštrukcií.

 niektorých prípadoch bude najvhodnejším riešením kombinácia – napríklad priečka medzi kuchyňou a kúpeľňou, na ktorú sa zavesia okrem iného aj skrinky kuchynskej linky, môže byť murovaná, ostatné priečky môžu byť zo sadrokartónu.

…a proti vode

Keď zabudnete na hydroizolácie, budú vašu kúpeľňu ohrozovať vlhkosť a voda – najmä na miestach najviac ostrekovaných vodou. Kritické je okolie sprchy a vane. Ak sa vlhkosť dostane k podkladovým konštrukciám, ktoré nie sú zabezpečené hydroizoláciou, čakajú vás zložité opravy.

Riešením proti prenikaniu vlhkosti až na podklad sú náterové hydroizlácie a izolačné stierky, ktoré sa nanášajú podobne ako farba – štetcom alebo valčekom, v dvoch vrstvách kolmých na seba (hrúbka asi 1 mm). Do dilatačných škár, prechodov medzi podlahou a stenou, rohov a podobne sa po nanesení prvej vrstvy, z dôvodu nepriepustnosti, vkladá izolačná páska. Dlažbu alebo obklad môžete lepiť po dvoch až dvadsiatich štyroch hodinách. Vždy pritom treba používať penetračné, lepiace, izolačné a tmeliace materiály od jedného výrobcu, aby si navzájom sadli. Inou alternatívou hydroizolácie sú polyetylénové fólie, ktoré sa na čistý a suchý podklad lepia s presahom podobne ako tapety. Vďaka tomu, že majú na povrchu špeciálnu úpravu zo striže, lepšie na ne priľne lepiaca hmota. Ide predsa o to, aby medzi podkladom a izoláciou nevznikli vzduchové bubliny. Lepidlo sa nanáša celoplošne a fólia sa rovnako na celej ploche zatláča do vrstvy lepidla.

Ešte niečo pre krásu

Kúpeľňa už viac-menej stojí, takže treba vyriešiť ako sa vyfarbí – akú dostane povrchovú úpravu. Vzorové predajne kúpeľňových štúdií sa predbiehajú v ukážkach stien od výmyslu sveta. Keramické obklady striedajú sklenené povrchy, drevené zásteny a nátery. V kúpeľni sa naozaj dá použiť keramika, kameň, drevo, omietka… A to bez toho, aby sa po pár týždňoch objavili zelenkavé steny sprevádzané nepríjemným zápachom.

Keramické obklady sú rokmi overenou klasikou určenou do vlhkého prostredia kuchýň a kúpeľní. Všeobecná mánia kupovať obklady viac podľa vzhľadu ako podľa kvality nebude až taký problém, ak si skontrolujete, či je vybraný obklad aj dostatočne presný. V opačnom prípade budete mať problémy – ak zatúžite po tenkých, presných škárach: nepôjde to. Samotné obkladačky sú nepriepustné, ale škáry ani zďaleka túto vlastnosť nemajú, a tak obložená stena nie je vodotesná. Za drevo v kúpeľni hovorí množstvo výhod – zmäkčenie priestoru, pozitívne prúdenie energie… Ponúka ho aj stále trendový wellness štýl. Nezabudnite však, že dreviny, ktoré rastú v našich zemepisných šírkach, sa nemusia správať v kúpeľniach podľa našich predstáv – sú hygroskopické (rýchlo nasajú a udržia toľko vlhkosti, koľko sa do nich zmestí, a potom ju aj uvoľnia). A spolu so zmenou vlhkosti zvyknú meniť aj svoj objem a tvar. Kúpeľňa je teda prostredie, v ktorom sa odohrávajú také zmeny tepla a vlhka, aké nemusia pristať každému drevu. Odborníci odporúčajú do kúpeľne husté drevo, napríklad agát alebo rozličné exotické dreviny. Ak na tento luxus nemáte – a predsa sa dreva nechcete vzdať – môžete si pomôcť impregnačným náterom epoxidovou živicou, voskovaním alebo špeciálnym povlakom na domáce dreviny.

Takmer na nerozoznanie od masívneho dreva sú plochy, ktorých povrch tvorí drevená dyha. Pod dyhou sa ukrýva stará známa MDF doska, prípadne – čo je ešte lepším riešením – hustejšia, tvrdšia a ťažšia HDF doska. V zahraničí si okrem kúpeľňového nábytku našla svoje miesto aj na obkladoch. Ak to budete skúšať, vyhnite sa sprchovacím kútom a stenám okolo vane.

Polymérové fólie tvoria dostatočne pružný a odolný povrch MDF a HDF dosiek. Vzhľadom na svoju finančnú nenáročnosť a veľký výber vzorov – od jednofarebných až po imitácie rôznych druhov dreva – sú súčasťou najbežnejšej ponuky kúpeľňových, predovšetkým však kuchynských štúdií. Nevýhodou fólií je citlivosť na vyššie teploty, najmä v kombinácii s vlhkom. Preto kúpeľňový nábytok z tohto materiálu neprisúvajte na miesta, kde sa najviac prská.

Lesklé dosky, ktoré sú veľkým lákadlom v časopisoch a na výstavách, sa dobre znášajú aj s vlhkým prostredím. Za túto vlastnosť môžu ďakovať mimoriadne kvalitným dvojzložkovým lakom. Pod lakom sa skrýva prozaické telo – HDF doska. Farebná škála lakov je veľmi široká a umožňuje rozmanité stvárnenie s matnými alebo lesklými efektmi.

Syntetické materiály, tzv. umelé kamene, ponúkajú množstvo užitočných vlastností – nemajú póry, sú homogénne, tvrdé, nehorľavé, farebne stále a odolávajú organickým látkam aj bežným chemikáliám. Okrem toho sa výborne tvarujú do požadovaných proporcií. Východiskovým materiálom pri výrobe umelého kameňa sú prírodné plnivá (práškový minerál) a živica. Dobrou správou pre klientov je farebná a tvarová stálosť, ktorá je prakticky nezávislá od vlhkosti prostredia. Krátkodobo dokáže odolávať teplote až 200 °C, dlhodobo teplote okolo 90 °C. Pri extrémnom zahriatí začne tento syntetický materiál uvoľňovať zo svojich molekúl vodu, a tak zabraňuje horeniu.

Ak vás nadchýna iba prírodný materiál a máte dostatočne priestrannú kúpeľňu, doprajte si kameň. Rátajte s tým, že kamenné dosky sa dodávajú v určitých rozmeroch, a teda na väčšiu plochu budete musieť spájať viac kusov a popremýšľať o spôsobe utesnenia spojov. Ak sa vám zapáčil obklad z kameňa, platí, že rizikovým miestom sú škáry. Chce to kvalitné lepidlo a tmel – materiály určené na kamenné obklady.

Svoje miesto v kúpeľni má aj sklo. Objavuje sa aj na stenách – napríklad ako materiál pre plochy za umývadlami alebo v sprchovacom kúte, kde pôsobí veľmi esteticky, odoláva vode a škvrnám a dobre sa čistí.

Nezabúdajte na omietku

V kúpeľni celkom pekne vynikne aj obyčajná omietka. Nemusíte sa báť ani exponovaných miest, kam na ňu dočiahne voda. A to v prípade, že použijete omietku určenú do exteriéru, ktorá vďaka väčšej zrnitosti pôsobí veľmi dekoratívne. Na výber je aj vápenná štuková (pálená) omietka, ktorá nemá problém s vlhkým prostredím. Na miesta, kde nestrieka voda, môžete použiť hladenú vápennú štukovú omietku, ktorá svojou hmotovou farbou pripomína mramor. Nájdete ju pod názvom benátska alebo marocká štuka. Nepotrebuje ďalšiu úpravu a vďaka pórovitosti vie dýchať.

Farba je tým najlacnejším a najľahším spôsobom na dekorovanie kúpeľne. V ponuke do vlhkého prostredia je napríklad ochranný náter. Ide o polomatnú akrylátovú farbu s protiplesňovým prostriedkom, riediteľnú vodou. Výrobca ju predurčil na nátery najmä do vlhkých priestorov alebo tam, kde sa požaduje časté umývanie stien čistiacimi a dezinfekčnými prostriedkami (plavárne, umyvárne, kúpeľne). Umývaniu odoláva viac ako 10 000 cyklov. Do interiérov kúpeľní a kuchýň na menej namáhané povrchy stačí napríklad biely umývateľný náter s možnosťou farebného tónovania. Výrobcovia majú v ponuke aj nátery napodobujúce hrubozrnné štukové omietky. Zaujímavý povrch dosiahneme ryhovaním alebo roztieraním akrylátových alebo silikátových omietok. Do kúpeľne sa hodia aj umývateľné tapety. V prípade, že tapety neodolávajú vode, môžu sa zaopatriť polyuretánovým náterom.

Kúpeľňa nie je len o jednom materiáli. Ak sa rozhodnete pre rôzne povrchy, pamätajte, že jedna stena, ktorá pritiahne pozornosť, je akurát dosť. Ak budete chcieť vystriedať keramický obklad inými povrchmi, smerujte ich na menej kritické miesta. Drevo či omietka ani so špeciálnym náterom zďaleka nevydržia taký nápor vody ako klasický keramický obklad.