Okenná móda
Slnečné svetlo počas jedného dňa mení svoju intenzitu až o viac ako tisíc percent! Rovnako sa ustavične mení celková vonkajšia klíma, pričom klíma v miestnosti by mala zostať čo najstabilnejšia. Ideálne je konštantné osvetlenie, teplota a vlhkosť vzduchu v miestnosti. Vonkajšie prostredie nemá ovplyvňovať a obmedzovať našu pohodu v interiéri. Pomôže nám k tomu systém protislnečnej techniky.
Začali to jednoduché otváracie či sklopné okenice, ktoré obohacovali okno nielen funkčne – boli clonou i bariérou, ale aj formálne – pôsobili ako dekorácia a výtvarný prvok. Dnes je už takmer nevyhnutné pridať ku každému oknu flexibilný prvok slnečnej ochrany.
Protislnečná technika neslúži napriek svojmu názvu len ako ochrana pred slnkom a už vôbec nie je len letnou, teda sezónnou záležitosťou. Zabezpečuje i intimitu priestoru, ochraňuje pred vplyvmi počasia a poskytuje (prinajmenšom) psychologickú ochranu pred prípadným vlúpaním. V lete zabraňuje neželanému prehrievaniu a vstupu priameho slnečného svetla, naopak počas chladných ročných období chráni okná pred veľkými stratami tepla. V zásade môžeme hovoriť o dvoch hlavných skupinách prislnečných clôn: exteriérových a interiérových. Aby bola funkcia tejto ochrany optimálna, odporúčame používať oboje.
Exteriérové clony
Môžu byť pevné alebo pohyblivé. Oba druhy charakterizuje masívna a proti poveternostným vplyvom odolná konštrukcia. Pevné protislnečné clony sa v našich zemepisných šírkach používajú skôr ako architektonický prvok na dotváranie priečelia alebo celkového vzhľadu budovy – poznáme ich aj pod názvom slnolamy. Usporiadať sa môžu horizontálne i vertikálne, ale bez ohľadu na to, v akej polohe sú zabudované, majú z fyzikálneho hľadiska len jedinú funkciu: v každom prípade tlmia priamo dopadajúce svetlo. Pohyblivá clona sa môže premenlivo nastaviť (automaticky alebo manuálne) na základe vonkajších klimatických podmienok – reguluje najmä prenikanie svetla, tepla a čiastočne aj hluku a plní tak základné faktory našej pohody. Výhodou oboch druhov exteriérových clôn je, že okrem spomínanej ochrany pred neželaným teplom, svetlom a vplyvmi počasia nebránia bezkonfliktnej manipulácii s okennými krídlami z interiéru a zvonku tvoria nielen pohľadovú, ale aj fyzickú bariéru. V zásade však ide o cenovo náročnejšie spôsoby ochrany pred slnkom a poveternostnými vplyvmi. Určitou nevýhodou môže byť aj zvýšená možnosť znečistenia týchto systémov.
Interiérové clonyCharakteristická pre ne je najmä dekoratívnosť a dobrá ochrana pred chladom a prievanom v zime. Vzhľadom na prehrievanie skla sú v letnom období menej účinné. V princípe hovoríme o pohyblivých systémoch. Ich výhodami sú cena, jednoduchá montáž a údržba.
Z tvarovo-konštrukčného hľadiska poznáme spúšťacie (zvinovacie) clony a pevné alebo nastaviteľné lamely. Spúšťacie clony fungujú buď ako exteriérové rolety z umelých hmôt (polyesteru, akrylu), zliatin hliníka alebo dreva alebo ako interiérové rolety, skladané žalúzie z vrstvených špeciálnych látok, ale aj ako zhŕňacie závesy – záclony. Do tejto skupiny môžeme zaradiť aj exteriérové clony – tzv. markízorolety s akrylovým poťahom alebo transparentným vláknom, ktoré dokážeme vysúvať a nastavovať podľa potreby zväčša v horizontálnom smere. Podobne tento materiál možno použiť pri exteriérových pergolách, besiedkach, terasách a pod. Netradičným riešením je roleta, ktorú možno vyťahovať zdola nahor, čo je výhodné najmä pri miestnostiach na prízemí.
Medzi nastaviteľné lamelové systémy patria exteriérové zhŕňacie horizontálne i vertikálne žalúzie (väčšinou celokovové) a horizontálne interiérové žalúzie z plastu a ľahkých kovov alebo vertikálne žalúzie s textilnými, plastovými či sklenovláknovými lamelami. Samostatnou kapitolou sú potom von otváracie alebo posuvné okenice, ktoré môžu byť drevené, kovové či kombinované. Používajú sa na fasádach domov v súčasnosti rovnako ako pred troma storočiami. Niektoré systémy dokonca umožňujú aj usmernenie svetla tak, aby sa hlboké miestnosti dostatočne presvetlili aj v zadných častiach.
Tienenie a architektúra domu
Pretože rôzne podoby a tvary protislnečnej techniky predstavujú 20 až 70 % plochy fasády a vnútorných plôch stien, majú veľký význam pre architektonickú koncepciu a vzhľad budovy. Možnosti stvárnenia protislnečnej ochrany sú naozaj široké – môžu mať rôznu konštrukciu, tvar, farbu, materiál… Môže mať aktívny, dominujúci až agresívny charakter, ale dokáže pôsobiť aj harmonicky, neutrálne či až pasívne.
Ak sa protislnečná ochrana nezahrnie do realizačného projektu včas, jej architektonické i funkčné riešenie môže byť neskôr problematické, resp. veľmi drahé.