Byt Evy a Juraja pôsobí veľmi prirodzene a pohodovo. Ako ho charakterizoval architekt Marek Bohunický, je normálny v tom najlepšom zmysle slova. Vznikol totiž na poctivých princípoch a zásadách zdravého rozumu.
Poctivosť materiálov bola jedným z dôležitých princípov pri tvorbe interiéru. „To, čo vyzerá ako drevo, je skutočne poctivé drevo, ak je niečo laminované alebo plastové, je to biele,“ vysvetľuje architekt. Poctivé dubové parkety pritom navodzujú pocit, že byt je súčasť pôvodného domu a nepôsobí ako nadstavba. NORA A JAKUB ČAPRNKA
„Dvere môžu byť pokojne tie najjednoduchšie biele, interiéru to neublíži,“ odporúča architekt Bohunický. Keďže tu sa pre atypické rozmery otvorov nedali použiť štandardné dvere, museli ich dať vyrobiť na mieru. K jednoduchému materiálu si teda dopriali malý luxus elegantne skrytých pántov a bezobložkovej zárubne.
„Neviditeľný“ architekt
Eva a Juraj hľadali byt s atmosférou. Najlepšie v starom dome, ktorý má svojho genia locci. Boli preto pripravení na rekonštrukciu. Keď sa im však naskytla príležitosť zabezpečiť si bývanie v plánovanej nadstavbe na jednom z domov od známeho architekta Emila Beluša, postavených v 30. rokoch minulého storočia, neváhali. Je to skvelá lokalita a dispozíciu bytu mohli v spolupráci s architektom upraviť tak, aby optimálne vyhovovala ich potrebám. Navyše, k bytu patrila veľká terasa, ktorá spája tri zo štyroch izieb. {R1}
„Pôvodne sme s niečím takým vôbec nepočítali, ale teraz sme radi,“ priznáva Eva. „Terasu využívame veľmi aktívne od mája až do októbra. Východná orientácia ma síce najskôr nenadchýnala, ale teraz ju oceňujem, najmä počas bratislavských horúcich liet,“ dodáva.
Jedálenský stôl je nový, vyrobený na mieru, vďaka kefovanému povrchu však pôsobí tradične. Eva pôvodne hľadala podobný starý stôl, no taký, ktorý by presne spĺňal jej predstavy, nenašla. Nakreslila si ho teda a dala vyrobiť stolárovi.
NORA A JAKUB ČAPRNKA
Oddelené aj spojené. Obývačkovú časť denného priestoru opticky oddeľuje od kuchynsko-jedálenskej zóny policová zostava s kovovým rámom, ktorá vznikla podľa Marekovho návrhu. Pôvodný plán – zasklené posuvné dvere – domáci nakoniec zmenili a rozhodli sa, že denný priestor nebudú deliť. „Je to takto lepšie,“ hodnotia svorne.
Dispozíciu doladila dvojica s architektom stavby Karolom Kállayom, na doriešenie interiéru a niektorých technických problémov si zavolali Mareka Bohunického. Ten vytvoril s majiteľmi ideálny tvorivý tandem – oni mali množstvo nápadov a architekt sa ich snažil efektívne zrealizovať tak, aby v interiéri dobre fungovali. Občas usmernil, ale priveľmi sa nepresadzoval. „Snažil som sa najmä počúvať a robiť veci tak, aby ma tu bolo čo najmenej ,vidieť‘. Len tak sa totiž budú v interiéri dobre cítiť tí, ktorí ho používajú. A to je podľa mňa to najdôležitejšie,“ hovorí Marek.
Spomienky cestovateľov. Časť interiéru vznikla na cestách po svete, ktoré mladá dvojica spoločne podnikla – to, čo sa im páčilo, si priniesli domov, či už ako nápady, alebo reálne predmety. Napríklad koberec pod kuchynským stolom s nimi priletel z Marrákeša. NORA A JAKUB ČAPRNKA
„Niekde sa ušetrilo, aby si inde zas mohli majitelia dopriať drahšie prvky. Vo výsledku tak získali príjemný interiér za prijateľnú sumu.“
Marek Bohunický, architekt
Na miskách váh
Vo viacerých veciach si Eva a Juraj nechali od Mareka poradiť. Napríklad ušetrili tým, že vynechali zbytočnosti. „Mnohé veci sú len vecou zvyku, nie skutočnej nutnosti. V interiéri tak často platíme za niečo, čo vlastne ani nepotrebujeme,“ upozorňuje architekt. „Niekde sa teda dá ušetriť bez toho, aby to interiéru ublížilo, inde, kde je to pre majiteľov dôležité, sa potom dá minúť viac.“
Napríklad v kúpeľni zvolili jednoduchý obklad, ktorý nesiaha priveľmi vysoko. Obklad predsa nemusí byť všade, niekde stačí farba. Vďaka tomu si mohli dovoliť Evinu vysnívanú marockú dlažbu bez toho, aby prekročili rozpočet. V tomto smere sú podľa Mareka témou na zamyslenie aj dvere. „Medzi jednoduchými bielymi a dyhovanými je obrovský rozdiel v cene a keď sa to vynásobí väčším počtom, môže to byť v rozpočte celkom zásadná položka,“ radí.
Knižnicu, v ktorej je zakomponovaný televízor, vylepšil Marek preňho typickou „drobnosťou“ – otvorené police netradične odsadil od skrinky v spodnej časti, čím vznikol ďalší úložný priestor. Biele skrinky s kovovou podnožou sa tak zároveň dajú využívať napríklad aj ako „párty sedenie“. NORA A JAKUB ČAPRNKA
Ďalší princíp, ktorý sa v byte uplatnil, je „poctivosť materiálov“. „To, čo vyzerá ako drevo, je skutočne poctivé drevo, ak je niečo laminované alebo plastové, je to biele,“ vysvetľuje architekt Bohunický. „Je tu krásna klasická dubová podlaha a k tomu človek jednoducho nemôže dať laminátový nábytok s drevodekorom. Dehonestovalo by to ten poctivý materiál,“ konštatuje. Aj vďaka týmto „normálnym“ zásadám pôsobí interiér veľmi prirodzene, ako hovorí Marek Bohunický, „v tom najlepšom zmysle slova normálne“.
Kúpeľňa je jednoduchá a čistá. Zaujímavým prvkom sú sivé steny, ktoré pokračujú sivým stropom. „Automaticky som počítala s bielym stropom bez toho, aby som sa nad tým vôbec zamyslela,“ priznáva Eva. „Bola to taká typická Markova rada – drobnosť, ktorá vám vôbec nenapadne, ale ktorou dosiahnete výrazný efekt. Prinášal do celého procesu zariaďovania praktické nápady aj finančné zreálnenie,“ oceňuje majiteľka. NORA A JAKUB ČAPRNKA
Na samostatne stojacu vaňu Marek vždy rád vytvorí v kúpeľni dostatok miesta. „Je to niečo úplne iné,“ hovorí. V tejto veci sa s majiteľmi dokonale zhodli.
Marockú cementovú dlažbu, Evinu vysnívanú, si mohla dvojica dovoliť aj vďaka tomu, že ušetrili na stenách, kde bez problémov postačuje farba. Orientom inšpirovanú dlažbu potom tematicky doplnili Evinými fotografiami z Maroka, ručne pletenými košmi a drobnosťami z trhu v Marrákeši.
Katkin pohľad
Čistota a vzdušnosť dýchajú v tomto byte z každého kúta. Žiadne robustné skrine ani dekorácie tu nenájdete. Všadeprítomné oceľové konštrukcie pôsobia sviežo a decentne spájajú biele nábytkové zostavy do jednoliateho celku. Maličkosti, ktoré zdobia interiér, majú svoj praktický význam a rozhodne nie sú prvoplánovým riešením. Páči sa mi, ako nenápadné povrchy a biela jemne upriamujú pozornosť na zopár zaujímavých retro kúskov, ktoré mestskému bytu dodávajú šmrnc. Veľmi oceňujem, že mladá dvojica stavila na jednoduchý dizajn a poctivé materiály. Spoločne s dizajnérom, ktorý sa (ako sa sám vyjadril) priveľmi nepresadzoval, vytvorili naozaj premyslený a vkusný interiér.
Symbol šťastia. Svadobnú slávobránu z papierových žeriavov si Eva odložila. Keď sa s Jurajom nasťahovali do nového bytu, zavesila ich nad posteľ ako symbol manželského šťastia. „Girlandu som rozmotávala asi 3 hodiny. Opakovala som si pri tom, že v manželstve treba byť trpezlivý,“ smeje sa. NORA A JAKUB ČAPRNKA
Kto tu býva
Eva je grafická dizajnérka, rada fotí a je veľmi kreatívna. Juraj je projektový manažér, milovník dobrej muziky a zručný domáci majster. A Jessy je sučka bígla.
Veľkou prednosťou bytu je lokalita. Je to tichá ulica a vďaka blízkej aleji majú domáci z obývačky nádherný výhľad do korún stromov.
Poctivosť materiálov bola jedným z dôležitých princípov pri tvorbe interiéru. „To, čo vyzerá ako drevo, je skutočne poctivé drevo, ak je niečo laminované alebo plastové, je to biele,“ vysvetľuje architekt. Poctivé dubové parkety pritom navodzujú pocit, že byt je súčasť pôvodného domu a nepôsobí ako nadstavba.
Inšpiráciu na osvetlenie chodby našli Eva s Jurajom v jednej z budapeštianskych kaviarní. Keďže nikde nezohnali presne také svietidlá, aké hľadali, myšlienku modifikovali a použili vonkajšie osvetlenie. Realizácia bola potom, podobne ako pri ďalších nápadoch v byte, Jurajovou parketou.
Jedálenský stôl je nový, vyrobený na mieru, vďaka kefovanému povrchu však pôsobí tradične. Eva pôvodne hľadala podobný starý stôl, no taký, ktorý by presne spĺňal jej predstavy, nenašla. Nakreslila si ho teda a dala vyrobiť stolárovi.
V predsieni si pri prezúvaní môžete sadnúť na autentické sedadlá z kina v Novom Meste nad Váhom. Len zničené bordové čalúnenie museli dať vymeniť.
Na stenách bytu sa zišla pestrá spoločnosť, väčšinou Evine srdcové záležitosti – fotografia Márie Švarbovej, grafiky, ktoré vytvoril Marek Čino pre projekt Čierne diery, úlovok z „blšáku“ v New Yorku, obrazy od Oľgy Paštékovej a Dominiky Žákovej, kachlička z Porta, odstrihnuté obálky z magazínu Newyorker, ktorých autorkou je známa grafička Malika Favre, darček od maliara Erika Šilleho… Nad starožitnou skrinkou je grafika, ktorú si majitelia priniesli z cesty do Vietnamu – je na nej Jurajova obľúbená polievka pho. Fotografia na skrinke má zas spojitosť s ich novým domovom – je z 30. rokov minulého storočia a sú na nej Belušove domy tesne po dokončení.
Opakujúci sa motív kruhu v obývačke bol Evin zámer. Podnož z jäcklových profilov, ktorá je spoločným znakom na mieru vyrobeného nábytku, je zas Marekov prínos k prirodzenému zjednoteniu interiéru. „Mám veľmi rád tieto oceľové konštrukcie,“ hovorí architekt. „Síce to vyzerá jednoducho, ale nebolo jednoduché vymyslieť to tak, aby všetko spolu sedelo,“ dopĺňa ho majiteľka.
Spomienky cestovateľov. Časť interiéru vznikla na cestách po svete, ktoré mladá dvojica spoločne podnikla – to, čo sa im páčilo, si priniesli domov, či už ako nápady, alebo reálne predmety. Napríklad koberec pod kuchynským stolom s nimi priletel z Marrákeša.
Tvorivý tím. Architekt a majitelia sa navzájom skvelo dopĺňali – oni mali o interiéri predstavu a on sa ju snažil zrealizovať tak, aby fungovala.
„Na pozadí sivej omietky lepšie vynikne pekná biela keramika, ktorá si vyniknúť zaslúži,“ upozorňuje architekt.
„Veľa času sme trávili aj v Ikei,“ priznáva Eva. „Aj linka je odtiaľ, no málokto si to uvedomí, pretože to nie je úplne prvoplánový kúsok, je navyše skombinovaná s prvkami na mieru,“ hovorí. Originálny vzhľad jej dodala napríklad rampa nad kuchynským ostrovom. „Často u nás hostíme priateľov a vďaka otvorenej rampe je vždy všetko poruke,“ vysvetľuje majiteľka.
Knižnicu, v ktorej je zakomponovaný televízor, vylepšil Marek preňho typickou „drobnosťou“ – otvorené police netradične odsadil od skrinky v spodnej časti, čím vznikol ďalší úložný priestor. Biele skrinky s kovovou podnožou sa tak zároveň dajú využívať napríklad aj ako „párty sedenie“.
Kúpeľňa je jednoduchá a čistá. Zaujímavým prvkom sú sivé steny, ktoré pokračujú sivým stropom. „Automaticky som počítala s bielym stropom bez toho, aby som sa nad tým vôbec zamyslela,“ priznáva Eva. „Bola to taká typická Markova rada – drobnosť, ktorá vám vôbec nenapadne, ale ktorou dosiahnete výrazný efekt. Prinášal do celého procesu zariaďovania praktické nápady aj finančné zreálnenie,“ oceňuje majiteľka.
Aranžmány, doplnky a obrázky v celom byte sú parketa domácej panej.
Symbol šťastia. Svadobnú slávobránu z papierových žeriavov si Eva odložila. Keď sa s Jurajom nasťahovali do nového bytu, zavesila ich nad posteľ ako symbol manželského šťastia. „Girlandu som rozmotávala asi 3 hodiny. Opakovala som si pri tom, že v manželstve treba byť trpezlivý,“ smeje sa.
Drobnosti s nápadom Jednoduché zariadenie oživujú nápadité detaily – napríklad k obyčajnej šatníkovej skrini s hladkými bielymi dverami doplnila Eva originálne úchytky.
TEXT ERIKA KUHNOVÁ
FOTO NORA A JAKUB ČAPRNKA
ZDROJ časopis Môj dom 4/2019