Ako prispôsobiť starý dvojgeneračný dom novým potrebám mladej rodiny?

Hore nohami? Prečo nie. Jednou z výhod „obráteného riešenia“ sú terasy s nádherným výhľadom, ktoré nadväzujú na novú kuchyňu a jedáleň. Chodenie po schodoch tu nikomu neprekáža. „Manželovi rodičia sú dôkazom, že pohyb je najlepšia cesta k tomu, aby bol človek dlho fit,“ hovorí domáca pani a úsmevom.
Miro Pochyba

Veľkú terasu o niečo zmenšili na úkor dnešnej jedálne, ktorá ju zároveň rozdelila na dve časti. Aj tak ostalo vonku dosť miesta na jedálenský stôl, ležadlá aj na detský bazénik. 

Mestskú vilu na kopci nad parkom obývajú dve generácie jednej rodiny – v spodnom byte žijú rodičia, v hornom syn s rodinou. Okrem fasády prešli pri rekonštrukcii zásadnou zmenou práve dve najvyššie podlažia tak, aby mladá rodina s tromi deťmi získala viac priestoru.
Miro Pochyba

Prispôsobiť starý dom novým potrebám nebýva jednoduché. Často totiž nejde len o lepšie technické parametre obvodových konštrukcií či viac svetla v interiéri, ale aj o upravenie priestorov tak, aby vyhovovali novému využitiu a nehnevali vás pritom detaily, ktoré po novom akosi nesedia. To bol aj prípad dvojgeneračného domu v romantickej vilovej štvrti pri Horskom parku.{R1}

Na spodnom podlaží bytu ostali po rekonštrukcii len spálne a kúpeľne. Sklenené dvere, ktorými sa vchádza do spálňovej časti zo schodiska, prepustia do chodby v centre dispozície svetlo, nie však hluk ani chlad.
Martin Čomor

Stena z mliečneho skla oddeľuje od chodby kúpeľňu, kde sa žiada viac súkromia. Nepriehľadné, ale priesvitné sklo pritom splnilo aj svoju druhú úlohu – prepustiť svetlo do chodby.
Martin Čomor

Obrátené garde

Ale poďme pekne po poriadku. V dome zo 70. rokov bývali najskôr rodičia, ktorí časom pristavali ešte jedno poschodie s terasou. Bolo však zrealizované v rámci vtedajších možností – v zime tu bolo zima, v lete zas horúco. Čo však najviac prekážalo, bolo chýbajúce jasné koncepčné rozdelenie domu na spoločenskú a súkromnú časť, a tak vrchné poschodie nikto reálne nevyužíval. „Bolo vo veľmi zlom stave. Iba sme tu sušili bielizeň,“ hovorí mama troch detí Zuzana.

Komplikovanú rekonštrukciu dlho odkladali, rodina však čím ďalej, tým nutnejšie potrebovala viac miesta. Nakoniec sa rozhodli pre radikálny rez, pri ktorom upravili fasádu, strechu aj povrchy v interiéri, vymenili okná, zrealizovali nové rozvody a chladiace stropy na najvyššom poschodí. A najmä zmenili celú dispozíciu. Na mieste pôvodného bytu mladej rodiny ostali len detské izby a spálňa s veľkou kúpeľňou, nevyužívané najvrchnejšie poschodie sa zmenilo na otvorený denný priestor s kuchyňou, obývačkou, jedálňou a ďalšou kúpeľňou.

Atypicky „obrátené“ riešenie so spálňami dolu a obývačkou hore malo rozhodne svoje výhody – popri priestorových možnostiach boli asi najväčšou prednosťou terasy s nádherným výhľadom, ktoré nový denný priestor na najvyššom podlaží obklopujú.

Deliaca stienka je elegantný nápad do kúpeľne spojenej s toaletou – WC je tak decentne skryté bez zvláštneho nároku na priestor.
Martin Čomor

Úlohou architektky Mercedes Ortego González bolo vyriešiť v interiéri všetky detaily tak, aby priestor vyzeral vzdušne a harmonicky a zároveň sa dal prakticky využívať.

Najvyššie poschodie sa predtým veľmi nevyužívalo. Zámerom rekonštrukcie bolo presunúť práve sem spoločenskú zónu bytu – otvorený denný priestor s kuchyňou, obývačkou a jedálňou. Spodné podlažie ostalo celé vyhradené na nočnú zónu.
Miro Pochyba

Väčšinu nábytku si majitelia vybrali sami. „Majú veľmi dobrý vkus,“ uznáva architektka. Jej úlohou bolo vyriešiť všetky detaily tak, aby bol celý interiér praktický aj oku lahodiaci.

Bez steny a bez dverí znelo architektkino odporúčanie, ktoré sa ukázalo ako múdre. Vďaka čiastočnej priečke a sklenenému zábradliu ostal priestor schodiska (vzadu) optickou súčasťou obývačky, zároveň je však bezpečne oddelený. „Nijako negatívne to neovplyvnilo klímu na poschodí,“ hovorí domáca pani, ktorá sa otvoreného schodiska najskôr trochu obávala.
Miro Pochyba

Tisíc malých problémov

Spolu so stavebnými úpravami bolo, samozrejme, potrebné doriešiť aj interiér. A hoci mali manželia jasnú predstavu o nábytku, farebnosti aj o štýle, ostávalo množstvo detailov, s ktorými si nevedeli rady – ako docieliť, aby tmavá chodba nebola tmavá a nevyužitá, ako zariadiť, aby nelogické výčnelky a konštrukčné prvky pôsobili ako prirodzená súčasť priestoru, ako harmonicky zakomponovať do linky okno, ktoré s ňou rozmerovo nijako nesúvisí…

Pri rekonštrukcii je často problém rozlúsknuť aj jeden zdanlivo malý oriešok a vyriešiť niekoľko zamotaných detailov tak, aby mal celok zmysel aj šmrnc – to chce ozajstný fištrón. A tak majitelia zverili túto úlohu architektke. Mercedes Ortego González mala vymyslieť všetko tak, aby bol interiér praktický aj oku lahodiaci. Najväčším rébusom bola pritom chodba na spodnom, spálňovom podlaží – hoci je v strede dispozície, nemala vyzerať ako tmavý nevyužitý priestor.

Tam, kde to bolo možné, zvolila preto Mercedes sklenené dvere, kde bolo potrebné viac súkromia, vybrala mliečne sklo, prípadne doplnila plné dvere svetlíkom. Dielo potom dokončili biele steny, ktoré majú schopnosť znásobiť pocit svetla a vzdušnosti. Vďaka knižniciam a policiam zas dostal dlhý úzky priestor vhodné využitie aj príjemný rytmus členenia.

Pri návrhu kuchyne bolo problémom okno, ktoré komplikovalo umiestnenie spotrebičov aj skriniek, keďže jeho poloha nerešpektovala bežný modul. Riešením bol nakoniec voľný roh linky bez horných skriniek.
Miro Pochyba

Chladiace stropy, ktoré zrealizovali v rámci rekonštrukcie domu, plnia svoju úlohu na jednotku – v interiéri priamo pod strechou a s veľkými zasklenými plochami zabezpečujú v lete príjemnú klímu bez prievanu.

Terasy, ktoré nadväzujú na kuchyňu aj na jedáleň s obývačkou, a exkluzívny výhľad sú v dome na kopci veľkou prednosťou vysoko umiestnenej dennej zóny.
Miro Pochyba

Chodba, ktorá nevyzerá ako chodba a nie je tmavá, hoci nemá ani jediné okno – zadanie ako z rozprávky o princeznej, ktorá sa nechcela vydať, bolo pre Mercedes najdôležitejšou úlohou. Aby do chodby prenikalo čo najviac svetla z okolitých priestorov, navrhla architektka nad všetky dvere svetlíky.
Miro Pochyba

Sklo a prevaha bielej farby je recept, ktorý fungoval aj v tomto prípade. A aby sa obyčajná chodba zmenila na zaujímavejší priestor, vybavila ju architektka knižnicami a na mieru vyrobenými skriňami, ktoré sem priniesli praktické využitie.

Ing. arch. Mercedes Ortego González, PhD.
autorizovaná architektka
antephoto.wixsite.com/architecture/projects
simondice80@gmail.com

Text Erika Kuhnová
Foto Miro Pochyba a Martin Čomor
Zdroj časopis Môj dom 10/2016