Mimoriadne citlivá rekonštrukcia vdýchla starému domu neopakovateľnú atmosféru
Stavebná história tohto domu siaha až do 16. storočia. Odvtedy mal niekoľko rôznych „tvárí“, ale až posledná vkusná a mimoriadne citlivá rekonštrukcia mu vdýchla naozaj neopakovateľnú atmosféru.
Na jedálenský stôl dopadajú lúče slnka z malého dvora hneď oproti a dodávajú priestoru optimizmus.
Na mieste letohrádku
Pamiatkový prieskum odhaduje históriu domu už z roku 1584. Podľa konštrukčných súvislostí sem možno datovať obvodové murivo zadných dvoch tretín dnešného suterénu. Pôvodný dom mal drevený strop a po požiari ľahol popolom. Na zachovanom murovanom základe potom vyrástol renesančný letohrádok. Na klenbách sa z toho obdobia zachoval rovnaký renesančný ornament, aký bol len na zámku, v zámockej hrobke a v kostole.
Po ďalšom požiari nasledovala už baroková prístavba domu smerom do ulice a z tohto obdobia sa zasa zachoval na strope štukový symbol kvetu, ktorý mohol symbolizovať duchovný rozvoj. Po desiatkach rôznych majiteľov sa dostal dom do rúk pána Gilániho, ktorý keď prvýkrát uvidel jeho klenby a pocítil tamojšiu atmosféru, okamžite sa rozhodol pre jeho kúpu. Niekoľko mesiacov s manželkou premýšľali, ako uchopiť rekonštrukciu, ale tiež ich viedla pôvodná dispozícia.
Horné poschodie a dvor navrhli spolu s architektom, všetko konzultovali aj s pamiatkarmi a snažili sa hľadať čo najviac zdrojov a rád z oblasti rekonštrukcie historických pamiatok. V mnohom im pomohol aj špecialista na rekonštrukciu historických objektov v Juhomoravskom kraji, pán Dalibor Klusáček z OK Atelieru. Odborník na vlhkosť historických stavieb im zasa poradil riešenie odvetrávaním podláh a kvalitnou sanačnou omietkou.
„Chceli sme domu navrátiť pôvodnú historickú tvár tak, aby vzniklo aj príjemné rodinné bývanie.“
Michal Giláni, autor rekonštrukcie
Trojročná rekonštrukcia
Jedným z prvých ľudí, ktorí začali s obnovou pamiatok v Mikulove na tejto ulici, bol český „Američan“ Ľuboš Chmelař. Spolu so svojou manželkou s veľkým rešpektom opravili niekoľko domov, ktoré by možno iní ľudia zbúrali. Oni ich doslova vzkriesili z ruín a vrátili im možno aj viac, nielen pôvodnú podobu. A práve prácou tejto dvojice sa inšpiroval majiteľ domčeka, keď sa pustil do jeho prestavby. Tá mu trvala tri roky.
Prvý rok sa robili sanačné a hrubé práce, druhý rok rozvody sietí a dom zbavovali vlhkosti, premýšľalo sa nad detailmi opráv. A počas tretieho roka sa všetko dokončilo do dnešnej podoby. Dom museli staticky zaistiť, rekonštruovali sa klenby – tam, kde to bolo nutné, betónovou konštrukciou, položila sa nová strecha, pričom sa zachovali pôvodné zdravé historické trámy.
Na streche vytvorili terasu, obnovili aj pivnicu a zbúrali nepôvodné steny. Nuž a potom nastúpili šikovné ruky remeselníkov a drevárov, ktorí vyrobili schodisko, lavice, poličky a nábytok do kúpeľní. Do pivnice sa podarilo kúpiť historické signované tehly s označením HD 1890. Jednoducho, kde sa dalo, tam sa majiteľ snažil zachovať čo možno najviac historických prvkov. Vidno, že sa mu to podarilo.
Katarínin pohľad
Myslím si, že každý, kto sa v akejkoľvek oblasti snaží zachovať maximum z histórie, si zaslúži obdiv. V prípade rekonštrukcie historickej budovy s datovaním do neuveriteľného roku 1584 to platí dvojnásobne. Takáto prestavba si totiž vyžaduje nielen oveľa dlhší čas a trpezlivosť, ale aj financie. Tento historický dom s výhľadom na zámok v Mikulove je dôkazom, že ak na začiatku stojí úprimná snaha a odhodlanie zachovať čo najviac „pôvodného“, výsledkom sa nemôže stať nič iné, len krásny, originálny interiér s naozajstnou dušou. Interiér, v ktorom sa vznáša história v jej najkrajšej podobe vďaka zachovaným historickým prvkom a materiálom. Interiér, v ktorom sa na chvíľku „zastaviť“ a nadýchnuť jeho atmosféry musí byť zážitkom, hoci sa nenachádza v žiadnej ďalekej exotike, ale len tu kúsok „za rohom“.
Pred rekonštrukciou domu majitelia všetko dôkladne konzultovali s pamiatkarmi a hľadali zdroje a rady z oblasti rekonštrukcie historických budov.
historický dom
počet podlaží: 2 + pivnica
lokalita: Mikulov
TEXT: KATARÍNA BAROŠOVÁ
FOTO: RÓBERT ŽÁKOVIČ
ZDROJ: časopis Môj dom 4/2018