Po rokoch sťahovania si vybrali tmavý byt, ktorý si odžil svoje. Dnes je z neho perfektné moderné bývanie pre rodinu

Na papieri to znelo nenápadne: francúzska rodina hľadá bývanie v Madride na neurčito. V skutočnosti išlo o rozhodnutie usadiť sa – a urobiť to poriadne. 

Marion a Paul Franckovci bývali za posledné roky na rozličných miestach. Kvôli Paulovej práci v leteckom priemysle žili päť rokov v Toulouse, ďalšie dva na ostrove Réunion, rok vo Washingtone a posledné štyri v Londýne. Aktuálne si aj so svojimi tromi deťmi vybrali podkrovný byt v historickom dome zo začiatku 20. storočia v štvrti Justicia. A dôvodom neboli výhľady na mesto ani adresa, ale strecha. 

Byt s rozlohou 151 m² sa nachádza na samom vrchu domu, no pred rekonštrukciou takmer vôbec nekomunikoval s mestom. Bol uzavretý, chránený, akoby otočený dovnútra. Nad ním sa rozprestierala mohutná členitá strecha – sedem rôznych sklonov, drevené trámy, vrstvy dlhé roky skryté podhľadom. Práve táto strecha sa stala východiskom celej rekonštrukcie.

Premena zhora dole

Architekti zo štúdia gon architects pod vedením zakladateľa Gonzala Parda sa nerozhodli byt „prekopávať“ od podlahy, ako býva zvykom. Začali presne tam, kde to v podkroví dáva zmysel – pri streche. Staticky ju spevnili, doplnili kovové výstuže a otvorili ju sériou svetlíkov. Cieľom bola kvalita každodenného svetla, vetrania a premenlivosti počas dňa.

Jedna veľká miestnosť

Pod strechou vznikol súvislý obytný priestor bez ostrých hraníc medzi verejným a súkromným. Jedáleň, obývačka, kuchyňa aj pracovné zákutia fungujú ako jedna domáca krajina. Dispozíciu nerozdeľujú na jednotlivé funkcie steny, ale výšky stropov, rytmus trámov a zmena materiálov – drevo v oddychových častiach, keramika tam, kde je to funkčne potrebné.

Takéto riešenie môže fungovať aj na Slovensku. Aj u nás sú tisíce podkrovných bytov, ktoré majú potenciál, ale chýba im svetlo, vzduch a odvaha pracovať s tým, čo je nad hlavou. Španielsky projekt ukazuje, že kľúč nie je len v zmene dispozície, ale najmä v pochopení priestoru.

Terasa ako pľúca bytu

Nenápadná terasa s plochou 15 m² na konci bytu spolu so svetlíkmi zásobuje svetlom celý interiér. Je miestom stretnutí a oddychu v zime aj v lete. I vďaka nej celý byt funguje ako jeden organizmus, ktorý sa konečne mohol nadýchnuť.

Nábytok je zmesou spomienok na predchádzajúce domovy rodiny – od 19. storočia cez klasiku 20. storočia až po úplne obyčajné kúsky. Cítiť z neho, že majiteľom nešlo o konkrétny štýl, ale o praktický život. Presne ako v prípade celého bytu.

Kuchyňa

Kuchyňa nie je oddelená miestnosť, ale prirodzená súčasť veľkého obytného priestoru, ktorý formuje rytmus krovu, svetlíky a meniace sa denné svetlo. Ostrov funguje ako pracovný stôl, bar aj miesto stretávania – bez hierarchie, bez zbytočných hraníc. Architekti nechali strechu hovoriť a kuchyňu navrhli tak, aby sa jej prispôsobila, nie naopak.

Jedálenská časť

Dlhý drevený stôl z druhej ruky stojí priamo v osi priestoru a prirodzene nadväzuje na kuchynský ostrov – bez jasného predelu, len s jemnou zmenou mierky a funkcie. Mix nového a staršieho nábytku potvrdzuje, že tento dom nie je o dokonalosti, ale o každodennom fungovaní.

Otvorená dispozícia

Priznané drevené trámy a odstránený podhľad dávajú interiéru výšku, ktorú by v podkroví inak nebolo cítiť. Zrkadlá neplnia len estetickú funkciu – násobia denné svetlo, vizuálne rozširujú hĺbku bytu a prepájajú jednotlivé zóny do jedného plynulého celku. Ľahké deliace rámy naznačujú funkcie bez toho, aby priestor uzatvárali.

Terasa

Na terase vzniklo priestranné posedenie s vonkajšou sprchou a vírivkou na osvieženie v horúcich madridských dňoch. Hoci je na konci bytu, vďaka oknám, svetlíkom a otvorenej dispozícii funguje ako výrazný zdroj svetla pre celý interiér.

Zdroj: časopis Môj dom, gon architects