Návšteva
Magazín Môjdom Vás prevedie pozoruhodnými a netradičnými ukážkami výstavby, bývania, architektúry doma i v zahraničí. Poďte s nami na cestu originálnym dizajnom.
Moderný zrub 21. storočia vonia drevom a živicou. Technológia sa tu snúbi s kvalitným materiálom fínskej borovice
Za celým radom smrekov uprostred chatovej oblasti obce Jevany stojí dom – chata, ktorá na prvý pohľad zaujme šikmou strechou a ponad ňu vyčnievajúcim čiernym kubusom. Moderný zrub z fínskej borovice navrhli architekti štúdia monom. Základom je tradičná zrubová konštrukcia, avšak opracovaná na CNC strojoch vo Fínsku.
Namiesto maringotky krásny drevený dom
„Celý život som mala predstavu, že budem žiť len v byte, bývala som v nájme, a šetrila si na vlastný byt,“ hovorí úvodom sympatická pani Bohdana.
Drevodom s fasádou z recyklovaného dreva ukazuje, ako sa dá na fasáde naozaj ušetriť, ak využijete materiál zo zbúranej budovy
Navrhnúť novostavbu v dedine s historickými drevenými domami nie je najjednoduchšie. Takúto úlohu dostali holandskí architekti z ateliéru HOYT Architecten Rotterdam. Ich cieľom bolo postaviť nový rodinný dom v dedine Broek in Waterland, ktorá je známa veľkými drevenými stavbami zo 17. storočia. Ako sa im podarilo novostavbu vtesnať do prostredia obce, aby nepôsobila rušivo?
Dom vychádzajúceho slnka na okraji Šamorína: Architekt naklonil horné podlažie, aby slnko a jeho energia mali ľahšiu cestu dovnútra
Spolupráca investorov s architektom Pavlom Simkom začala už momentom výberu pozemku. Parcela sa nachádza v novovytvorenom obytnom parku na okraji Šamorína. Architektonické riešenie rodinného domu pripomína klasické slovenské vidiecke domčeky s gánkom a pásom zelene, ktorý oddeľuje stavbu od ulice. Prekvapením je strecha. Tá pôsobí na prvý pohľad nesúrodo, ale má svoju funkciu – do interiéru podkrovia vnáša prirodzené svetlo a čoskoro bude zachytávať slnečné žiarenie aj prostredníctvom fotovoltických panelov.
Očarujúci tehlový domček vyzerá napohľad stále ako z 19. storočia. Zachránila ho moderná a citlivá rekonštrukcia
Tehlovú chalupu so slamenou strechou na nemeckom pobreží, asi 7 kilometrov od dánskych hraníc, postavili farmári či roľníci z neďalekého panstva koncom 19. storočia. Dnes má približne 120 rokov a dostala nový život. Dôsledne rekonštruovaná stavba s moderným interiérom stojí na malom trojuholníkovom pozemku obklopenom jačmennými poľami s výhľadom na prírodnú rezerváciu Geltinger Birk, kde medzi močiarmi stále žijú divé kone a jelene.
Starému bungalovu pristavali jedno podlažie. Pozrite sa, ako mu to svedčí s novým „klobúkom“!
O rekonštrukciách starých bungalovov nepočujeme veľmi často, a už vôbec nie o rozšírení takejto jednopodlažnej stavby smerom do výšky. Belgickým architektom z ateliéru FELT sa podarilo obnoviť bungalov zo 60. rokov, a to dokonca veľmi pôsobivo – zvonku aj zvnútra. Stavbe v belgickom rozprávkovom meste Gent nasadili slušivý i praktický klobúk.
Štýlová rekonštrukcia bratislavského domu z 50. rokov: Nové prvky dopĺňajú staré, inde ich drzo ignorujú
Rekonštruovať domy z obdobia 50. rokov dnes nie je jednoduché. Vo väčšine prípadov je najskôr potrebné stavby zbaviť nánosov desaťročí – rôznych dostavieb, úprav, rozšírení či nových priečok, ktorými dom upravovali neraz mnohí majitelia. Rovnaký úvod mala aj rekonštrukcia rodinného domu „pri zvonici“ v Bratislave, ktorú riešil architekt Marián Gombarček.
Premeniť starý veterný mlyn na rodinné bývanie nebolo ľahké. Ako architekti vyriešili náročnú dispozíciu a udržanie formy, aby naďalej zapadal do vidieckej krajiny?
Poľskí architekti Michał Kucharski a Tomasz Padło v rámci medzinárodnej súťaže „Súčasný dom 2014 – dedinský dom“ predstavili projekt rekonštrukcie veterného mlyna. Vtedy ešte netušili, že o niekoľko rokov sa ich projekt stane podkladom na rekonštrukciu starého veterného mlyna v Lubline. Ich dielo si totiž všimol majiteľ takejto stavby a na jeho počudovanie súťažný návrh zhŕňal úpravy, ktoré potrebovala aj jeho nehnuteľnosť.
Schátraný a podmáčaný dom sklárskeho majstra rekonštruovali celých 10 rokov! Výsledok je hotovým umeleckým dielom a poctou remeslám
Hoci dnes nemajú České Milovy – časť obce Křižánky – viac ako 50 domov, ich história je bohatá, najmä čo sa týka remesiel. Obec Milovy založili robotníci z neďalekej železiarskej hute, ktorí si tu postavili prvé domy. V roku 1835 v miestnych lesoch pribudla sklárska huta (výrobky vyvážali aj do vzdialeného zahraničia) a s ňou ďalšie domy, škola, pekáreň a obchody. Presne z tohto roku pochádza i obydlie sklárskeho majstra, ktoré precízne zrekonštruovali architekti Aleš Papp a Magdalena Pappová.
Ako zachrániť 200 až 300 rokov staré banícke domy a jedinečným spôsobom ich prepojiť s krajinou Štiavnických vrchov
Nebo nad Štiavnicou je súkromný projekt, vďaka ktorému sa jeho majiteľom podarilo zachrániť štyri 200 až 300 rokov staré banícke domy, ktoré by inak nenávratne chátrali. Okolitá príroda však bola rovnako dôležitá ako vyladené interiéry, a tak vznikol nový projekt, ktorý jedinečným spôsobom prepája domy s krajinou.
