Podkrovný byt, aký ste ešte nevideli!
Rozľahlý priestor bytu tesne pod strechou delia len imaginárne steny. Tak, aby nič nenarušilo nádheru starého dreveného krovu. Chvála osvieteným architektom!
{R1}
Kde bolo, tam bolo…
… bola raz jedna staručká škola. Presnejšie, bolo to na Morave, v rozprávkovo krásnom meste Mikulov. Škola mala kedysi priestrannú aulu, otvorenú do prekrásneho dreveného krovu, lenže čo čert nechcel, ešte za minulého režimu niekomu napadlo, že aula potrebuje nový strop. Nad stropom tak ostal zakliaty nádherný, avšak ťažko využiteľný priestor podkrovia – vo výške 1,5 m ho totiž delil pravidelný rytmus oceľových ťahadiel. Neskôr spodné priestory zrekonštruovali, takže cesta naspäť k zjednoteniu priestorov bola definitívne zarúbaná. A tak čakalo podkrovie skryté na svojho vysloboditeľa ako šípková Ruženka na princa.
Vďaka za architektov, ktorí si nepotrebujú za každú cenu postaviť vlastný pomník a ich cesta nie je dláždená zničenými dielami predchodcov.
Éterická novinka. Novovytvoreným vikierom sa dá z obývačky vyjsť na rozľahlú terasu.
Umenie nenásilia
Nádej na vyslobodenie svitla koncom roku 2010, keď utajené podkrovie objavili architekti z ateliéru ORA, Jan Hora a Barbora Zmeková. Našťastie sa nemienili uchýliť k rúbaniu a búraniu, chceli ostať pri vyslobodzovaní letmým bozkom: „Najdôležitejšie je rozpoznať, kedy radšej nezasahovať,“ približuje jednu z hlavných zásad ateliéru architekt Hora. „Zakázali sme si zrealizovať projekt, ktorý by vyrezal ťahadlá, tým zničil tektoniku konštrukcie, a ktorý by všetko nechával obaliť sadrokartónom. Hľadali sme cestu, čo zachová ducha a logiku priestoru, vyhovie požiadavkám pamiatkarov, a zároveň ponúkne komfortné bývanie,“ vysvetľuje.
„Steny sú len imaginárne, rovnako ako vo filme Jar, leto, jeseň, zima… a jar od režiséra Kim Ki-duka.“
Jan Hora, architekt
Dvojitý krov ponúkol elegantné riešenie na dosiahnutie tepelnotechnických parametrov súčasného obytného priestoru – tepelná izolácia sa zmestila do medzipriestoru.
Šalamúnske spojenie
Aby sa však dal priestor plný oceľových ťahadiel rozumne využívať bez drastického zásahu do konštrukcie, museli rozťať jeden gordický uzol – prekonať ťahadlá, ktoré ho síce hmotne nedelili, ale fyzicky rozdeľovali. „Rektifikačné oká sme zväčšili do podoby priechodov a ťahadlá oddeľujú jednotlivé ‚miestnosti‘,“ prezrádza architekt podstatu šikovného riešenia v prípade priestoru deleného-nedeleného, ako z českej rozprávky o chytrej horákyni oblečenej-neoblečenej.
Načo nosiť drevo do podkrovia? Aby podkrovie plné tmavého dreva nepôsobilo ponuro, snažili sa doň architekti vniesť viac svetla a pocit vzdušnosti svetlými a lesklými plochami – kuchynskou linkou s antikorovými dvierkami, bielymi stenami a takmer bielou podlahou.
V inom poradí
Mali teda projekt, ostávalo ešte nájsť investora, ktorý by sa preň nadchol. Na všetky prípady si pripravili niekoľko variantov dispozičnej štúdie vrátane rodinného so „vstavanými domčekmi“ (jedným so spálňou pre rodičov a druhým „preliezacím“ pre deti). Nakoniec sa stavebníci našli – ona pôvodom z Moravy, on z Austrálie. A keďže u protinožcov si akékoľvek historické dedičstvo cenia a pristupujú k nemu s úctou, súhlasili s realizáciou „minimálnej“ verzie, ktorá priestor nijako nedelí a nerozdrobuje. „I keď mal projekt veľmi napätý rozpočet, čo občas viedlo ku kompromisným riešeniam a niektorým surovým detailom, celkovú koncepciu sa podarilo udržať,“ uzatvára Jan Hora.
Autori: ateliér ORA
Spolupráca: Matěj Špaček
Projekt: 2011
Realizácia: 2013
Úžitková plocha: 140 m2
ateliér ORA, Jan Hora a Barbora Zmeková
http://o-r-a.cz/