Premenou storočného statku získali ohromujúce bývanie
Sme v talianskej Umbrii na statku spred stoviek rokov. Od roku 2004 je z neho moderná vila pre 8 ľudí, známa ako Casa Bramasole. Projekt prestavby bol náročný predovšetkým tým, že cieľom bolo zachovať čo najviac z histórie stavby a úspešne to spojiť s moderným zariadením a pohodlným bývaním.
Pri pohľade na pôsobivé historické kamenné múry sa vám nechce veriť, že dom má niečo spoločné s moderným dizajnom. Určite nebude výnimkou ani myšlienka, či vôbec chcete, aby to tak bolo. Odpoveď, ktorú vám dá interiér, je snáď ešte o to zaujímavejšia.
Udržať pri živote autentickú starobylú atmosféru naozaj nebola ľahká úloha, zachovanie charakteru hrubej stavby sa však ukázalo ako správna cesta. Priznané kamene a malé okienka návštevníka aj obyvateľov ľahko prenesú do minulosti. Kontrast s podstatne mladším nábytkom vytvára zvláštny pocit neopakovateľnosti. Podobné je to aj so svetelnými efektmi, na ktoré je priestor bohatý po umelom osvetlení.
„Najhustejšie“ je to asi v obývačke, čo občas nemusí pôsobiť ako najšťastnejšie riešenie. Azda preto sa tu materiálové ani tvarové experimenty až tak nepripúšťajú. Drevo, koža a všetko skôr nadčasové ako prudko aktuálne. Kozub. Bolo len otázkou času, kedy sa v takomto interiéri objaví.
Kuchyňu zdobia typické oblúky, ďalší odraz talianskej tradície. Tu aj v ostatných miestnostiach tento charakter ešte posilňuje trámový strop.
Zariadenie sa zrejme aj z praktických dôvodov už nevyhlo antikorovému lesku, no aby sa ľahšie začlenilo do historizujúceho kontextu, využili rustikálne doplnky. A bez pôvodnej pece na pizzu by to jednoducho nešlo.
Aj tento pohľad výborne reprezentuje tunajší súzvuk starého s novým. Stoličky odrážajú čisté línie súčasného talianskeho dizajnu…
… a doska stola naplno rozvinula svoje rustikálne kúzlo. Takéto kontrasty sú mnohokrát možné aj vďaka citlivému prístupu, ktorý nehromadí vedľa seba príliš veľa prvkov.
Spální je vo vile niekoľko a uplatňuje sa v nich podobný princíp. Biela nepokazí nič ani pri stenách ako zo stredoveku.
Aj masívne drevo sem zapadne. Tejto verzii oddychovej zóny však už dopriali aj omietku. Všade, kde ju v dome použili, zachovali jej tradičnú jednoduchú formu, zjemňujúcu prípadný kontrast.
Ďalší spôsob, ako vniesť medzi kamene trochu pohodlia, sú postele, ktoré namiesto ťažkého a z dnešného pohľadu gýčového baldachýnu majú jeho vzdušnejšiu verziu. Popri prirodzenom svetle si tu nájde miesto aj súčasná lampa, keď je správne minimalistická.
Kúpeľňa už v tomto smere nie je až taká opatrná a dnešnému luxusu popúšťa uzdu asi najviac. Diplomatická a elegantná biela sa však drží svojej úlohy a prvky oddelené dlhými časovými úsekmi vytvárajú fascinujúci priestor. Z kúpeľa sa tu oplatí vyliezť až po dlhom prehováraní.
Sanita mohla romantické rustikálno odignorovať aj vďaka tomu, že zostalo „schované“ do dizajnu nábytku.
Kúpeľňa bez zrkadla? Táto kompozícia nepotrebuje ďalší komentár. Na malom kúsku zachytáva charakter obrovského domu.
Asi najrušivejším aktualizačným momentom je bazén. Kompenzuje to výhľadom na jazero, takže sa mu „vyčnievanie“ odpúšťa ľahšie. Vodu ohrievajú solárne panely, v týchto zemepisných šírkach sú predsa ako doma.
Na záver už len jediná otázka: Prijali by ste pozvanie? Inšpirácia sa k mnohým zrejme už pozvala sama.
foto: home-designing.com