Rekonštrukcia bytu v atmosfére konca 50-tych rokov
Znova oceňujem prednosti obytných štvrtí, stavaných v päťdesiatych rokoch – pokojné dvory plné zelene, do parku to máte len na skok a hoci je do centra celkom blízko, nie je tu hluk ani rušná doprava. Tentoraz ma však v tehlovom dome nečakal byt, ktorý prešiel radikálnou premenou. Noví majitelia sa rozhodli pre opačný prístup – „priznať farbu“ (v tomto prípade aj doslovne) a zariadiť byt tak, ako to bolo obvyklé v čase, keď sa doň sťahovali prví šťastní nájomníci.
{R1}
Dom skolaudovali v roku 1956 a nechýbalo mu nič z toho, čo dodnes oceňujeme na jeho rovesníkoch – päťdesiat centimetrov hrubé tehlové múry, veľká murovaná pivnica, povala a, našťastie, aj výťah. Hoci byt nie je veľmi veľký, novým majiteľom jeho klasické dispozičné členenie úplne vyhovovalo: každá miestnosť má samostatný vstup z priestrannej chodby. A asi najviac ich očaril výhľad z obývacej izby – priamo do parku.
Nová domáca pani, ktorá byt zdedila po starej mame, sa nakoniec rozhodla zariadiť ho tak, aby vyzeral ako z konca päťdesiatych rokov, teda z obdobia, z ktorého je dom aj celá štvrť. „Byt bol v podstate v pôvodnom stave,“ hovorí. „Vymenená bola len kuchynská linka, čo bolo ale skôr na škodu, pretože tá pôvodná bola naozaj pekná. Dispozíciu sme nemenili. Stavebné úpravy sa týkali najmä nových okien a rozvodov, s ktorými súviseli asi najrozsiahlejšie búracie práce.“
| Bol by hriech nevychutnať si ten výhľad… Aj keď cieľom nových majiteľov bolo vytvoriť hravý a trochu nostalgický retro byt, nebránili sa oživiť interiéry aj niekoľkými súčasnými prvkami. | Úžasným retro kúskom je časť kovovej kuchynskej linky (domácim sa podarilo zachrániť ju od susedov, ktorí ju v rámci rekonštrukcie plánovali vyhodiť). Hoci je až z konca 60-tych rokov, hodila sa sem viac, ako akýkoľvek starší typ. Asi preto, že chladnička a práčka v jej susedstve majú predsa len novší dátum narodenia. |
Nostalgické impulzy…
Zachovalé parkety a v niektorých miestnostiach aj veľmi kvalitná a z dnešného pohľadu zaujímavá dlažba, to bol asi prvý impulz, na základe ktorého sa zrodila myšlienka zachovať v byte atmosféru prelomu 50-tych a 60-tych rokov. Ďalším impulzom na možno trochu nostalgickú rekonštrukciu bol pomaly, ale iste rastúci odpor novej majiteľky bytu k informáciám o tých zaručene najaktuálnejších módnych trendoch, ktoré sa na ňu valili z každej strany. Vždy mala radšej útulné interiéry s vlastnou históriou, než čisté otvorené priestory, ktoré jej pripadali neosobné. Do toho nakoniec vstúpila kríza a spolu s ňou aj kopiace sa správy o množstve nepredajných nehnuteľností, ktorým nepomohli ani tie najaktuálnejšie a najtrendovejšie interiéry.
| Rozhodnutie mať v kuchyni liatu podlahu prinieslo zaujímavú skúsenosť. Po odstránení povestného gumolitu sa objavil pomerne zachovalý xylolit. Ale len pomerne: „Ten, kto tento materiál pozná, iste vie, o čom hovorím. Ale vytrvalosť nakoniec priniesla ovocie a obrúsený, zarovnaný a natretý xylolit vytvoril podlahu presne v duchu pôvodných predstáv.“ | Aj kuchynský stôl a stoličky sú takmer dokonalé retro (tieto kúsky – ako zo starých fotografií, sú kúpené na inzerát) a záverečné doladenie interiéru originálnymi doplnkami, obrázkami s kulinárskou tematikou a textíliami (obrus a vankúše na stoličkách sú z rovnakej látky ako závesy) bolo pre domácu pani naozaj radostnou povinnosťou. |
To bol ďalší dôležitý podnet a myšlienka zariadiť si byt po svojom, v duchu konca 50-tych rokov, sa pre ňu stala nielen výzvou, ale priam posadnutosťou. Tou povestnou poslednou kvapkou boli údaje z úplne iného súdka: „Náhodou som narazila na štatistiku o tom, ako si Slováci zariaďujú byty, a aké farby pri tom používajú. Udivilo ma, že drvivá väčšina ľudí u nás žije medzi bielymi stenami. Rozhodne som nechcela mať rovnaký byt ako väčšina ľudí. Správnosť môjho rozhodnutia potvrdili zatiaľ všetky návštevy – všetci boli unesení touto živou farebnosťou.“
| Kuchyňu ladili do červena – aby sa tu s chuťou varilo, jedlo aj trávilo. Jej dominantou je červená pracovná doska, s ktorou sa spája hotová odysea: „Čerpala som inšpirácie hlavne z francúzskych časopisov,“ hovorí majiteľka bytu. „Inšpirácia je ale jedna vec a zohnať žiarivočervenú pracovnú dosku potrebnej dĺžky na Slovensku druhá. Bolo to takmer nemožné. Nakoniec sa vec predsa len podarila a doska je aspoň približne červená. Keďže prednosťou tejto kuchyne je jej dĺžka, aj dĺžka pracovného pultu ju mala zdôrazniť. Lenže na to bolo potrebné dopraviť monolit dlhý asi 360?cm na miesto činu. Takmer sme sa s ním na úzkych schodoch nevytočili…“ spomína domáca pani s úsmevom. | |
…a rekonštrukčná realita
Začiatok rekonštrukcie bol ako studená sprcha: práce s vynášaním starého zariadenia a inventáru a problémy spojené s jeho likvidáciou akoby nemali konca. „Stará mama tu mala skladisko rôznych harabúrd – ako mnohí starí ľudia, takže bolo potrebné všetko poriadne prebrať a to nepotrebné a nepoužiteľné vyhodiť. Nakoniec sme sa museli zbaviť takmer všetkého,“ priznáva domáca pani. A nasledovali ďalšie zdanlivo sa nekončiace práce – tentoraz búracie: „Bolo potrebné odstrániť pôvodné WC, nerozobrateľnú a nezničiteľnú vaňu, staré rozvody vody a odpadové potrubia, vstavané skrine a rôzne iné pozoruhodné vstavané „objekty“ a tak ďalej, a tak ďalej…Bolo to také otravné a vyčerpávajúce, že som sa už priam tešila na strhávanie tapiet. Ibaže táto myšlienka bola asi tým povestným zakríknutím.
| Do rozľahlej chodby mohli bez ujmy na priestore umiestniť aj pomerne veľkú skriňu. Ako väčšina chodieb, ani táto nemá okná, takže hrozilo, že bude trochu ponurá. Vyriešila to opäť farebnosť, tentoraz kombinácia bielej a žltej, a zasklené dvere na obývacej izbe aj spálni. Dvere na kuchyni odstránili a na dverách do WC a kúpeľne „narástlo“ zopár žltých kvetov. Najviac však urobili zrkadlá – pokrývajú veľké plochy na dvoch stenách chodby aj prostrednú časť skrine. Predsieň tak privíta človeka jasnými, veselými farbami, aké ho neopustia ani v ostatných miestnostiach bytu. | |
Lepidlo zo 70-tych rokov malo zrejme svoje tajné kvality, pretože spojilo „dederónske“ tapety so starými omietkami takým spôsobom, že pohľad na tapety ešte aj na strope vo mne prebúdzal vražedné úmysly,“ smeje sa domáca pani pri spomienke na „likvidačnú fázu“ prerábky. „Po tom všetkom bola výmena okien úplná malina,“ dodáva. Okrem okien sa však menili aj všetky dvere. Keďže pôvodné zárubne boli v dobrom stave, a najmä osadené spôsobom, ktorý nenechal nikoho na pochybách, rozhodli sa ponechať ich na svojom mieste. To však spôsobilo ďalšiu zdanlivo nekončiacu „zábavku“: nové dvere sa totiž museli prispôsobiť atypickým rozmerom zárubní a vybaviť atypickými pántmi. Medzitým sa robili nové rozvody elektriny a vody, odpad a vetranie, nanášali sa stierky, vypĺňali rôzne tajomné otvory, osadzovalo nové vybavenie kúpeľne a príslušenstvo. Dlažba, obklady a ich opravy si tiež vyžiadali svoje – samozrejme, čas a trpezlivosť.
| „Pôvodné vstavané skrine v chodbe neuveriteľne zavadzali. Boli hlboké takmer meter, čo je v zásade nepraktická hĺbka. Aj u starej mamy to skončilo tak, že vzadu na policiach mala „škrečkáreň“ starých papierov a zbytočností. Po čase ani nevedela, čo tam vlastne má…“ | ||
Pestré retro alebo farebná nostalgia
Všetky peripetie mali našťastie predsa len svoj koniec a nastal stav prímeria – miestnosti boli pripravené na „tvorivú fázu“, ktorej sa noví majitelia bytu už nevedeli dočkať. V tomto momente všetko znovu premerali a premysleli – ako zariadenie, tak aj farebnosť. Okná, dvere a podlahy boli na poriadku: v obývacej izbe a spálni pôvodné parkety s novým lakom, v predsieni a na WC originálna dlažba, v kúpeľni nový prírodný kaučuk a v kuchyni starý xylolit dovedený takmer do dokonalosti.
| Aj v záchode vládnu radostné farby – biela a žltá – a steny zdobia motívy kvetov namaľované podľa závesu, ktorý zakrýva police s čistiacimi prostriedkami. Kúpeľňa je podobne optimistická, žltú tu však ešte oživili jasnou zelenou, modrou a oranžovou. Pri maľovaní stien sa inšpirovali obkladom vane – pestré štvorce vo farbách obkladačiek podporili optimistický vzhľad miestnosti. Keďže kúpeľňa je pomerne malá, vybrali sem obkladačky s menšími rozmermi. | |
Steny a stropy čakali už len na novú maľovku, aby miestnosti začali pomaly nadobúdať staronovú atmosféru: špeciálne vyrobený podklad v chodbe, spálni a obývacej izbe zvýraznil originálne farebné nátery, ktoré v obývačke a spálni zakončila tapetová bordúra, v chodbe maľovaný okraj. Na WC namaľovali na steny motívy kvetov podľa závesu, ktorý zakrýva police s čistiacimi prostriedkami, v kúpeľni zasa farebné štvorce inšpirované obkladom vane. Jedine kuchyňa ostala tradične slovensky biela. V nej totiž farebné zariadenie a doplnky naozaj neumožnili experimentovať s farbami ešte aj na stenách.
| Z pôvodného zariadenia ostal v spálni kedysi taký módny a cenený perzský koberec, ktorý nakoniec udal tón zariadeniu celej izby – ovplyvnil nielen farebnosť stien, závesov či posteľnej prikrývky, ale aj výber kvetinového vzoru na obliečkach a tapetových bordúrach, ktoré ukončujú farebný náter. | Biele háčkované čipky, ktorými naše staré mamy zdobili vitríny, stolíky a televízory, tu našli iné využitie – zarámované sa presťahovali na steny a vytvorili ten pravý nostalgický doplnok. |
Teraz už ostávalo len zariadiť každú miestnosť nábytkom čo najviac pripomínajúcim obdobie, v ktorom sa stavali okolité domy, a oživiť priestor niekoľkými súčasnými prvkami. Zámerom nových majiteľov totiž bolo vytvoriť hravý a trochu nostalgický retro byt, ktorý by bol iný než väčšina dnešných interiérov. Chceli, aby zodpovedal charakteru mestského tehlového domu z konca 50-tych rokov a nehanbil sa zdôrazniť práve túto skutočnosť.
| Pri pohľade na tapety ešte aj na strope, prilepené zrejme zázračným lepidlom, sa novej pani domácej tisli slzy do očí. | |
|
Pôdorys bytu |
