Schody do neba

Aj pri tomto dome sa overila ani nie tak hypotéza, ako skôr pravdivá skutočnosť, že stavebníci zaručujú viac než polovicu úspechu. Pri pohľade späť sa môže ich podiel javiť ako zanedbateľný – vari je problém určiť veľkosť a tvar stavby, počet miestností a ich základné vybavenie? Prípadne ešte aj materiály na podlahách, veľkosť okien či kuchyne? No práve v tom možno tkvie podstata: jasné určenie svojich požiadaviek zďaleka nie je takým jednoduchým zadaním, ako by sa spočiatku mohlo zdať. Každý človek predsa potrebuje na život niečo iné. A čo potom rodina! Rodinný život je zložitý už v základných premisách – tie sú dané hromadným ranným vstávaním, využitím kúpeľní, raňajkami, ktoré sa môžu aj nemusia odohrávať spoločne. To isté platí aj o večerách a tak by sme mohli pokračovať až k spoločnému voľnému času cez víkendy.

Skúste si napríklad odpovedať na jednoduchú otázku: Prekážalo by vám, keby ste nemohli otvárať okná podľa ľubovôle? Podobné rébusy totiž rieši každý, kto uvažuje o energeticky úspornom dome s rekuperáciou tepla. Alebo otvorené schodisko v obývacej izbe – pekné schody môžu byť ozdobou miestnosti, preto je takéto riešenie čoraz obľúbenejšie. Navyše z nich môžete komunikovať s členmi rodiny, ktorí sú práve na poschodí. Napriek tomu tento prvok nie každému vyhovuje a stále sa nájdu priaznivci oddelenej chodby. Alebo si spomeňte, ako dlho vám trval výber nových dlaždíc do kúpeľne! Pritom ide iba o jednu malú miestnosť v byte…

Ak teda máte vkus a dokážete hneď na začiatku architektovi jasne povedať, čo presne chcete, máte veľkú šancu dopracovať sa k dobrému výsledku. V tomto prípade bola osobnosť klientov skutočne určujúca a dom zodpovedá ich životnému štýlu. Do istej miery sa v ňom odzrkadľuje i to, že majitelia si môžu dovoliť skutočne kvalitné značky, zavážil však aj fakt, že si v rámci kvalitných značiek vedeli správne vybrať – či už ide o formu, materiál, alebo vypracovanie. Nestačí totiž len poznať, čo „sa práve nosí“, ale treba vedieť rozoznať aj nadštandard, ktorý nie je založený na najdrahšom talianskom mramore, ale spočíva v kombinácii materiálov, dobre zvolených proporciách a kvalitne zhotovených detailoch stavby.

Čo sa skrýva v jednoduchosti

Základným tvarom domu je hranol s plochou strechou a s fasádou z horského smrekovca. Na ňom sa vznášajú prvky z pororoštu. Rozmerné exteriérové žalúzie okien na prízemí tvoria ľahké kovové obdĺžniky zhotovené z ťahokovu, prístrešok na autá, riešený ako prirodzene nadväzujúca pergola v blízkosti vjazdu, je z drevených hranolov.

Vďaka drevenej fasáde a pergole sa dom môže na prvý pohľad javiť ako drevená stavba, skutočnosť je však iná. Architektka sa s majiteľmi rozhodla pre tradičný murovaný objekt. Horský smrekovec iba naimpregnovali proti škodcom a plesniam, takže jeho povrch ostal prírodný, bez akýchkoľvek náterov. Mal by teda prirodzene starnúť a časom zosivieť, pravdepodobne nerovnomerne, tak ako bude oslnený či poznačený dažďom. Drevo je len jednou z možností, ako vyriešiť odvetrávanú fasádu. Mohla by byť aj z kovu či cembonitových dosiek. Kompozícia dreva, kovových zavesených prvkov a skla však pôsobí prívetivo a už v tejto fáze akosi zabývane. Čoskoro ešte zarastie popínavou zeleňou, ktorá nie príliš veľký dom ešte viac začlení do komornej záhrady.

Majitelia si vedia celý dom užiť – nielen záhradu, ktorá je skôr veľkou odpočinkovou terasou, nie príliš náročnou na údržbu, ale aj saunu či pobyt na streche, kde sa môžu nikým nerušení slniť, osviežiť sa sprchou a pozorovať blízke hrebene hôr. Počas víkendov športujú, stretávajú sa s priateľmi a nedajú sa príliš obmedzovať starostlivosťou o svoju nehnuteľnosť. Tomuto spôsobu života zodpovedá aj interiér, ktorý je riešený v podstate tradične, v duchu trendov posledných rokov, a napriek tomu novo – jeho údržba je jednoduchá. Veľká obytná miestnosť, ktorá vrátane otvoreného schodiska zaberá takmer celé prízemie, umožňuje veľmi príjemný život.

V tejto centrálnej časti domu sa nachádza kuchyňa, jedáleň aj obývacia izba, ktoré sú otvorené do záhrady, takže od apríla do októbra sa môže ich priestor rozšíriť aj do exteriéru. Ďalším dobrým zvykom sa stalo autorsky riešené schodisko. V tomto prípade je prepojené so vstupnou časťou domu a vizuálne aj s lávkou na poschodí, zhotovenou z originálnej kombinácie pororoštu a ťahokovu. Ide o ľahké a veľmi príjemné riešenie, ktoré pri osvetlení zhora vytvára krásne obrazce na stenách izby. Menšia časť prízemia patrí saune s odpočinkovým kútom a priľahlej kúpeľni. Poschodie je venované pokojnejším súkromným priestorom. Spálne sú spojené chodbou, ktorá zároveň slúži ako veľkorysý šatník a možno z nej vyjsť na strechu. Tá je vlastne ďalšou súkromnou terasou.

119111
Andrea Lhotáková

Z autorskej správy:

„Pôdorys domu s plochou strechou tvorí obdĺžnik s rozmermi približne 16,0 x 7,0 m, orientovaný dlhšou stranou zo severozápadu na juhovýchod pozemku. Hlavný vstup je v severovýchodnej časti. Obvodové steny sú murované, dvojplášťové s prevetrávanou vzduchovou medzerou. Obklad tvoria horizontálne drevené palubovky pripevnené na hlavné obvodové múry pomocou roštu. Dvere a okná sú hliníkové, zalícované s fasádou.

Do domu sa vstupuje zo zádveria so vstavanými úložnými skriňami. Na zádverie voľne nadväzuje chodba, ktorá vedie jedným smerom do kuchyne, druhým ku schodisku do 2. NP, alebo možno priamo vstúpiť do obývacej časti s jedálnou, ktorá je od zádveria oddelená posuvnými stenami, kotvenými do stropu pod schodiskom. Z chodby vedúcej do kuchyne sa vstupuje do technickej miestnosti, kde je plynový kotol, bojler na ohrev TV, práčka atď. Kuchyňa je priestorovo spojená s obytnou časťou a jedálňou. V obývacej časti je pred priebežnou zasklenou fasádou umiestená kozubová pec…“

119103
Andrea Lhotáková

A skutočnosť…

Skutočnosť však nie je ani zďaleka taká strohá a suchá, ako by sa mohlo zdať podľa textu autorskej správy. Napríklad kúpeľňa na prvom poschodí (čiže 2. NP) je dokonalým zázemím spálne a je naozajstným autorským dielom – stena zo sklobetónových tvaroviek priestor presvetľuje a opticky zväčšuje, navyše sa odráža vo veľkom zrkadle, ktoré delia dve horizontálne skrinky zo svetlého dreva s výraznou kresbou. Nechýba tu vaňa ani sprchovací kút, podstatné je však samotné riešenie kúpeľne. Miestnosť nie je priveľká, ale ani stiesnená, a nenájdete v nej nijakú výzdobu tvorenú dekoratívnymi dlaždicami. Namiesto nich je použitá cementová stierka, ktorá tvorí príjemný kontrast s ďalším vybavením miestnosti, teda s bielou keramikou, so sklom a s kovom.

Niečo podobné možno povedať aj o schodisku, ktoré hrá v tomto dome dôležitú úlohu základného kompozičného prvku celého priestoru. Stalo sa akýmsi jadrom domu, okolo ktorého sa sústreďuje všetko ostatné. Na prvý pohľad sa tvári, ako keby nič, pritom je však dotiahnuté do posledného detailu. Obytnú miestnosť na prízemí významne určujú aj tri veľké kovové okná, otvorené na terasu a do záhrady. Nosná betónová konštrukcia je tu, podobne ako v kúpeľni, upravená sivou cementovou stierkou.

Pôvodný návrh počítal v tejto časti objektu s pohľadovým betónom, stierka je vlastne východiskom z núdze, ktorá zakrýva nedostatky realizačnej firmy. Kov, cementovú stierku a sklo zjemňuje drevená podlaha z dubových parkiet a krásny dizajn nábytku a svietidiel. Majitelia domu nemajú potrebu interiér zútulňovať drobnými dekoráciami. Skôr si časom vyberú kvalitnú fotografiu alebo obraz, ktorý doplní čistú farebnosť miestností. Celkom isto sa pohrajú s ich dokonalým umiestnením, ktoré podčiarkne celkovú kompozíciu priestoru.

MgA. Kamila Amblerová (1976 v Prahe) je absolventkou odboru architektúry na VŠUP v Prahe. Vlastné architektonické štúdio založila v roku 2003. Medzi jej najznámejšie realizácie patrí rodinný dom v Květnici (dokončený minulý rok), ktorý sa objavil aj v prestížnom knižnom výbere 77 súčasných českých rodinných domov. Tento rok dokončila dom v Černošiciach, vo výstavbe je ďalší rodinný dom s nezameniteľným rukopisom v Klánoviciach. V súčasnosti pripravuje projekty ďalších realizácií v Českej republike. (kamblerova@seznam.cz)