Uletený byt kreatívneho Prešovčana
Jakub Kriš robí presne to, čo má rád. Vďaka tomu, že školu vystáť nevedel, ocitol sa v trošku netradičnej dielni, ktorá vyrába drevené pádla. Tak napoly sociológ začal navrhovať a vyrábať nábytok a toto tu je výsledok.
{R1}
Ešte pre pár rokmi tu boli sparťanské podmienky. Ak ste chceli teplú vodu, bolo treba prikúriť drevom v kúpeľni. Potom prišiel bojler, nové okná a ešte jedna maličkosť – Jakub Kriš so spolubývajúcimi. Vnímanie priestoru od skoro sociológa sa od ostatných ľudí nelíši, len Jakub si ho viac uvedomuje. S magisterským štúdiom sekol, vraj dobrých sociológov je dosť a lepší pribúdajú. Zo spoločnosti si však vybral jednu početnú skupinu, na ktorú teraz nasmeroval svoju prácu – domácnosti. „Ľudia sa oberajú o priestor, ktorý je drahý a ktorého nie je na rozdávanie.“ Jakub im ho preto vracia späť, pričom sa inšpiruje dobrými nápadmi iných a vlastnou, občas vraj „spackanou“, prácou.
Recyklovať bez koláčov
Z jednej skrine štyri stoly. Všetko vraj ale závisí od podmienok a od toho, či sa niečo v bazári pýta späť do služby. Novému sa ale podľa slov Jakuba nevyhnete a bola by to veľká škoda. „Potrebujete niečo nové, aby ste kontrastom tomu starému dodali vážnosť. Ak by to bolo len o starom, vyzeralo by to u vás ako u starkých, čo je výhra iba vtedy, keď tam chodíte na koláče.“
Vlasy, tehly, ticho
Každá rekonštrukcia si vyžaduje veľa premáhania. Radosť a ticho sa počas roka a pol, keď sa bývanie utváralo do dnešnej podoby, striedali. „Trikrát sme sa s rekonštrukciou odmlčali. Keď zaspávate s ústami plnými tehly a vlasmi od farby, občas sa vám veru nechce. Ale stihli sme ho trikrát skolaudovať ako československá tradícia káže.“ Celý byt stál piatich spolubývajúcich 1 800 €, čo je cena za materiál a všetky spotrebiče. A teraz tu žijú už len traja. „Vladimír sa odsťahoval, Magdaléna vymaľovala a tiež sa odsťahovala. Štěpán sa presunul na jej miesto, finančne sa spolupodieľal a podával kladivo. Dáša zaplnila chodbu bicyklami.“
Jakubova rada
Hľadajte v bazároch, na internetových aukciách, navštívte zberné dvory. Nešetrite ale každú korunu. Niekedy vie pomer lacnejšie verzus čas venovaný náprave dať riadnu facku. Ak niečo nenaplánujete, nachodíte sa a narobíte, a časovo sa to pretiahne. Alebo sa na toto všetko vykašlite a za cenu obrusovania predstáv to dajte urobiť niekomu inému. Pomer predstava (ego) – čas – financie je vždy flexibilný. Ak budete požadovať len jednu zložku, ušetríte, ak nie, našli ste zlého návrhára, ste strašný zákazník a chlieb v pekárni je zase tvrdý.
Toto tu sme vyrobili
Do sparťanských podmienok postupne pribudla levitujúca skrinka na topánky, vešiaky z maticových kľúčov, nová sklápacia posteľ, podstropná vyklápacia skriňa, lanový luster. Premaľovali skriňu, podlahu, z vitríny urobili dva stoly, vyrobili X-knižnicu, upravili prvú posteľ, dorobili kopu maličkostí ako držiak na ceruzky, vešiak na oblečenie, rebríkový nahadzovač oblečenia. Vystrúhali umývadlo, na čierno vymaľovali kúpeľňu. Kuchyňa je kompletne nová, s „kockolustrom“. A predsieň prerobili pre istotu ešte raz, lebo sa im chcelo. A veľa veľa ďalšieho.
Ale najťažšou vecou, ktorú Jakub vyrobil, naďalej zostáva pádlo. „Nemohol som prísť na to, ako uchovať farbu pod vrstvou laku. Tie dve chemikálie sa navzájom bili.“
toto tu je nápad
Poličky zo zásuviek sú skvelým a veselým výmyslom, ako vyriešiť úložné priestory v kuchyni.
Volám sa Jakub Kriš. Som z Prešova, žijem v Brne. Navrhujem interiéry a rovno ich aj vyrábam. Píšem o tom na tototu.sk a aj o kúskoch od iných, ktoré si zaslúžia pozornosť. Vo voľnom čase som „cykloterorista“, fotím ľudí na bicykloch (brnocyclechic.com) a aj inak podporujem mestskú cyklistiku. Chcem vlastné prototypy a veci na papieri „dotiahnuť“ k presnej technickej špecifikácii a k profesionálom, ktorí ich vyrobia lepšie ako ja. Sám to ale nedokážem, takže hľadám ľudí, ktorí budú rovnako padnutí na hlavu a budú vedieť počítať a kresliť. Proste robiť veci, na ktoré ja nemám dispozície. A tri slová, ktoré ma vystihujú? Skákanie a duchom neprítomný.