Neobyčajný dom vo švajčiarskom meste Bazilej

{R1}

„Faktom je, že sme nezačali takouto radikálnou víziou,“ priznávajú obyvatelia domu. „Projekt vznikal postupne a k jeho nezvyčajnej forme sme sa prepracúvali pomaly a spoločne.“ Tento originálny dom zo zásobárne nápadov Andreasa Bründlera a Daniela Buchnera stojí vo švajčiarskom meste Bazilej, v staršej pokojnej obytnej štvrti Aesch. Vyčnieva spoza husto vysadeného bambusového plota ako muchotrávka z vysokej trávy. „Takýchto štvrtí je veľa: jednoduché rodinné domčeky z rokov 1940 až 1980, záhradky zväčša ohradené živými plotmi z vysokých tují.

Keď vojdete bráničkou od príjazdovej cesty, privíta vás dom od švajčiarskych architektov výhľadom priamo do priehľadného obytného prízemia. Francesca Giovanelli Keď vojdete bráničkou od príjazdovej cesty, privíta vás dom od švajčiarskych architektov výhľadom priamo do priehľadného obytného prízemia. Spálne nad ním decentne zakrýva škraboška z oceľového plechu. K vstupným dverám vás privedú dubové dosky, voľne uložené na svetlom štrku.

Na priehľadnosť domu si jeho obyvatelia domu ešte len zvykajú. Francesca Giovanelli Na priehľadnosť domu si jeho obyvatelia domu ešte len zvykajú. Strešný svetlík v štrku vpúšťa denné svetlo do hosťovskej izby v suteréne.

Neobyčajný dom v obyčajnej štvrti – z diaľky vidieť iba oceľovú masku, ktorá akoby sa vznášala nad bambusovým plotom. Francesca Giovanelli

Chceli sme narušiť tento stereotyp,“ priznávajú architekti. O tom, že sa im to podarilo, svedčia aj naše prekvapené pohľady, keď si jedinečný dom obzeráme zo všetkých strán. Vráťme sa však na začiatok. Príbeh tejto sklenenej kocky sa začína na 440 štvorcových metroch nezastavaného pozemku, ktorý pred niekoľkými rokmi Brigitte Vogel zdedila po svojich rodičoch. „Vtedy sme bývali vo veľkom svetlom mestskom byte a túžili sme po dome, ktorý by pôsobil rovnako veľkoryso,“ spomína si manžel, pán Graham Lancashire, ktorý sa s architektmi svojho domu zoznámil na súťaži v Bazileji. Metóda ich práce a spôsob komunikácie, ich experimentálne riešenia a inovačný štýl zapôsobili na mladý pár dobrým dojmom.

Bambusový plot narástol, aby plnil rovnakú úlohu ako oceľový pás: chráni pred cudzími pohľadmi. Francesca Giovanelli

Charakteristický prvok domu – oceľový pás – je upevnený pred sklenenou fasádou asi vo vzdialenosti dĺžky ľudského ramena. Perforované kryty svetlíkov ladia s oceľovou maskou. Francesca Giovanelli Charakteristický prvok domu – oceľový pás – je upevnený pred sklenenou fasádou asi vo vzdialenosti dĺžky ľudského ramena.

Okrúhle otvory rozličných veľkostí sú umiestnené na oceľovom páse akoby náhodne, pripomínajúc oblaky alebo hviezdy na nebi. Francesca Giovanelli

Vnútri, vonku a medzi tým zaoblený priehľadný roh domu. Francesca Giovanelli Otvorený vonkajší priestor, ktorý je vysypaný štrkom a siaha až po bambusový plot, je vďaka transparentným fasádam a veľkorozmerným posuvným dverám vítaným prínosom k optickému zväčšeniu interiéru na prízemí.

Od átriového domu ku sklenenej kocke

Brigitte Vogel a Graham Lancashire si pôvodne predstavovali átriový dom. Napriek všetkým pokusom o riešenie však pozemok nebol dosť veľký. Nasledoval teda ďalší návrh: betónový dom s veľkými oknami. Toto riešenie zasa nebolo dosť inovačné pre architektov. „Napokon sme dospeli k zaujímavému návrhu: k sklenenej kocke s nosným betónovým jadrom,“ spomínajú architekti. Zásah do čierneho. Priehľadnosť sklenenej kocky mala však háčik: tak ako by zdnuka bolo vidno von, aj zvonka by bolo vidno dovnútra, život v dome by teda priveľmi priťahoval zvedavé pohľady. Aby sa tento scenár nenaplnil, architekti vymysleli dve zábrany: pri hranici pozemku dali vysadiť bambusovú hradbu, hustý zelený plot, ktorý skrýva priehľadné prízemie.

Na zintímnenie poschodia použili Andreas Bründler a Daniel Buchner masku vo forme oceľového pásu, ktorý obopína plášť budovy. „Dom má kompaktný tvar a pre dnes štvorčlennú rodinu nie je priveľký. Otvorený vonkajší priestor, ktorý je vysypaný štrkom a siaha až po bambusový plot, je preto vďaka transparentným fasádam domu vítaným prínosom k optickému zväčšeniu interiéru v oblasti prízemia,“ vysvetľujú architekti. Oceľová obruč, ktorou je ovinuté poschodie, je upevnená pred fasádou, asi vo vzdialenosti ľudského ramena. Medzera medzi sklom a oceľou tu pôsobí, akoby rozširovala priestor. „Kruhové otvory sú do oceľového pásu vyrezané nepravidelne a pripomínajú zoskupenia hviezd – naznačujú hĺbku,“ dodávajú tvorcovia. A zaoblené rohy kocky? „Pohľad sa nezastaví ani na skle fasády, ani na obline nevystuženého rohu, a tak aj tie pomáhajú navodiť v dome pocit bezhraničnosti.“

Ak sú všetky posuvné dvere otvorené, máte v dome pocit, akoby ste boli vonku. Dubová podlaha plynule prechádza do malej terasy pred domom. Francesca Giovanelli

Jedálenská časť so stolom od Kaspara Wetliho, stoličky od firmy Horgen-Glarus, nad tým všetkým stropné svietidlo Updown od firmy Belux. Francesca Giovanelli

Jeden z nosných betónových blokov v centre obytného priestoru tvorí stenu kuchyne, zároveň je oporou pre schodisko a z opačnej strany knižnicou. Francesca Giovanelli Jeden z nosných betónových blokov v centre obytného priestoru tvorí stenu kuchyne, zároveň je oporou pre schodisko a z opačnej strany knižnicou. Pohovka od firmy mdf Italia a k nej relaxačné kreslo s podnožkou od Ray a Charlesa Eamesovcov.

Na zintímnenie poschodia použili Andreas Bründler a Daniel Buchner masku vo forme oceľového pásu, ktorý obopína plášť budovy. „Dom má kompaktný tvar a pre dnes štvorčlennú rodinu nie je priveľký. Otvorený vonkajší priestor, ktorý je vysypaný štrkom a siaha až po bambusový plot, je preto vďaka transparentným fasádam domu vítaným prínosom k optickému zväčšeniu interiéru v oblasti prízemia,“ vysvetľujú architekti. Oceľová obruč, ktorou je ovinuté poschodie, je upevnená pred fasádou, asi vo vzdialenosti ľudského ramena. Medzera medzi sklom a oceľou tu pôsobí, akoby rozširovala priestor. „Kruhové otvory sú do oceľového pásu vyrezané nepravidelne a pripomínajú zoskupenia hviezd – naznačujú hĺbku,“ dodávajú tvorcovia. A zaoblené rohy kocky? „Pohľad sa nezastaví ani na skle fasády, ani na obline nevystuženého rohu, a tak aj tie pomáhajú navodiť v dome pocit bezhraničnosti.“

Časť kuchynského nábytku otočená do priestoru sa využíva ako knižnica. Francesca Giovanelli Časť kuchynského nábytku otočená do priestoru sa využíva ako knižnica. Kuchynská linka vybieha z nosného jadra ako konár z kmeňa stromu.	Na debnenie nosnej časti použili drevo, ktoré zanechalo na betóne stopy svojej štruktúry, jeho povrch potom dostal ešte tmavohnedý náter. Francesca Giovanelli
Od vstupných dverí môžete zamieriť vľavo k šatníku alebo mierne doprava ku schodisku na poschodie. Francesca Giovanelli Od vstupných dverí môžete zamieriť vľavo k šatníku alebo mierne doprava ku schodisku na poschodie. Podlaha je z dubových dosiek bez povrchovej úpravy, betónový strop nesie stopy po drevenom debnení – všetky materiály použité v dome sú jednoduché a prirodzené.	Časť kúpeľne s vaňou, sprchou a zeleným polyuretánovým povlakom pokračuje maličkým átriom, kde si môžete dopriať slnečný kúpeľ pod otvoreným nebom. Francesca Giovanelli Najvnútornejší priestor v dome je exteriérom. Časť kúpeľne s vaňou, sprchou a zeleným polyuretánovým povlakom pokračuje maličkým átriom, kde si môžete dopriať slnečný kúpeľ pod otvoreným nebom.

Pružný priestor, pevné jadro

Čudesný hrdzavočervený oceľový pás s rozlične veľkými okrúhlymi otvormi vidieť už zďaleka. Pôsobí, akoby sa vznášal nad sviežou zeleňou bambusového plota. Rozlúsknutie záhady vznášajúcej sa ocele a rafinovaný tvar domu sa odhalia, až keď návštevník prejde za živý plot. Architekti postavili sklenenú kocku domu tak, akoby na štrkom vysypanej ploche pozemku bol položený nejaký predmet.
K vchodu do domu vás privedú dubové dosky, voľne rozložené na svetlom štrku. Na sklenenej fasáde sa otvoria veľké posuvné dvere v dubovej zárubni a vpustia vás do širokého vstupného priestoru: vľavo je šatník a po pravici schodisko, ktoré vedie na poschodie so spálňami. „Nosné prvky sú uprostred domu – definujú základnú štruktúru priestoru s prevažne otvoreným pôdorysom,“ vysvetľuje Andreas Bründler.

Na poschodí, medzi spálňou a detskou izbou, má miesto terasa s výhľadom na krajinu, opretá o jeden z nosných múrov poschodia. Francesca Giovanelli Na poschodí, medzi spálňou a detskou izbou, má miesto terasa s výhľadom na krajinu, opretá o jeden z nosných múrov poschodia. Akoby bola cieľovou prémiou na konci schodov s prísľubom pohodlia v slnkom zaliatych kreslách.

S odtlačkami dreva, použitého na debnenie, a s tmavohnedým náterom pripomína nosné betónové jadro strom, ktorý sa vetví na rôzne strany. Jeho konáre majú pritom rozličné funkcie: sú vešiakovou stenou, lavicou na sedenie, písacím stolom, súčasťou kuchynskej linky, knižnicou, skriňou či schodiskom.Všade dookola sú materiály vo svojej prirodzenej podobe: podlaha, okenné rámy a terasa sú z dubového dreva bez vrstvy laku, pôvodne oceľovosivý ligotavý pás už na štrku zanecháva stopy hrdze, na betónovom strope zasa ostala odtlačená štruktúra dreveného debnenia z jedľových dosiek. Jednotlivé obytné zóny sa otvárajú až pri obchôdzke okolo sklenenej fasády: od šatníka k malej pracovni, odtiaľ k jedálenskej zóne a do otvorenej kuchyne a napokon do obývačky.

Malá veranda na poschodí, ktorá má priehľadné dve z troch stien, je prístupná z rodičovskej spálne. V pozadí priehľad do detskej izby. Francesca Giovanelli

Terasa z dubového dreva vedľa spálne rodičov je skrytá pred cudzími pohľadmi. Francesca Giovanelli Terasa z dubového dreva vedľa spálne rodičov je skrytá pred cudzími pohľadmi. Aj tu sa pripomína všadeprítomná hra kruhových otvorov.

Na poschodí zablúdi pohľad cez okrúhle priezory až na okolité domy a záhrady. Francesca Giovanelli Na poschodí zablúdi pohľad cez okrúhle priezory až na okolité domy a záhrady. Architekti pamätali aj na vnímanie sveta detskými očami – či vo veku prvých lezeckých pokusov, alebo keď už je ratolesť o niečo vyššia od vedierka, každý zvedavý drobec si tu nájde svoje kruhy, ktorými môže pozorovať dianie v okolí.

Detskej izbe s impozantnou knižnicou je venovaná podstatná časť poschodia. Francesca Giovanelli

Terasa pred jedálňou pribudla až neskôr a na ochranu pred páliacim slnkom ju vybavili bielou plachtou. Na poschodí zablúdi pohľad cez okrúhle priezory až na okolité domy a záhrady. Otvorená veranda na konci schodov akoby čakala s cieľovou prémiou – minútkou pre seba v slnkom zaliatych kreslách. Naľavo od nej je spálňa rodičov s kúpeľňou a šatníkom, vpravo veľká detská izba. A opäť dôvod na údiv: najvnútornejšia časť domu je vlastne exteriérom! Svieža trávovozelená kúpeľňa pokračuje maličkým átriom, kde si môžete dopriať slnečný kúpeľ pod otvoreným nebom. Andreas Bründler a Daniel Buchner tak na radosť celej rodiny splnili obyvateľom domu aj toto želanie.

Druhá časť kúpeľne s umývadlom z corianu a nábytkom na kolieskach od firmy Wogg. Veľké zrkadlo odráža oceľový pás vinúci sa okolo fasády a spolu s medzerou medzi sklom a oceľou opticky rozširuje priestor miestnosti. Francesca Giovanelli

Zodpovedná redaktorka: Erika Kuhnová