O výtvarne a bývaní

Pri odchode z galérie sme síce rozprávali o všeličom, ale stále som rozmýšľala a trochu sa obávala otázky spájania výtvarných zámerov a intimity súkromných interiérov. Veď tí umelci sú úplne odtrhnutí od reality súčasného bývania! Zažila som výtvarníkov, ktorí doma nebývali so svojimi ani inými obrazmi, nechávali si ich výlučne na území ateliéru, ktorý bol neraz na kilometre vzdialený nielen fyzicky, ale aj atmosférou od ich civilného života.

170455
Daniel Veselský

Poznám architektov, ktorí ortodoxne napĺňajú myšlienku navrhovania minimalistických domov a interiérov pre svojich klientov a pritom sami žijú s nedbalou eleganciou tvorivého génia tak, že ich osobný priestor zapĺňa množstvo vecí a na prvý pohľad nevysvetliteľne a chaoticky rozhodených predmetov dennej potreby či bližšie neurčeného významu a pôvodu. O Ene Bán sa to nedá povedať. Jej diela ju sprevádzajú rovnako v ateliéri, ako vo vlastnom byte. Musí si ich oťukať vo vzájomných stretnutiach v najhlbšom súkromí, a tak môže na vlastnej koži a vo vlastnom domove porozumieť procesu, ktorý sa odohráva pri postupnom súžití s jej obrazmi alebo výtvarnými inštaláciami, ktoré vytvorila pre ich budúcich majiteľov.

Ako a pre koho – výtvarno

„Myslenie ľudí, to ako výtvarné dielo prechádza ich hlavou, cítením zákazníka, je v súčasnosti presne to, čo ma najviac zaujíma. Ak mám zákazku, robím nový a nový obraz na tej istej ploche. Keď je námet spolovice rozmaľovaný, zavolám záujemcovi, aby sa prišiel pozrieť na dielo, ktoré onedlho bude vlastniť. Nebránim sa, ak povie, že sa mu trebárs žiada viac bielej. Pridám, primaľujem, nechám sa viesť novou inšpiráciou. Môže sa potom stať, že klient sa pozrie na obraz a povie: ‚Však to predtým bolo dobré, neočakával som takú zmenu.‘ Na obraz sa po chvíli začne pozerať po novom, zvykať si na novú emóciu. Je to prirodzené. Nový podnet od klienta je aj nový spúšťač pre ťah štetca a nové umelecké videnie. Zákazník zistí, že v diele vzniknú iné vzťahy, že ich treba dať na plátne do poriadku, do vzájomnej súvislosti.
 

170451 Daniel Veselský		170452 Daniel Veselský
„Aj keď výtvarník dodatočne vnáša výtvarné dielo do hotovej stavby, i tak má svoju voľnosť… Ľudia potrebujú čas, aby sa s obrazmi stotožnili. Tvorím priamo pre určitý interiér, neraz dielo s presnými rozmermi a pre konkrétnych ľudí. Myslím si, že aj keď takáto spolupráca znepokojuje, je súčasne aj inšpiratívna. Profesionálovi môže otvoriť nečakaný zdroj poznania.“		Dizajnérsky tvarovaná keramika plná Eniných guľôčok: tie musia byť v každej miestnosti.

Prerábanie robím s láskou, nebránim sa. Nájdem si spoločnú cestu s tými, ktorí si u mňa objednajú obraz alebo výtvarnú inštaláciu. Nakoniec je to experimentálna, vzájomne sa obohacujúca cesta k spoločnému výsledku,“ zverí sa Ena hneď na to, ako som ju zasypala otázkami. Z jej rozprávania je zrejmé, že to cíti podobne ako architekt či interiérový dizajnér, ktorí tvoria vlastný návrh v uzrozumení s tým, čo bolo mienené klientom alebo vytušené zo vzájomných rozhovorov. Výtvarné dielo bude zdieľať spoločný priestor s ľuďmi, ktorí si ho doniesli domov. „Nech si ho prinesú s láskou a ako výsledok komunikácie s autorkou diela,“ zveruje sa Ena Bán.

Výtvarníci, architekti, atmosféra domova

Kde bude obraz visieť? Má sa klient trápiť otázkou‚ kam s ním?‘ Ako bude obraz dýchať na určitej stene? Ena Bán by sa najviac tešila z užšej spolupráce s architektmi: „Najradšej robím s architektmi, ktorí poznajú svojich investorov, vedia kam môj obraz umiestnia, koho má potešiť a ja potom viem, ako ho pristrihnúť na miesto činu. Stena, priestor, kde má obraz opodstatnenie, je niekedy vecou skúsenosti architekta.“ Poviem si: „Už generácie pred nami vedeli, aká dôležitá je súčinnosť medzi osvietenými objenávateľmi, architektmi a umelcami.“
 

170460 Daniel Veselský		170461 Daniel Veselský
Bizarné Messerschmidtove hlavy, dizajnový stôl od Ľuboša Pahulu v prostriedku obývačky, plastika Madony: už zajtra môže byť všetko inak, iná kompozícia, iný pocit, ale zakaždým aspoň malý odkaz na kruh, guľu, geometrické opakovanie…		Komoda a zátišie zo života rodiny: aj tu sa darí obrazom.

Ena prízvukuje: „Môj profesionálny pocit zo spolupráce narastie v súčinnosti s architektonickým zámerom a jeho autorom, ktorý si ma vedome vybral na spoluprácu. Takto mám istotu, že dostanem jednoznačné zadanie a obraz sa ocitne na správnom mieste. Otvorí sa možnosť na vzájomné podnety a tým aj väčšiu voľnosť. Spoluprácu s architektmi narušila skutočnosť, že sa zrušili dve percentá z ceny stavby, ktoré boli kedysi určené na vytvorenie umeleckého diela. Sme krajinou, ktorá sa rozhodla uspokojovať iba primárne potreby človeka. Architekti sa podľa mňa často uspokoja s nekvalitou umenia (rozhoduje najnižšia cena), ktoré sa stáva úžitkovou vecou – zapĺňa prázdne steny.“

Ich cesta za bývaním

Rodina Eny Bán si kúpila dom, keď sa zmenila politika mesta vo vzťahu k historickým budovám. „Na prelome 80. a 90. rokov prišli úradníci na to, že urobiť z historickej zástavby sociálne byty nebolo pre nikoho šťastným riešením. V roku 1989 sme mali na rozdiel od známeho architekta odvahu kúpiť starý secesný dom. Skôr ako dom utrpel necivilizovanými nájomníkmi, býval penziónom a predtým obytným domom. Mala som obavy, či to dokážeme, ale môj manžel sa nezľakol stavu, v akom sa dom nachádzal.
 

170467 Daniel Veselský		170464 Daniel Veselský
„Súčasný interiér potrebuje novú formu vizuálnych vnemov, ktoré nie sú celkom materiálnej podstaty, ale v priestore domova plynú aj duchovnou sférou. Dostali sme sa do situácie, keď prezentovanie sa značkou a formou prevládlo nad vnútorným prežívaním a potrebou stotožniť sa s obsahom. Myslím síce na výtvarné umenie a architektúru, ale, žiaľ, tento obecný stav preniká do všetkých sfér nášho života.“		Jeden ateliér plný svetla má v hale na letisku, druhý doma pod strechou.

Záhrada, podkrovie, aj pivnica plná smetí a potkanov sa do roka premenila na nepoznanie. Fasádu sme zrekonštruovali za pomoci pamiatkarov podľa pôvodného projektu z roku 1902. Schodisko už len naznačuje pôvodný tvar a dispozíciu; modernejší interiér a priestorové dôvody si vyžiadali, aby sme ho o meter ‚ponížili‘ a vyrovnali. Stará schodnica vystupuje niekoľko centimetrov z nosnej steny a pripomína, ako sa veci a schody mali v minulosti.

Schodiskový priestor presvetlený pôvodnými oknami vytvára neopakovateľnú atmosféru, ktorá je vďačným miestom na súkromné výtvarné inštalácie Eny Bán. Kuchyňa, ostala na pôvodnom mieste, a dnes jej vládne secesný luster. Na poschodí, ktoré rodina obýva, bolo predtým viac malých bytov, neskôr izieb v penzióne, do ktorých sa vstupovalo cez pavlač. „Priestory sme spojili, zachovali všetky pôvodné dvere. Pri vytváraní dispozície sme sa nechali viesť prechodmi z miestností podľa pôvodného zámeru starých staviteľov. Palubovku položil môj muž so švagrom ešte v roku 1990.“ Teraz už dostala patinu, vyzerá zaujímavo aj so svojimi nedokonalosťami.
 

170456 Daniel Veselský		170458 Daniel Veselský
Stará stopa po pôvodnom schodisku vytvára plastické dielo na stenách nového schodiska. Priznané zmeny ozvláštnili interiér domu.		Kuchyňu upravili na najväčší priestor v dome, z ktorého majú výhľad do záhrady.

„Ešte zaujímavejšie dopadla podlaha v miestnostiach, kde sme chceli klasickú parketovú podlahu. V rámci dodávky parkiet prišli kusy, ktoré si rozmerovo a tvarovo neveľmi porozumeli, a tak sme im museli porozumieť my. Vzájomným skladaním do nerovnomerných pásov sme vytvorili voľnú interpretáciu toho, čo sa bežne nazýva parketovou podlahou,“ vysvetľuje Ena s pokojom človeka, ktorý spomína na dávnominulé peripetie. Zariadenie bytu tvorí niekoľko starožitných kúskov, vedľa nich sa ocitol nábytok od známeho dizajnéra: stôl a kreslo v obývačke, niekoľko rámov na obrazoch. Niekedy Ena čaruje s obrazmi a nábytkom a vytvára nové kompozície, pridá výtvarnú inštaláciu, skúša svoje diela v zajatí interiéru, testuje ich voľnosť…

Článok bol uverejnený v časopise Môj dom 09/2008.