Rajská záhrada na desiatom poschodí

V priestore ohraničenom živými zelenými stenami nás najprv očarili exotické kany s ohromnými červenými, žltými a oranžovými kvetmi. Hneď vedľa nich rástli statné oleandre a na druhej strane úplný les nádherne lesklých begónií a prevísajúce girlandy muškátov, kúsok ďalej netýkavky, zakvitnutý kaktus a neuveriteľne husté ihličnany, podvečer sa rozvinuli kvety okrasného tabaku… Terazzová dlažba a množstvo pestrofarebných kvetov vytvárali typickú atmosféru horúceho juhu Európy. Domáci si tu môžu príjemne posedieť, naliať si citronádu s ľadom a pri stene vlastnej kuchyne sa cítiť ako na dovolenke.

29209
Soňa Sadloňová

„K terase sme sa dostali úplnou náhodou,“ spomína sympatická domáca pani. „Bývali sme v dvojizbovom byte a mali sme dve deti. Bolo to ešte za socializmu a my sme si, tak ako sa to vtedy robilo, podali žiadosť o výmenu bytu za väčší. Po čase nám prišla ponuka na trojizbový. Pôvodne sme síce chceli štyri izby, ale vtedy si človek nemohol priveľmi vyberať. Aj tak sme boli radi, hlavne že bol aspoň o čosi väčší. O terase sme nemali ani tušenia. A podľa mňa o nej nevedeli ani na vtedajšom národnom výbore, pretože inak by nám tento byt asi nepridelili. Až podľa výmeru sme zistili, že pri každej izbe je lodžia a pri kuchyni ešte veľká terasa. Hovorili sme si, že šťastie sa unavilo a sadlo na vola. Nemali sme ani žiadnych známych, ani sme nikomu nestrčili do vrecka obálku… Dostali sme byt podľa poradovníka.“

Ťažké začiatky

29201
Soňa Sadloňová

Pri pohľade na zakvitnutú džungľu a mojich úprimných slovách uznania sa domáca pani s úsmevom rozhovorí: „Kedysi som vôbec nevedela pestovať kvety. Obdivovala som zakvitnuté záhrady a balkóny, ale ani som netušila, čo to znamená. Prvé dva roky môjho záhradníčenia boli rokmi pokusov a omylov a terasa bola vtedy skutočne otrasná. Nakúpila som semienka a vyrástli len také chúdence. Keď som ich vyložila na slnko, spálilo ich. Bolo to hrozné. Radšej som začala kupovať predpestované sadeničky. Postupne som však získala skúsenosti. Rastlinky, ktoré sa osvedčili a dobre znášali slnečnú páľavu, vietor aj pestovanie v črepníkoch, som kúpila aj o rok alebo som si ich dopestovala zo semena. Teraz už mám svoju stabilnú zostavu. No každý rok kúpim aj nejaký nový kvet, aby som tu mala vždy čosi iné.“ Pestovateľské začiatky bývajú rôzne a čerstvá majiteľka terasy prejavovala svoju lásku ku kvetom niekedy aj trochu zvláštnym spôsobom. „Zo začiatku som sa občas správala naozaj čudne. Napríklad keď začalo fúkať, nosila som kvety do bytu, aby ich vietor nezničil. Manžel sa mi smial, či som niekedy videla, aby ľudia nosili kvety zo záhrady do domu. Mne ich však bolo ľúto a bála som sa, že vietor všetko poprevracia a poláme. Predsa len, terasa na najvyššom poschodí, a ešte k tomu na kopci, je veľmi veterná. Časom som si zvykla a už nebehám s črepníkmi hore-dolu. Čosi sme uviazali, čosi podopreli alebo inak pripevnili…“

Spoločné hobby

29207
Soňa Sadloňová

Pestrá zmes drevín, kvitnúcich trvaliek a letničiek zmenila terasu na pozemský raj, ale aby si ju mohli jej majitelia užívať, musia najprv obetovať mnoho času a vynaložiť pekný kus práce. V zime sú chúlostivejšie rastliny vo veľkom svetlom, ale chladnom priestore pri schodisku. Je tu dostatok svetla, nemrzne tu, ale teplota sa pohybuje okolo +10 °C. A tak je to ideálne miesto na prezimovanie. Na jar, keď je viac slniečka, treba teplomilné rastlinky vyložiť von. Spočiatku však len na privykanie cez deň, na noc musia zas dovnútra. Okrem toho treba rastliny, ktoré sa pestujú v kvetináčoch, pravidelne presádzať – ako rastú, potrebujú vždy o čosi väčšiu nádobu. Dôležité je aj prihnojovanie, pretože v kvetináčoch je obmedzené množstvo zeminy a živiny z nej sa rýchlo spotrebujú. V horúcom lete sa musí záhradka v nádobách polievať najmenej dvakrát denne a minie sa na to pekných pár desiatok litrov vody.

29208
Soňa Sadloňová

Bez hnojenia by sa kvetom v črepníkoch rozhodne tak dobre nedarilo. Dôležitý je pritom aj výber správneho hnojiva. Podľa toho, čo chcete dosiahnuť, treba použiť hnojivo určené na rozbehnutie rastu na jar alebo na podporu kvitnutia v sezóne a podobne. „Zistila som, že najmä kvitnúce rastliny je lepšie hnojiť nie raz za čas, ale celú dávku si rovnomerne rozrátať tak, aby kvety dostali každý deň s vodou aj príslušný podiel hnojív. Rastliny po výdatnom nárazovom pohnojení síce bohato rozkvitnú, onedlho však odkvitnú a čakajú na ďalšiu dávku hnojiva. Pri každodennom prihnojovaní však kvitnú rovnomerne po celý čas.“ Ochotne sa delí so svojimi skúsenosťami domáca pani. „S manželom sa dopĺňame a prácu máme rozdelenú. On robí tie ťažké mužské práce. Z dreva vyrobil opory pre popínavé rastliny, doplnky aj kvetináče. Vždy na jar pripravuje zeminu – zmieša novú hlinu s časťou starej, zosypanej z kvetináčov (nakúpiť toľko novej zeminy je predsa len investícia), povyberá a rozsadí väčšie kríky a stromčeky… A každý večer naberá vodu na polievanie do sudov na terase,“ priznáva časť zásluh na prekrásnej zeleni aj svojmu manželovi. „Je to také spoločné hobby. Aj ja si rád zaexperimentujem s novými rastlinkami a teším sa semienkam z dovoleniek, i keď, pravdu povediac, mám na to podstatne menej času než moja pani,“ pripája sa domáci pán.

Pestovatelia – cestovatelia

29211
Soňa Sadloňová

Láska oboch manželov ku kvetom aj k južným krajinám je naozaj veľká. Okrem terasy je ich spoločným záujmom aj cestovanie a z každej dovolenky si ako suvenír privezú nejakú rastlinu. Takto si doma postupne budujú atmosféru južných letovísk. Exotickú bugénvileu (Bougainvillea), ktorá svojimi cyklámenovými kvetmi zdobí múry domov pri Stredozemnom mori, si doviezli z Korfu. Na rozdiel od svojej domoviny však musí byť mobilná – pred začiatkom zimy dostane nový krátky zostrih a putuje ku schodisku. Bugénvilea potrebuje veľa slnka a tepla. Nesmie mať veľký kvetináč (mal by byť dokonca čo najmenší) a mala by byť pri stene, ktorá je čo najviac vystavená slnečným lúčom. Stena totiž dokáže naakumulovať teplo, ktoré z nej neskôr sála a za chladnejších nocí ohrieva zimomravú krásku. Toho roku si priniesli zo Sicílie netypickú oranžovú bugénvileu. Keď nadšená záhradkárka uvidela túto zvláštnosť pred jedným z domov, práve ju išiel domáci pán strihať. Požiadala ho o pár výhonkov a srdečný Sicílčan jej s radosťou vyhovel. Jeho pani ich dokonca zavolala aj do dvora, kde rástla ďalšia rarita – svetloružová bugénvilea. Nastrihali im teda množstvo odrezkov, zabalili ich do mokrého obrúska a rukami-nohami pridali aj zopár rád o preprave a pestovaní. Takto si v igelitovom vrecku priniesli bugénviley až domov. Hádam na terase zakorenia.

29204
Soňa Sadloňová

K atmosfére horúceho juhu prispieva aj trúbkovec (Campsis), ktorého semená si priviezli z Francúzska, a dva zvončekové oleandre (Nerium oleander) – ružový a biely – vypestované z odrezkov z Peloponézu. Najnovším úlovkom sú semená oleandra so zaujímavo sfarbenými kvetmi – bielymi s nádychom dofialova. Hľuzy červenej kany indickej (Canna indica) kúpili v Bratislave, oranžové sú z Francúzskej riviéry a tigrovité z Levíc. Takmer ku každej rastline sa tu viažu spomienky. Ihličnany najrôznejších tvarov neodmysliteľne patria k slnečnému juhu Európy, a tak nechýbajú ani na tejto terase. Cyprušteky (Chamaecyparis) „rakety“ sú zo semien z Chorvátska.

29200
Soňa Sadloňová

Keďže vyrástli na Slovensku, sú odolnejšie, než keby z juhu priviezli už hotové rastliny. Aj tak ich však na zimu prikrývajú čečinou. Vedľa cyprusov (Cupressus) zo Sardínie a stromovej tuje (Thuja) zo Sicílie si našla miesto aj borievka (Juniperus communis) zo stredného Slovenska, odkiaľ pochádza domáci pán. Aby sa borievky mohli vetrom opeliť a zarodiť, mali by byť dve – samčí a samičí stromček. Na terase však jedna uhynula a ostal len jeden osamotený exemplár. „Je zaujímavé pozorovať, ako si príroda dokáže so všetkým poradiť,“ nadšene vysvetľuje domáci pán. „Polovica stromčeka sa zmenila na samčiu a polovica ostala samičia. Na polovici borievky sa teda vytvoria výtrusnice a druhá zarodí.“

Každá potrebuje čosi iné

29206
Soňa Sadloňová

Aby záhradka či terasa kvitla a rástla do krásy, musí záhradník vedieť, čo ktorá rastlinka potrebuje. „Musela som sa naučiť, čo a ako pestovať a pre ktoré rastlinky sú vhodné podmienky na našej terase. Mnohé veci som zistila z kníh a atlasu kvetov. Napríklad durman (Datura) musí mať zeminu stále vlhkú, inak mu hneď ovisnú listy. Oleander je zas jeden z mála kvetov, ktoré majú rady nohy vo vode. Treba ho teda zalievať tak, aby voda prešla až do misky. Enciánový stromček (ľuľok Solanum rantonetti), ibištek (Hibiscus rossa-chinensis) a fuksiu (Fuchsia) treba na jar ostrihať, a keď vyháňajú mladé výhonky, zaštipovať ich, aby sa pekne rozkonárili. Ak sa týmto spôsobom neudržiava tvar týchto kríkov, vyrastú im dlhé nevzhľadné pahýle. Borovici čiernej (Pinus nigra) vždy v máji skracujeme nové výhonky asi na polovicu, aby bola hustejšia a kompaktnejšia. Aj keď ťahavý plamienok (Clematis) nie je u nás žiadnou raritou, v črepníku je omnoho citlivejší na mráz, a tak ho treba na zimu poprikrývať čečinou,“ ochotne sa delí o svoje poznatky pani, ktorá je pri starostlivosti o kvitnúcu terasu očividne úspešná.