V zdravom dome zdravý vzduch – vetranie predhriatym vzduchom (časť. 2)
Princíp vetrania s rekuperáciou znie veľmi jednoducho, aj keď samotná technológia je trocha zložitejšia. Otvorom vo fasáde sa cez nasávaciu mriežku do objektu privádza čerstvý vzduch. Pomocou filtrov sa zbaví prachu, peľu a mikroorganizmov a privedie sa do rekuperátora.
Rovnako veľký objem vzduchu sa z kuchyne, kúpeľne a WC odvádza a tiež smeruje do rekuperátora. Tu sa z neho odčerpá teplo a takýto vydýchaný, zasmradený a olúpený o tepelnú energiu ho už môžeme vrátiť do prírody, nech sa spamätá. Čerstvý vzduch si v rekuperátore prevezme od toho znečisteného prevažnú časť tepelnej energie a pomocou rozvodov v podlahách či pod stropom sa privádza do obývačiek a spální. Pritom ale nedochádza k žiadnemu premiešaniu privádzaného a odvádzaného vzduchu, ba ani k preneseniu pachov. Oba prúdy vzduchu sú poháňané ventilátormi s veľmi nízkym energetickým príkonom a zabezpečujú primeranú výmenu vzduchu v byte. Čerstvý vzduch sa môže privádzať buď priamo zvonku, alebo cez zemný, prípadne soľankový výmenník, čo zároveň v zime ochráni rekuperátor pred zamŕzaním. Je pritom výhodné riešiť vetrací systém spolu s cirkulačným teplovzdušným systémom (dvojzónové vetranie a vykurovanie), kde intenzitu vetrania automaticky riadia snímače vlhkosti a CO2, nezávisle od vykurovania.
Rekuperačná jednotka Mitsubishi Electric LGH-RX5 umiestnená v podkroví rodinného domu. Jednotka dokáže rekuperovať až 2 000 m3 vzduchu za hodinu a pri výmene vzduchu využíva až 98 % jeho vykurovacej alebo chladiacej energie.
Klimatech
Treba upozorniť, že núteným vetraním s rekuperáciou nemôžete celoročne ani kúriť, ani chladiť. Je nutné viac či menej (v závislosti od typu objektu) zapojiť aj technológie na vykurovanie a chladenie a na minimalizáciu tepelných ziskov využívať rôzne tieniace prvky.
Podotýkam, že aj energia na pohon tepelného čerpadla sa musí vyrobiť v elektrárni. Celková záťaž životného prostredia je potom asi 2,5-krát väčšia ako pri kúrení plynom. Ak však nemáte možnosť napojiť sa na plyn, je variant s tepelným čerpadlom šetrnejší než kúrenie elektrinou.
Čo to znamená pre stavbu?
Privádzaný vzduch sa rozdeľuje do privetrávacej zóny (obývačka, spálne) cez rozvody v podlahách alebo pod stropom. Vzduch potom prúdi interiérom popod bezprahové dvere cez prechodnú zónu (chodba) do miestností odvetrávanej zóny (kuchyňa, WC alebo kúpeľňa). Tam sa znečistený odsáva cez nasávacie štrbiny (pod stropom alebo v sadrokartónových podhľadoch) a odvetrávacím systémom cez tepelný výmenník – rekuperátor sa vyvedie von. Vetracia jednotka môže mať miesto v technickej miestnosti alebo šatni, výhodné je umiestniť ju pod stropom napríklad na WC.
Vzduchom nasávaným do cirkulačného okruhu dvojzónového vzduchotechnického systému môžete distribuovať po celom objekte napríklad teplo z kozuba.
Atrea
Rozvody čerstvého vzduchu sa inštalujú podľa možností stavby buď v podlahách, alebo pod stropom. Pri inštaláciách v nezateplenom podkroví hrozí zamŕzanie jednotky a ochladzovanie rozvodov systému vzduchotechniky. Nasávanie čerstvého a vyfukovanie odpadového vzduchu sa bežne umiestňuje do protidažďových žalúzií na fasáde domu, pri viacpodlažných budovách do centrálnych stúpačiek. Odporúča sa rozvody vzduchu raz za tri až päť rokov vyčistiť. Najlepšie je zavolať si na to špecializovanú firmu, aj keď v rodinnom dome to zvládne aj šikovnejší užívateľ.
Montáž rozvodov núteného vetrania vyzerá zo začiatku hrozivo, ale nakoniec vidieť len malé mriežky na odvod a prívod vzduchu. |
Montáž rozvodov núteného vetrania vyzerá zo začiatku hrozivo, ale nakoniec vidieť len malé mriežky na odvod a prívod vzduchu. |
Účinnosť rekuperácie sa pohybuje medzi 30 – 95 %, pričom viac ako 60 % je dobrá účinnosť a viac ako 80 % špičková. Dnes už bežne dosahujú rekuperačné výmenníky účinnosť až 90 %. V takomto prípade odpadový vzduch z domu s teplotou 22 °C dokáže predhriať čerstvý vzduch s teplotou – 5 °C až na + 20 °C. Rekuperácia je teda významnou súčasťou vzduchotechnického (VZT) systému. Dokáže znížiť množstvo energie, ktorá je potrebná na dohriatie čerstvého vzduchu na teplotu požadovanú v interiéri, sama však vykurovať nedokáže. To už musí zaistiť vykurovacia sústava. Pri riadenom vetraní využívajúcom rekuperáciu sa dá ušetriť v nízkoenergetickom objekte 20 až 25 % celkových nákladov na vykurovanie, pretože sa neohrieva privádzaný čerstvý vzduch z vonkajšej teploty, ale dohrieva sa iba teplotný rozdiel medzi interiérom a exteriérovým vzduchom predhriatym rekuperáciou. Pritom na prevádzku malej vetracej jednotky v byte je potrebných asi 250 kWh/rok, z toho v zime asi 150 kWh. Úspora energie využitím rekuperátora je za vykurovaciu sezónu okolo 1 700 – 2 200 kWh.
Posledná časť o týždeň
