Kúzelné podkrovné bývanie priamo v centre malej obce

06.09.2017 |

Typickú stodolu v rakúskom mestečku Gottestal si architekt Oliver Anthofer vybral ako tému záverečnej práce v rámci štúdia odboru drevostavieb. Svoj pôvodný projekt revitalizácie z roku 2010 neskôr pretavil do podoby kúzelného podkrovného bývania a terapeutického štúdia.

Ďalších 10 fotografií v galérii

Pod strechou starej stodoly vzniklo podkrovné bývanie s podmanivou atmosférou. V spodnej časti vysokého priestoru je otvorená obývačka s jedálňou a kuchyňou, na galérii je situovaná pracovňa a hlavná spálňa s kúpeľňou, pod ktorými vznikol priestor na ďalšie izby a zázemie.

Krov z ručne tesaných trámov zostal až na dôkladné vyčistenie a spevnenie konštrukcie v pôvodnom stave.

Ďalších 10 fotografií v galérii

Vonkajší priestor – terasa v južnej časti strechy chránená štítovou stenou – je intenzívne prepojený s obývačkou cez veľkorysú zasklenú stenu siahajúcu až po hrebeň.

Šetrné zmeny

Exteriér korutánskej stĺpovej stodoly s typickou jednoduchou formou chcel architekt od začiatku zachovať – v strede dediny stojí už viac než 120 rokov a jej podoba mala ostať takmer nezmenená. Na spodnom podlaží vznikla terapeutická a kultúrna miestnosť, ktorej vzhľad dotvárajú zachované geometrické otvory vymurované v tehlových stenách. Stali sa súčasťou okien, čím získal priestor štúdia harmonickú, meditatívnu náladu, ktorú formuje denné svetlo v závislosti od ročného obdobia.

Ďalších 10 fotografií v galérii

Staré 8 cm hrubé dosky, po ktorých kedysi vchádzali do stodoly traktory, nechal architekt ohobľovať, naolejovať a použil ich ako podlahovú krytinu.

Počiatočné obavy, že by podkrovie mohlo byť príliš tmavé, rýchlo vyvrátila simulácia denného osvetlenia pomocou systému VELUX Daylight Visualiser. Aj v daždivých dňoch je tu vďaka dokonalému presvetleniu len veľmi zriedka potrebné umelé osvetlenie.

Podkrovie má za sebou radikálnejší zásah – dostalo najmä nové funkcie a usporiadanie. Priestor pod vysokou strechou však ostal z veľkej časti otvorený až po hrebeň a krov z ručne tesaných trámov zachovali až na dôkladné vyčistenie a spevnenie konštrukcie v pôvodnom stave. Len do niektorých polí medzi trámami osadili strešné okná, ktoré kopírujú tvar strechy.

Ďalších 10 fotografií v galérii

Tradičnú podkrovnú otázku, kam s vaňou, vyriešil architekt jednoducho – umiestnil ju doprostred priestoru, priamo pod hrebeň.

Geometrické otvory vymurované z tehál patrili k typickým prvkom historickej stavby. Dnes sú súčasťou vertikálnych okien a v interiéri sa starajú o zaujímavé svetelné efekty.

Oliver Anthofer stavil na pôvodný materiál a trvalo udržateľné stavanie, na ktoré je drevo ideálne. Architekt, ktorý je zároveň stolár, často sám priložil ruku k dielu, aby starému drevu vdýchol nový život. Pôvodné 8 cm hrubé fošne, po ktorých kedysi vchádzali do stodoly traktory, použili ako podlahovú krytinu, dosky, na ktorých kedysi skladovali seno, ošetrili pomocou japonskej techniky vypaľovania povrchu a dnes slúžia ako obloženie stien.

Ďalších 10 fotografií v galérii

Strešné okná, ktoré kopírujú tvar strechy, osadili do niektorých polí medzi trámami tak, aby sa do podkrovia dostávalo optimálne množstvo svetla a čerstvého vzduchu.

Ďalších 10 fotografií v galérii

K dokonalej atmosfére historického podkrovia prispievajú aj zvolené materiály – popri zachovaných drevených konštrukciách je to aj recyklované drevo na podlahe a tradičné biele omietky.

Katarínin pohľad

Vidno, že táto stodola je zrekonštruovaná s obrovským zmyslom pre detail. Napriek svojmu „pokročilému“ veku pôsobí nápadito a moderne, určite aj vďaka rozumnému umiestneniu strešných okien, ktoré dnu vpúšťajú dostatok svetla, a teda aj dostatok pozitívnej energie. Trámy a podlaha už majú čo-to za sebou, preto oceňujem vyváženie interiéru farebnými stoličkami s moderným dizajnom. Nuž a vaňa pod strešným štítom v podkroví podľa mňa nemohla dostať lepšie miesto. Pekná ukážka citlivej revitalizácie.