Záhrada na poschodí alebo zeleň vo výškach

25.01.2006  |     

Malá či väčšia plocha vysadená zeleňou má predovšetkým vo väčších mestách čoraz väčšiu hodnotu. Preto sa s ňou možno stretnúť aj na menej tradičných miestach, ako sú strechy a terasy na výškových budovách a domoch. Zelené strechy a strešné záhrady zlepšujú celkovú mikroklímu, eliminujú negatíva znečisteného ovzdušia, hluku a zmierňujú výkyvy teplôt. Okrem toho vytvárajú priaznivé podmienky na relaxovanie a duševnú pohodu človeka. Ako si teda vytvoriť kvitnúce kráľovstvo na streche alebo terase? Poradíme vám, aké zloženie rastlín vás určite nesklame.

Strešné záhrady

Zelené strechy sú v niektorých krajinách – predovšetkým s vlhšou mikroklímou – prastarou a pomerne obľúbenou tradíciou. V ostatnom čase rastie záujem o strešné záhrady aj u nás. Vybudovanie zelenej oázy na streche si vyžaduje dodržanie konštrukčných a statických parametrov, ktoré sú zapracované v pôvodnom stavebnom projekte. Dôležité je zabezpečiť odtok vody a dobré tesnenie. Pred zakladaním (vysádzaním) strešnej záhrady treba venovať väčšiu pozornosť príprave vegetačnej vrstvy a samotným „základom“ strešnej záhrady. Tie by mali spĺňať niekoľko kritérií. Medzi najdôležitejšie patria odolnosť proti vlhkosti, mikroorganizmom a požadovaná nosnosť (tá je najmä pri intenzívnej vegetácii viac ako dôležitá). Ale predovšetkým základy musia byť odolné proti prerastaniu koreňov trvaliek, letničiek alebo drevín. Jednotlivé vrstvy sa ukladajú v tomto poradí:
 

  • najspodnejšiu vrstvu tvorí špeciálne spevnená plocha, na ktorú sa kladie difúzne otvorená a nehnijúca geotextília. Tá zabraňuje vyplavovaniu drobných fragmentov z vegetačnej alebo drenážnej vrstvy;
  • nasleduje drenážna vrstva, ktorá zabezpečuje odtok dažďovej a zálievkovej vody. Jej hrúbka sa pohybuje okolo 15 cm. Najideálnejším drenážnym materiálom je štrk alebo hrubozrnný piesok;
  • tretiu, poslednú vrstvu tvorí pestovateľský substrát. Mieša sa podľa požiadaviek rastlín, ktoré sa v ňom budú pestovať.

Extenzívne a intenzívne

Ozelenenie možno realizovať nielen na rovných strechách, ale aj na šikmých (so sklonom do 40 stupňov), pričom už pri sklone 8 stupňov treba zabezpečiť hustý vegetačný kryt, ktorý zabráni zosuvu substrátu. Strešnú záhradu možno založiť sejbou, mačinovaním, vysadením priesad, roztrúsením časti výhonkov (pri sukulentných trvalkách) alebo kombináciou viacerých spôsobov. Rozoznávame extenzívne a intenzívne zelené strechy. Pri extenzívnych je výška vegetačnej vrstvy – pestovateľského substrátu päť až pätnásť centimetrov (nosnosť substrátu je približne 60 až 300 kg na štvorcový meter); pri intenzívnej vegetácii je to tridsať až päťdesiat centimetrov (nosnosť substrátu je veľmi vysoká, približne 300 až 2 000 kg na štvorcový meter). Pri oboch typoch by pestovateľský substrát mali tvoriť rašelina, kompostová zemina, piesok a drvená kôra.

Na extenzívne zelené strechy vysádzame skôr nižší porast, v ktorom rastliny dokážu rásť aj s menšej zásobou živín, sú dostatočne odolné proti suchu a nepriaznivému počasiu. Okrem toho sa po poškodení rýchlejšie regenerujú a vyznačujú sa vysokou pravdepodobnosťou vytvárania kompaktných porastov. Patria sem rozličné druhy nízkych sukulentných trvaliek, ktoré z času na čas nádherne zakvitnú (rozchodníky, skalné ruže, lomikamene), klasické skalničkové plazivé trvalky (materina dúška, piesočnica, klinčeky, rožec plstnatý alebo devätorník), okrasné cesnaky a určitý priestor by mali dostať aj okrasné trávy (ostrica, lipnica, kostrava). Po istom čase všetky tieto rastliny môžu na streche vytvoriť imitáciu prirodzeného prostredia, čo zvýrazní jej atraktívnosť. Medzery možno vyplniť aj machmi.

Ďalší vývoj treba ponechať na samotnej streche a, samozrejme, na poveternostných vplyvoch. Naopak na intenzívne strešné výsadby sú okrem spomenutých rastlinných druhov vhodné aj vyššie okrasné kríky, prípadne zakrpatené kultivary okrasných drevín. Tento druh vegetácie je finančne náročnejší, rovnako ako jeho údržba. Rastliny pestované na strechách by mali byť dostatočne odolné proti vetru, preto si vyberajte druhy, ktoré dorastajú do výšky maximálne dva až tri metre.

Z ihličnanov možno do intenzívnych výsadieb použiť napríklad cyprušteky (Chamaecyparis lawsoniana ,Blom‘), borovicu kosodrevinu (Pinus mugo), borievky (Juniperus communis ,Hibernica‘) alebo zakrpatené druhy smrekov (Picea abies ,Nidiformis‘). Treba vyberať husté a kompaktne rastúce druhy, dostatočne odolné proti exhalátom a slnečnému žiareniu (strechy orientované na juh vysychajú rýchlejšie). Z listnatých krov sú vhodné skalníky (Cotoneaster horizontalis), dráče (Berberis thunbergii) a buxus (Buxus sempervirens). Okrem spomenutých drevín možno na intenzívnych strešných výsadbách pestovať široké spektrum letničiek, dvojročiek a trvaliek, najmä suchomilných. Aj trávnatá plocha by mala mať na zelenej streche svoje miesto. Na jej pestovanie treba vegetačnú vrstvu vysokú len pätnásť až dvadsať centimetrov. Ideálny spôsob založenia strešného trávnika je mačinovanie alebo výsev špeciálnej trávnej zmesi.

Oáza na terase

Súčasťou mnohých mestských bytov vo výškových budovách sú aj terasy. Výsadba rastlín tu má niekoľko podôb. Dôležité je, aby počet vysadených rastlinných druhov a ich rozmiestnenie boli v súlade s priestorovými možnosťami terasy, čo v praxi znamená, že by ju nemali prepĺňať ani sa v nej strácať. Cieľom je, aby terasa bola atraktívna nielen počas sezóny, ale celý rok. Zaujímavým riešením je centrálne umiestnená drevina – solitér (listnáč alebo ihličnan). Okrem tohto prvku je ideálnou doplňujúcou súčasťou trváca celoročná zeleň (trvalky a okrasné dreviny), exotická letná zeleň (prenosné rastliny v nádobách a izbové rastliny) a sezónna vegetácia (letničky, dvojročné rastliny a jednoročné popínavé rastliny). Niektoré kvitnúce cibuľoviny, ako napríklad tulipány, narcisy, hyacinty a okrasné cesnaky, dodávajú strešnej záhrade malebný akcent. Rastliny môžu byť vysadené buď v prenosných, alebo stabilných objemných nádobách. Viac možností ponúkajú zabudované kvetinové múriky, prípadne zapustené a vyvýšené záhony. Pri výbere a umiestňovaní konkrétnych rastlinných druhov treba prihliadať najmä na ich pestovateľské požiadavky (svetlo, svetové strany, zloženie pôdy). A treba ich chrániť pred prudkým vetrom, silným dažďom a mrazom.

Kvitnúci záhon

Jednou z možností, ako zatraktívniť terasu bujnou zeleňou, je vybudovať na nej zapustený alebo vyvýšený záhon, ktorý môžete vytvoriť aj dodatočne, napríklad na mieste už nefunkčného detského kútika. Zapustený záhon môže byť situovaný buď pri okrajoch, alebo v strede terasy. Také riešenie umožňuje vytvoriť atraktívnejší a bujnejší porast okrasnej, prípadne úžitkovej zelene. Pri vysadení korenín, ako sú bazalka, tymián, šalvia a rozmarín, môžete spojiť príjemné s užitočným, najmä pri grilovaní. Vďačnou je aj plodová zelenina (rajčiny, baklažány). Inou alternatívou je založenie pestrého a veselého letničkového záhona, čo je síce časovo aj finančne náročná záležitosť, ale odmenou bude bohaté kvitnutie počas celej sezóny.

Zloženie letničiek však závisí najmä od osvetlenia terasy slnečnými lúčmi v priebehu dňa. Vhodné sú bohato kvitnúce aksamietnice (Tagetes patula), agerát (Ageratum houstonianum), papuľky (Antirrhinum majus), georgíny (Dahlia), slncovky (Escholtzia californica), gazánie (Gazania splendens), nechtíky (Calendula officinalis), slnečnice (Helianthus annus) a mnohé ďalšie. Keďže počas letných mesiacov je na terasách život v plnom prúde najmä vo večerných hodinách, zakomponujte do záhonov aj druhy rozkvitajúce v noci. Okrem pupalky je vhodná aj nocovka (Mirabilis jalapa), ktorej kvety intenzívne voňajú a lákajú nočné motýle. Zaujímavá a finančne menej náročná je výsadba vzrastovo nižších trvaliek, ktoré kvitnú počas celého roka. Takú skladbu môžu doplniť aj niektoré zaujímavé okrasné cibuľoviny.

Solitéry v nádobách

Ak je celá terasa vydláždená a bez vyvýšených záhonov, je vhodným miestom na pestovanie okrasných alebo úžitkových rastlín vo vegetačných nádobách. Pri výbere vhodnej nádoby platí pravidlo, aby bola farebne aj ideovo prispôsobená vysadeným rastlinám a charakteru terasy. Ich sortiment je naozaj široký – môžu byť drevené, kovové, kameninové, terakotové alebo hlinené, v prírodnom štýle alebo glazované, malé či veľké. Vždy je lepšie použiť iba jeden typ nádob – buď drevené, alebo terakotové, prípadne iný druh. Čo sa týka tvarov, obľúbené sú najmä guľaté, hranaté či iné prísne geometrické. Dôležité je, aby mali otvor na odtok prebytočnej zálievkovej vody. Všetky vegetačné nádoby sa umiestňujú priamo na podlahu, prípadne na tzv. kvetinový nábytok (na kovové stojany alebo drevené stupne). Na vyvýšené, ale stabilné miesta terás možno položiť aj misky a žardiniéry s rastlinami, ktoré majú efektné prevísajúce výhony. Výsledok vás príjemne prekvapí.

Vo všeobecnosti sa na terase najlepšie uplatnia väčšie nádoby s bujne rastúcimi rastlinnými druhmi (kompaktnejšieho, vzpriameného alebo guľovitého tvaru). Tie môžu byť solitérmi. Menšie a trsovito rastúce rastliny v črepníkoch je výhodnejšie umiestňovať spolu do skupiny, vždy na jedno vyhradené miesto na terase.

Výber z okrasných rastlín

Paleta vhodných rastlinných druhov je naozaj široká. Z trvaliek treba spomenúť zvončeky (Campanula porscharskyana), ľaliovky (Hemerocallis), astilby (Astilbe), alchemilku (Alchemilla mollis), pôvabné srdcovky (Dicentra spectabilis), orlíčky (Aquilegia), pakosty (Geranium), heucheru (Heuchera micrantha ,Palace Purple‘), rudbekie (Rudbeckia fulgida), vlčí bôb (Lupinus podophylus) alebo levanduľu (Lavandula angustifolia). Svojimi nádhernými listami sú atraktívne funkie (Hosta), bergénie (Bergenia cordifolia), zimozeleň (Vinca minor), houtuynia (Houttuynia cordata ,Chameleon‘), šalvie (Salvia officinalis ,Tricolor‘) alebo mliečniky (Euphorbia myrsinites). Mnohé trvalky si svoje atraktívne listy dokonca nechávajú aj počas celej zimy.

Ak nemáte na ich ošetrovanie dostatok času, môžete si vybrať z bohatého sortimentu nenáročných a suchomilných rozchodníkov (Sedum). Spolu s trvalkami možno vo vegetačných nádobách pestovať aj zaujímavé cibuľoviny a hľuznaté rastliny, a to jarné (botanické tulipány, narcisy, krokusy), letné (ľalie, gladioly, kany) alebo jesenné (jesienky, georgíny). Z drevín sú vhodné napríklad hortenzia (Hydrangea), muchovník (Amelanchier leavis), nátržník (Potentila fruticosa), zanoväť (Cytissus scoparius), ibištek (Hibiscus syriacus), perovskia (Perovskia atriplicifolia), bohato kvitnúca kéria (Keria japonica), motýle lákajúca budlea (Buddleia davidii), vybrané druhy a kultivary azaliek a rododendronov, ako aj dulovec (Chaenomeles japonica) alebo tavoľníky (Spirea bumalda). Vždyzelené listy môžete obdivovať na svojej terase, ak si do priestranných nádob vysadíte vavrínovec (Prunus laurocerassus), krušpán (Buxus sempervirens) alebo bršlen (Euonymus fortunei).

Vo vegetačnej nádobe môžete pestovať aj atraktívny a v záhradách obľúbený červenolistý japonský javor (Acer palmatum) alebo známu previsnutú vŕbu rakytu (Salix caprea ,Pendula‘). Z ihličnanov sú vhodné predovšetkým ich zakrpatené kultivary. Ideálne sú niektoré druhy borievok (Juniperus horizontalis), smreky (Picea abies ,Nidiformis‘), jedle (Abies balsamea ,Nana‘), borovica kosodrevina (Pinus mugo), jedľovec (Tsuga canadensis ,Jeddeloh‘) alebo cyprušteky (Chamaecyparis pisifera ,Nana‘). Ak máte na strešnej terase pergolu, môžete ju využiť na pestovanie popínavých rastlín, ktoré zachytávajú intenzívne slnečné lúče, prípadne dážď a dotvárajú vzácnu intimitu tohto priestoru. Ich výhodou je pomerne rýchly rast – efekt zazelenenia možno dosiahnuť v pomerne krátkom čase. Z popínavých drevín vhodných na terasy možno vysadiť plamienok (Clematis), zemolez (Lonicera), prípadne bujne rastúcu vistériu (Wisteria), trúbkovec (Campsis) alebo popínavé ruže. Celkový dojem dotvárajú aj vkusný záhradný nábytok, slnečník, menšia plastika či malé jazierko v nádobe. Všetko by malo vytvárať harmonizujúci celok.
 

Ošetrovanie zelene na streche

Ošetrovanie zelene v strešnej záhrade nemá výrazné špecifiká. Najviac zásahov si však vyžaduje intenzívna výsadba. Najdôležitejšie je pravidelné zavlažovanie vysadených rastlín. Zavlažovanie strešnej záhrady môžu majiteľovi uľahčiť napríklad poloautomatické či automatické zavlažovacie zariadenia, čo však často predstavuje vysoké finančné investície. Dôležité je aj prihnojovanie vysadených rastlín. Hnojivo v granulovanej forme je vhodné pridať do pestovateľského substrátu pred jeho navážaním. Počas vegetácie možno pestované rastliny prihnojovať bežnými viaczložkovými hnojivami určenými na dreviny, letničky alebo trvalky. Medzi ďalšie významné zásahy patria omladzovací a presvetľovací rez a ochrana proti chorobám a škodcom.


Foto: archív autora
Zdroj: Daniel Košťál

Mohlo by vás tiež zaujímať:

Foto dňa

Ako sa snúbi škandinávsky štýl s anglickou klasikou?

Najnovšie knihy a časopisy

Môj dom 12/2019-1/2020 v predaji


Neveľký dom pre veľkú rodinu




Predplatné

 

kúpiť na e-shope

 

 

 

 

 

 

 

Najnovšie príspevky