Ukážková záhrada bez chémie
Predpokladom vypestovania ukážkovej zeleniny, ovocia a kvetov nie je vždy len intenzívne prihnojovanie priemyselnými hnojivami. Ide to aj bez nich. Ekologickejšie.
Hotový kompost (preosiaty) sa do záhrady aplikuje vždy na jar, v čase výsadby a štartu vegetačnej sezóny, v dávke asi 2 – 3 l/m2 – pri zelenine a ovocných stromoch. Ak budete chcieť prihnojiť trvalky na záhonoch či ruže, stačí každoročne na jar rozsypať kompost v dávke 1 – 2 l/m2.
1. Kompost
Patrí k najcennejším prirodzeným hnojivám, dokonca pri pravidelnom používaní môže nahradiť priemyselné hnojivá. Je zdrojom humusu a živín (draslíka, fosforu a stopových prvkov). Podieľa sa aj na zlepšovaní celkovej štruktúry pôdy – najmä piesočnatej, suchej či hlinitej. Môžete si ho vytvoriť v záhrade svojpomocne. Ako? Tu sú hlavné zásady:
– systematicky pridávajte do kompostu organické látky zo záhrady a domácnosti,
– ale pozor, nepatria doň zvyšky jedál, choré a škodcami napadnuté rastliny či buriny so semenami a expanzívnymi podzemkami, citrusové šupky, popol, uhlie ani papier,
– odpad nasekajte alebo nastrihajte,
– zmes môžete umiestniť v špeciálnych kompostéroch (proces kompostovania je rýchlejší) alebo v obyčajnom kompostovisku (na polotienistom mieste; vedľa si vytvorte priestor, kde sa bude sústreďovať hotový kompost),
– odporúča sa miešať suchý a zdrevnatelý odpad s mäkkým v tenkých vrstvách. Posekanú trávu je lepšie zmiešať s hrubším rastlinným odpadom (proces rozkladu bude rýchlejší) alebo ju pred umiestnením na kompost usušte,
– nevyhnutná je primeraná vlhkosť kompostu a prísun vzduchu – urýchli sa tak proces kompostovania aj kompost bude kvalitnejší,
– rozklad organického materiálu možno urýchliť pomocou špeciálnych urýchľovačov, ktoré zároveň môžu odstrániť niektoré negatívne sprievodné javy kompostovania (zápach),
– z času na čas premiešajte tlejúci kompost vidlami – čas kompostovania sa výrazne skráti.
2. Výluhy
Bohato olistené a pekne kvitnúce rastliny môžete mať vo svojej záhrade aj vďaka rastlinným výluhom. Zdravú rastlinnú vňať (1 kg čerstvej alebo 200 g sušenej) treba nasekať a zaliať 10 l vody a nechať vylúhovať 2 týždne. Precedenú zmes možno použiť na hnojenie. Odporúča sa zmiešať 1 diel hnojivového koncentrátu s 20 l vody a zalievať raz týždenne. Takéto prirodzené hnojivo dodá rastlinám na záhonoch aj v nádobách najdôležitejšie živiny a výrazne stimuluje ich rast.
Účinky jednotlivých rastlín:
– praslička dodá rastlinám pevnosť a zároveň ich ochráni pred hubovými chorobami,
– pŕhľava dodá pôde dusík,
– kostihoj sa postará o draslík,
– púpava podporuje rast a kvalitu plodov.
Rastlinné extrakty vplývajú aj na tvorbu koreňov – rastliny sú pevnejšie a vitálnejšie. V neposlednom rade sa tak zvyšuje aj odolnosť proti chorobám a škodcom.
| Zaujímavou formou pestovania sú vyvýšené záhony, kde možno na vrstvu kompostu naviezť záhradnícky substrát a doň sadiť rastliny. Obvykle je tu vyššia úrodnosť a aj starostlivosť o takéto záhony je menej náročná. |
3. Zelené hnojenie
Ak ste sa rozhodli pre ekologické pestovanie, dobrou voľbou je zelené hnojenie. Tento spôsob hnojenia má viaceré výhody:
– je vhodné pre malé aj väčšie záhrady,
– zabezpečuje živiny, humus a výrazne zlepšuje pôdnu štruktúru,
– jemné korienky rastlín, ktoré sú určené na tento účel, prevzdušňujú a dezinfikujú pôdu (hubia mnohé choroboplodné zárodky a obmedzujú vývoj škodcov),
– tento spôsob hnojenia pomáha naštartovať mikrobiálny život, čo je dôležité pre úrodnosť rastlín a bohaté kvitnutie,
– je výborné na zúrodnenie pôd, napríklad piesočnatých.
Na zelené hnojenie možno využiť:
– letničky: nechtík, aksamietnice, cínie, borák, kapucínku – dezinfikujú pôdu,
– najlepšie sú však bôbovité rastliny, ktoré obohatia pôdu o dusík, napríklad hrachory, vlčie bôby, šošovica, vika, ďatelina,
– vhodné sú aj ďalšie druhy rastlín, napríklad horčica, pohánka, facélia; prípadne v špecializovanej predajni si možno zakúpiť zmes osiva určenú na zelené hnojenie (voľba konkrétneho rastlinného druhu závisí aj od pôdy a podmienok danej záhrady).
Postup, ako tieto rastliny využiť v prospech úrodnosti pôdy, je jednoduchý:
– v prípade aksamietnic či nechtíkov ich jednoducho po odkvitnutí na jeseň zapracujte do pôdy; to isté platí aj pri ostatných druhoch,
– rastliny na zelené hnojenie možno vysievať od jari do jesene, pričom užitočné sú už aj vtedy, keď rastú na záhone – keď vytvoria súvislý porast (asi po 2 – 3 týždňoch), plochu treba pokosiť (na čo najmenšie kúsky) a hmotu hlbšie zapracovať do pôdy. Potom treba povrch pôdy urovnať a začať s vysádzaním priesad alebo vysievaním osív,
– toto si možno naplánovať napríklad po zbere úrody a nechať plochu osiatu rastlinami na zelené hnojenie bez zásahu až do jari. Na jar sa potom posekaná vňať zapracuje do pôdy, záhony sa urovnajú a pripravia na výsadbu či výsev.
